Včera sme sa s kolegyňou bavili o našej svadbe. Neviem prečo, ale od novembra sa s ľuďmi nebavím o ničom inom, takže to môžem brať ako výberové konanie na naozajstných kamarátov. Kto to so mnou zvládne ešte 3 zostávajúce týždne bez znechutenia, myslím, že ostaneme priatelia už do konca života.
Ale o inom som chcela. O šoku, ktorý (opäť) kolegyňa zažila, keď som jej tentokrát povedala, že nebudem mať modrý podväzok. Snažila sa ma presvedčiť aspoň na nejaký menší, ale neuspela. Argumenty typu – musíš mať niečo modré, niečo nové, niečo staré, niečo požičané, niečo ukradnuté, niečo za splnu mesiaca so slzami panny utkané a podobne - neprešli.
Za prvé podväzok priateľovi pripomína ženy s najstarším remeslom a za druhé som si istá, že celý obrad by som sa triasla, kedy mi vypadne na koberec rovno pred starostku. Posledná vec, ktorú si ani vo sne neviem predstaviť je fotografia, kde mám obruč zo spodničky vytiahnutú až k nebesám a môj priateľ zo mňa zubami trhá podväzok ako besný vlčiak Adam. Ideálne niekde uprostred záhrady gotického zámočku. Au!
Dámy, prosím neberte ma zle. Proste to len nie je moja šálka kávy. Videla som tu mnohé vydarené fotografie neviest a ich panenských podväzkov a ani to neodcudzujem. Iba ma prekvapilo, ako ľudia reagujú na porušovanie neviem kým stanovených pravidiel. Počas organizovania svadby sa mi to stalo nie jeden krát. Stretla som sa so smrteľným prekvapením, ak som len naznačila, že nechcem závoj. Stretla som sa s počudovaním, že naše obrúčky budú na objem zlata skromné, takže po našej smrti si nešťastní dediči ani poriadnu protézu nedajú z nich urobiť. Stretla som sa s prekvapením, že nebudeme mať oslavu pre 100 hostí, s prekvapením, že nebudem mať popolnočné šaty, s prekvapením, že nebudeme mať štylizované fotografie a takto by som mohla pokračovať ešte na áštyrku.
Veľmi rýchlo som zistila, že aj pri svadbe platí, koľko ľudí, toľko chutí. Často krát sa tu začítam do príspevkov neviest, ktoré si overujú správnosť tradície a desiatky rôznorodých odpovedí, ktoré naspäť dostane. A to sme len na malom Slovensku. Na svete existujú státisíce zvykov, ktoré kultúry, náboženstvá, rodiny, kmene a štáty dodržiavajú.
Spomínam si ako som po rokoch stretla v Lisabone moju spolužiačku, ktorej rodiskom je Angola. Žiarila šťastím, pretože sa s priateľom zasnúbili, ale na svadbu v Angole si ešte počkajú. Prečo? Pretože budúci ženích má za povinnosť otcovi nevesty priniesť dary, okrem iného nový pár topánok a samozrejme kravu, ktorá tipujem, že má v Afrike hodnotu aspoň Fábie v základnej výbave. A to nie je pre každého lacný špás.
Dary pre rodinu nevesty nie sú výnimkou v mnohých kútoch sveta. Ak ste zo Sudánu, ženích za stratu milovanej dcérenky rodinu vyplatí ovcami. V Somálsku má hlbšie do peňaženky, najmä ak si vezme manželky rovno štyri. Keď sa nakoniec africká svadba koná, je farebná, hlučná a veselie trvá niekoľko dní. Aj keď zrovna 13-ročná nevesta asi moc nechápe, čo sa naokolo deje.
V Grécku sa nikto netrápi celoštátnou hrozbou krachu a tak peniazmi oblepia pečené prasa alebo rovno nevestu so ženíchom. Zabudnúť nesmieme na ich slávny tanec Kaslamantiano.
Biele šaty v Číne na tradičnej neveste nenájdete, pretože by bola za trápne nudnú. Najčastejšou je červená, ktorá symbolizuje šťastie. Dôležitý je drak na hodvábnom obleku ženícha, ktorý má odohnať všetko zlé.
Na indickej svadbe dominujú sladkosti, vajíčka a peniaze, ktoré mladému páru zaručia sladký život plný plodnosti a hojnosti. Tradiční hinduisti údajne počas obradu krúžia nad hlavami ženícha a nevesty kokosom. A k tomu všetkému si prirátajte tony kvetov a heny na maľovanie.
Na výber daru si dajte pozor, ak vás pozvú na svadbu do Ruska. Neodporúčam investovať do pohárov na šampanské od Cartiera. Verte mi, pri prvej možnej príležitosti plesknú s nimi na znak radosti o zem.
Ešte stále vám príde čepčenie v strede sídliska divné? Nestihnete kúpiť do svadby kravu? Nebudete mať nič modré, dokonca ani očné tiene? Nechcete, aby vám cudzia žena recitovala na obrade báseň „Mama“ pri ktorej si rozmaže make-up aj váš otec? Posledná vec, po ktorej túžite je únos mládencami do blízkej krčmy, lebo tu dávajú zápas FC Barcelona versus FC Porto? Tak to nerobte!
Sľubujem, že nebudem ani ja. Aj keď som sa tu dnes dozvedela, že by som si mala na hostinu priniesť zdobenú metlu a nesmieme zabudnúť pozvať Starešinu. Však čo na tom, že stále neviem kto to je a v teste národa by som ho najskôr označila za postavu z trilógie Pána prsteňov.
Milé dámy, je len na vás, ktoré tradície si z talóna svadobných zvyklostí vyberiete. A nemusia byť zrovna zo Slovenska. Dôležité je, aby mali význam pre vás a vaše srdiečko, aby ste si pri nich pripadali duševne spôsobilé a spomínali na ne s láskou aj o 50 rokov. Nedovoľte, aby vám názor okolia diktoval ako bude vyzerať vaša svadba, pretože ak pán Boh dá, už nebudete mať príležitosť na jej reparát.
>>>
http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/s-nami-to-zvladnete/
a dokonca ani tým, že nebude podvazok 
