Vždy som si myslela, že najväčší biznis na svete je s alkoholom, drogami, erotickými službami a zbraňami. Po tom ako som začala organizovať našu svadbu, zistila som, že omyl je pravdou. Najväčším zdrojom celosvetových príjmov je nevyvrátiteľne estrogénová nevesta a som presvedčená, že je to jediné odvetvie, ktoré nikdy nespozná význam slova „kríza“.
Prvým zoznámením s materiálnou stránkou bežnej svadby bol pre mňa práve tento blog. Pri registrácii som bola klasická nepoškvrnená nevesta, ktorej základná predstava o svadbe zahŕňa poplatok na matrike, nejaké tie svadobné šaty a investíciu do teplého piva a studených párkov pre hostí. Ihneď po tom, čo som si otvorila prvú diskusiu, na veľké zdesenie som zistila, že mi k dokonalej svadbe chýba ešte dokúpiť zopár málo vecí. Presne milión.
Prvou z nich bol vankúšik na obrúčky, to si budem pamätať navždy, pretože vzápätí som sa samú seba spýtala, čo to do čerta je. A potom to už išlo ako na húsenkovej dráhe. Svadba totiž nie je dnes iba o svadobných šatách. Svadba je o šatách na rozlúčku so slobodou, o šatách pred polnocou, po polnoci, na čepčenie, na jedenie rezancovej polievky, na svadobnú noc a prípadne aj svadobné ráno, o uniformovaných šatách pre družičky a hrdé matky.
Svadba už nie je o jednej hromadnej rodinnej fotografii pred miestnym úradom alebo stánkom božím. Je o kope užitočných rekvizít, ktoré by stačili aj na fotenie cvičných tuleňov do katalógu talianskeho aqua cirkusu.
Na svadbu už dnes netrafíme tak ľahko ako naše mamy a nepomôže nám ani moderný vynález GPS. Nutné sú tabuľky s nápisom „Svadba“, ktoré navigujú hostí z klimatizovaného autobusu tri metre do dverí hotela. Nehovoriac o nápisoch na svadobných koláčoch, ktoré hovoria „Svadobné koláče“ pravdepodobne pre menej bystrých rodinných príslušníkov.
A ako som tak sledovala diskusie a inšpirovala sa na nikdy nekončiacich stránkach ako je ebay alebo etsy.com, môj nákupný zoznam a žiadaný rozpočet začali rásť geometrickým radom. Až som sa minulý týždeň pristihla pri tom, že už ani neviem, čo všetko treba ešte kúpiť, na čo a pre koho to vlastne robím. Dokonca som sa prvý krát začala pohrávať s myšlienkou, nech to už všetko máme radšej za sebou. A vtedy som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Že už si to neužívam ako najkrajší deň nášho života. Naša svadba sa zmenila na šialený maratón za vecami. Pravdepodobne preto, že ich majú aj ostatní, tak si snáď si my hanbu nespravíme.
Čerešničkou na torte bolo pre mňa zistenie, že niektoré finančné inštitúcie nabádajú svadobné páry k úveru, pretože pravá tučná slovenská svadba aj so 100 eurovým podväzkom na americký spôsob nie je predsa lacný špás. Dokonca som sa sa stretla v mojom okolí s názorom, že dobre premyslená svadba by mala na seba zarobiť v daroch od hostí (kryštálová váza poteší, hotovosť dva krát).
A to ma mierne zosmutnelo a dala som si záväzok. Do svadby máme už len mesiac a ja spravím všetko preto, aby som si to užila bez skľúčujúceho pocitu, že mi stále niečo chýba. Hlavné je, aby sme tam boli spolu, aby sme sa smiali a možno aj plakali. Aby som najlepšiemu mužovi na svete povedala ako ho milujem a mojej mame s tatom poďakovala, že zo mňa vychovali verím, že slušného človeka. Posledných pár týždňov sa nás všetci pýtajú, aký chceme dar. A ja všetkým smrteľne vážne hovorím, že žiaden. Hlavne prosím príďte a tešte sa z nás.
PS: Možno tento článok vyznel ako súdny deň, ako morálne pohoršenie nad materiálnym svetom a márne ste v ňom hľadali humornú stránku veci. Nehádžte kameňom, nechcem a ani nemôžem moralizovať. Som vinná aj ja a vo všetkých bodoch obžaloby. Moje svadobné šaty stoja toľko, za čo by africká dedina s 300 obyvateľmi vedela žiť minimálne jeden rok. Na stole budeme mať dvojvrstvovo vytlačené obedové menu a už dva dni nenápadne poškuľujem na internete na roztomilé a absolútne zbytočné vtáčiky na svadobnú tortu. Len rozmýšľam ako môjmu drahému podsuniem ich nevyhnutnosť. Však stoja iba 50 dolárov, tak mi prosím držte palce dámy :)
PS: A aby ste sa nezľakli, že sa zo mňa stala depresívna nevesta v čiernom, pridávam ďalšiu z vydarených reklám. Tento krát s návodom na speňaženie svadby (tak hurá na nákupy): http://www.youtube.com/watch?v=yg58KM27oVU
> > > http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/groom-sapiens/
Takže nevesty, vôbec nemusíte mať na stoloch menu, v živote sa to nerobilo a ľuďom to môže byť tak jedno, iné aj tak nedostanú. Nepotrebujem mať na stoloch džbány s miliónmi plávajúcich sviečok, ani navigovať hostí "svadba" tabuľkami a už vôbec nie predražené nápisy Mr. and Mrs.
Svadba je o spoločnej radosti rodiny, nie o zbytočnostiach, ktoré často vedú k hádkam medzi partnermi i rodičmi, a vedú k totálnemu znechuteniu či depke...
Milé nevestičky, držte sa a nedovoľte, aby Vám niečie názory (kvôli lepšiemu zárobku) prerástli cez hlavu
Ale v zasade suhlasim so @swarovski - ide o to, aby sme nasli rovnovahu medzi tym, co chceme a robi nas to stastnymi a tym, co chceme, ale uz nam to neprinasa potesenie A kazda z nas ma tuto hranicu niekde inde. Mozno je to financiami, mozno je to velkostou svadby, mozno je to vychovou a povahou cloveka. Ktovie... Ale verim, ze kazda nevesta, nech uz investovala do cohokolvek, bola spokojna a nijako fatalne nelutovala svoje rozhodnutia