Moje dve kolegyne si kúpili svadobné šaty na internete. Jednu stáli 100 EUR a tú druhú 30 EUR. Naživo som videla šaty prvej z nich a keby ste mi tvrdili, že to je Číňan a nie originál zo slovenskej svadobky, stavím sa s vami o celú moju výplatu. Obidve vo svojich šatách vyzerali famózne a to nehovorím, že na rovnakom mieste si kúpili boty, spodničku, závoj, korunku a k tomu kamienky na stôl a lupene na zem. Do dnes ich za to obdivujem a jediné, čo som sa doteraz v mojom živote odvážila kúpiť na internete bola vintage vývrtka na víno.
Keď som však začala hľadať šaty mojich snov a zistila som čo stojí ich zapožičanie, nedajbože kúpenie, začala som zvažovať internet viac ako kedykoľvek pred tým. Problémom bola taktiež malá ponuka v mojej veľkosti 32. Tipujem preto, že svadba malých detí je rovnako ako ich práca u nás nelegálna.
Po niekoľkotýždňovom hrabaní sa na všetkých stránkach sveta som mala dvoch finalistov – Číňanov na ebay.com a Američanov na davidsbridal.com. Tých prvých som zvolila preto, že vám za 100 EUR ušijú šaty Lady Di tak dokonale, že keď družičkám poviete, že ste vydražili originál na londýnskej aukčnej burze za 500.000 libier, tak vám to zjedia aj s navijákom. Davidsbridal ma zaujal tým, že sa tu dajú kúpiť aj originálne kúsky ako Vera Wang za ceny, aké si bratislavské salóny pýtajú za 24 hodinové zapožičanie francúzskej konfekcie. A chrobák bol v hlave.
Stokrát som sa premerala, stokrát som klikla, naučila som sa z hlavy prekonvertovať inche na centimetre a moje presné miery viem naspamäť lepšie ako tabuľku chemických prvkov. A ako som už tu písala, čudujem sa, že mi ani jedna zo stránok neposlala ovocný kôš za dramatické zvyšovanie ich návštevnosti. Presne rovnako veľa krát som napísala krajčírkam a posielala som im fotky šiat. Pre prípad, že mi prídu o štyri čísla väčšie (od Američanov) alebo štyri krát menšie (od Číňanov).
Paralelne so surfovaním po internete som začala navštevovať aj naše svadobné salóny. A viete čo som zistila? Veľa z nich má šaty práve z ebay.com, kde ich kúpia za 100 USD a potom ich požičajú tridsiatim nevestám za 250 EUR. Keď som sa ich spýtala odkiaľ ich majú, tvrdili že z Talianska, čo považujem za veľký nedostatok v ich znalostiach geografie. Buď tak trocha švindľovali, alebo si fakt myslia, že Čína je malá rázovitá dedinka v Toskánsku.
Šaty som si na internete nekúpila, ale myslím, že som sa naučila to najpodstatnejšie. Kúpiť si ich online sa netreba báť, ale treba to urobiť dostatočne vopred. Môže sa totiž stať, že to nevyjde a budete musieť stihnúť plán B. Netreba zabúdať na to, že stále je to len mačka vo vreci. Ale určite sa ten adrenalín oplatí, pretože za tak nízke ceny si kópiu ani originál u nás doma nepožičiate. Dôležité je vybrať si overené stránky a overených predajcov. Netreba sa báť napísať všetkým kupcom, ktorí nabrali odvahu pred vami a opýtať sa ich na spokojnosť. Stránky ako ebay to umožňujú, čo je super vec. A nezabúdajte sa na všetko pýtať ani predajcov. U tých z Ázie sa stretnete väčšinou s veľkou ochotou a flexibilitou pri akejkoľvek divnej požiadavke, ktorú im napíšete. Ak by mohli, tak sa do e-mailu aj poklonia a nalejú vám saké zadarmo ako pozornosť podniku.
No a na konci treba už len kúsok mne chýbajúcej odvahy a šťastia internetového kupcu. Ale pozor! Vraj je to návykové.
Prajem nostressový deň a idem si 12.835 krát kliknúť na smotanové Paris Hilton lodičky, ktoré už mesiac hypnotizujem na heels.com. Tipujem, že ich čoskoro vypredajú a budem úplne kľudná, alebo vyskočia z monitora zadarmo, alebo mi príde aspoň ten ovocný kôš.
>>> http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/svet-kozenych-sedaciek-a-orchidei/
