Zdravím dámy, na dnes len jedna otázka: Kvety. Šaty. Hotel. Koberec. Kravata. Košela. Oblek. Boty. Náušnice. Zákusky. Oznámenia. Vlasy. Obrúčky. Závoj. ...... Ako to stíhate?
Neviem ako vy, ale môj bežný pracovný deň je od 9:00 do 17:00 hod. To v praxi znamená, že o 17:00 vypnem počítač, pozriem sa s pocitom viny na nadriadeného, či mi to fakt dnes ešte prejde (patrím medzi generáciu zamestnancov, ktorí by za svojho zamestnávateľa zomreli a sú ochotní robiť týždenne 20 hodín nadčasov zdarma) a utekááááám. Nasledujúcich 60 minút sa cítim ako akčný hrdina v rovnomernom trilleri. Skočím do auta, vyhnem sa všetkým zápcham na všetkých bratislavských križovatkách a v ideálnom čase 20 minút pred zatvorením dobehnem spotená ako pes s notebookom v ruke do predajne s obuvou na druhej strane mesta. Po 19 minútach skúšania 150 páru smotanovej lodičky sa na mňa pani predavačka, ktorá zažila pravdepodobne ešte aj Tuzex, pozrie pohľadom, ktorý znamená, aby som láskavo odišla, lebo ona loajalitu k zamestnávateľovi ani hypotéku nemá, takže jej práve padla. Pred vchodom sa pozriem na hodinky a zistím, že na dnešný deň som skončila a presvedčím samu seba, že zajtra to bude lepšie.
Uznávam, že v mojom prípade mi hrá do karát to, že žijem v meste, kde si čerstvý rohlík kúpite aj o polnoci, ale k dobru veci je to iba vtedy, ak potrebujete čerstvý rohlík. Čo sa týka iného nekonzumného tovaru ako už milión krát spomínané lodičky, už to nie je taká brnkačka. Áno, navštívila som všetky nákupné strediská, ktoré sú milostivé s otváracou dobou dokonca do 22:00, ale zistila som jedno a to isté. Buď máte psychické odhodlanie zaplatiť 180 EUR za boty , ktoré si už neobujete a budete ich úpenlivo predávať tu na bazáre za 15 EUR a k tomu sa v lepšom prípade sa ešte aj živíte tancom o tyči (pretože ja som nič iné ako ligotavé ružové 12 cm platformy v shopping centre nevidela). A to samozrejme nikoho nechcem uraziť, osobne som si lekciu pooldance vyskúšala a bolo to riadne náročné, takže som vyzerala všelijako len nie sexi. Teda možno ako sexi panda na bambuse. Každopádne na konci dňa zistíte, že vám neostáva nič iné ako navštíviť práve tie malé obchodíky z čias Tuzexov, ktoré sú otvorené do 18:00 a v sobotu do 12:00 (rovnakú kapitolu tvoria svadobné salóny, ale o tom inokedy).
V tom prípade máte tieto možnosti:
1. nechať sa vyhodiť z práce
2. na radosť nadriadeného si konečne vyčerpať úpenlivo nasporenú dovolenku z roku 2010 a 2011
3. nechať vášho drahého každú sobotu o hlade až do svadby
4. alebo čakať na amerických vedcov, že prídu s objavom teleportu ako v Star Treku.
Želám vám (a aj sebe) aby dnešný deň trval 28 hodín.
PS: Ak nie ste zamestnaním obmedzená dáma, ale mamička na materskej, moja otázka je irelevantná. Väčšina mojich kamarátok v tomto úžasnom stave je a dokáže nakojiť dvojičky, povysávať, polichotiť partnerovi, že schudol a pozrieť si nový diel Paneláku – podotýkam, že všetko v rámci jednej a tej istej hodiny. Podozrievam ich, že v noci skáču po strechách v latexovom overale a zachraňujú svet. Tieto dámy majú môj obdiv a veľký rešpekt a dúfam, že super žena budem raz aj ja. Dovtedy budem musieť stíhať deň za 60 minút a tváriť sa pred blízkymi, že „no stress“.
A prečo to tu všetko píšem? Lebo: http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/domace-rezance-a-estrogen/ .
