Domáce rezance a estrogén

Pred pár rokmi som sa mojej známej ponúkla s prípravami jej veľkej svadby a už od začiatku som to zobrala viac ako vážne a so všetkým zmyslom pre romantiku, ktorý vo mne driemal. Dôvodov som na to mala viacero.  Za prvé mi to bolo blízke, pretože podujatia alebo „íventy“ ako sa v branži zvykne štylizovane hovoriť,  boli jednou z mojich milovaných úloh aj v práci. Za druhé, namýšľala som si, že raz, keď budem na materskej, možno ma bude služba nevinným nevestám živiť a za tretie, pretože mi sľúbila odmenu (čo si budeme klamať).

Prvotné nadšenie mi vydržalo presne toľko, koľko mojej známej nervy. A tie mala na dranc čím bližšie sme k svadbe boli. Nakoniec sme zvládli všetko až po nákup smotanových servitiek vo Viedni (nepýtajte sa prečo, tuším v Bratislave boli málo smotanové alebo málo hrubé k šunkovej rolke so šlahačkou). Dokonca sa moja mama naučila na ne našiť 3 mm gorálku (za sľúbenú časť odmenu z mojej odmeny) a pri stom prvom  kuse jej to išlo dokonca od ruky.

V deň D sme sa v plnej poľnej, ja a moje dve kamarátky, ktoré mi pomoc prisľúbili tiež zo zvedavosti, dostavili k rodičom nevesty. A vtedy mi to došlo. Dívala som sa na kilá sušiacich sa domácich rezancov na podlahe celého !!! dvojgeneračného rodinného domu a moje chápanie svadby ako najromantickejšieho dňa v živote ženy (a isteže aj niektorých mužov) bolo ta-tam. Nedokázal to napraviť ani nádherný obrad v kostole, kde našou kritickou úlohou bolo púšťanie skladieb z malého „magiča“ v správnom poradí, ani DJ ktorý sa dostavil v červenej košeli s červenou kravatou. Nad ránom som zmorená rozdávala výslužku odchádzajúcim hosťom  a prvý krát som sa zaprisahala, že mi je jedno, či bude môj ženích raz vysoký, alebo nízky, či bude blonďák a tmavý. Vlastne by mi vtedy bolo jedno, aj keby vyzeral ako strýko Fenster, bol by starší o 40 rokov a nižší o 30 centimetrov ako ja. Jediná podmienka pre muža môjho života bol súhlas so svadbou minimálne na druhom kontinente a za účasti čo najmenšieho počtu svadobčanov a najlepšie v bielych plavkách z C&A.

Ako ste si možno všimli, počas svadby mojej známej som sa zaprisahala, že budem odporca tradičnej svadby prvý krát. Ten druhý prišiel iba nedávno.

Ale to musíme vziať od začiatku. Teda od dňa, kedy som stretla toho najúžasnejšieho a najlepšieho muža na svete (a ak my poviete, že je to ten  váš, som ochotná ísť von pred írsky bar a pobiť sa). Stretla som človeka, s ktorým som sama sebou, môžem mať na sebe tepláky a mastné vlasy (aj keď toto neodporúčam často dámy) a aj napriek tomu mi hovorí, že som krásna. Môžem plakať pri animákoch, smiať sa na malých psoch so splošteným nosom, alebo akejkoľvek infantilnosti a cítiť sa pri tom normálne a dospelo. A tento najúžasnejší muž  ma minulý rok požiadal o ruku.

A vtedy to začalo. Veľmi opatrne a samozrejme s mojou predpojatosťou som vkročila do známeho svadobného salónu a mala som tú česť stretnúť opäť po rokoch pravú, nefalšovanú nevestu. Dnes s odstupom času viem odhadnúť, že bola v prvej fáze svadobného ošialu, kedy pravdepodobne na nás pôsobí zvýšená dávka estrogénu alebo nejaký záhadný hormón šťastia. S hysterickým kŕčom na tvári ma požiadala o radu či sa jej hodia šaty a ja som jej naozaj úprimne odpovedala,  že je nádherná. Myslím, že sa fakt rozplakala, ale to som už utekala ďaleko preč. A so sebou som si niesla zaprisahanie číslo dva, že “mne sa toto nestane”.   

A kde som dnes? Mám za sebou tour de svadobné salóny, prehliadku všetkých, naozaj všetkých kaštieľov okolo Bratislavy, intenzívne cvičenie flóristu, výber správneho odtieňa červenej farby koberca a momentálne psychické zlyhanie pri kúpe svadobných topánok . Ale o tom všetkom až nabudúce.

Na začiatok vás dámy poprosím, aby ste ma prijali do vášho kolektívu, lebo aj napriek prvotnému odhodlaniu “sa to stalo aj mne”. Áno, som pravá nevesta a nebudem klamať, užívam si to do poslednej smotanovej lodičky. A aby som sa z toho úplne nescvokla (aj keď to si isto vieme užiť tiež), rozhodla som sa všetky dojmy, emócie a skúsenosti filtrovať práve na tomto mieste. Okrem vlastnej psychohygieny budem samozrejme rada, ak mi napíšte, ak mi poradíte, vyvediete ma možno z omylu, alebo si len možno poviete, že nie ste sami.

Na dnes sa lúčim a sľubujem, že nabudúce skúsim byť stručnejšia. Na záver moje objavy:

1.   prípravu svadby vždy  nechajte na profesionálov, alebo aspoň na povahy, ktoré s Vami s nefalšovaným úsmevom na perách vyskúšajú 45 šiat rovnakej farby a strihu,

2.  domáce rezance sú najlepšie,

3.  žiadna, ale žiadna z nás sa svadobnej horúčke nevyhne a preto ...

4.   no stress http://www.youtube.com/watch?v=ePR9J6pmk8Y.