Ahojte.
Rozhodla som sa s vami podeliť o tento krásny deň.Tento rok vo februári mali rodičia 30te výročie svadby. Už pred pár r okmi som sa bavila s mamou o ich 30tom výročí s tým, že by som jej rada zorganizovala svadbu. Samozrejme, páčilo sa jej to, ale.... Z určitých dôvodov povedala, že nie. Tak prešlo pár rokov v tichosti. Minulý rok sme sa rozhodli ísť celá rodina na dovolenku do Thajska a vtedy ako blesk z jasného neba sa mi vybavil ten náš rozhovor z pred pár rokov. Povedala som si, že ich teda poriadne s bratom prekvapíme. V ten okamih sa zo mňa, z brata a ešte jednej dobrej známej stali ŠPIONI. Čakalo nás veľa práce. Nie len zohnať oblečenie, prstene, doplnky,... ale aj zorganizovať všetko na diaľku 11 tisíc kilometrov. Miestami bola naša špionáž veľmi vtipná. V tichosti premerať čo najviac oblečenia našich rodičov, aby som aspoň podľa rozmerov vedela všetko kúpiť :) Zisťovanie veľkosti obrúčok pri ktorom dostala známa menšiu hubovú polievku od mamy :) Chvala Bohu všetko išlo ako po masle... Rodičia vedeli len toľko, že na 14.2. máme pre nich výlet. Šťastie bolo, že mama si záhadným spôsobom vsugerovala, že to bude výlet na lodi. No tak ked uz to tak pekne nadhodila, nechalki sme ju v tom :)
Náš pôvodný plán bol oznámiť im toto celé až v deň svadby. Avšak nebol to veľký deň len pre nich, ale aj pre nás ostatných a tak nad nátlakom vlastnej zvedavosti sme im to známili už na letisku vo Viedni ( v prípade kolapsu by sme sa vedeli dohovoriť s lekármi lepšie ako v Thajsku :D ). Nikdy nezabudnem na prekvapenú tvár s otvorenými ústami mojej mamy a na dlhý nechápavý pohľad lesknúcimi sa očami môjho otca. Už len za tieto pohľady tie dlhé hodiny príprav a vymýšľania to stálo. Na šťastie po pár pohárikoch sa zorientovali :)
Nakoľko s mamou sme mali rôzne názory na celú svadbu bolo ťažké ju presvedčiť, že aaaaaano, je potrebné si obliecť pekné biele dlhé šaty, aaaaano, je potrebné pekne upraviť vlasy a aaaaano, je potrebné sa aj namaľovať. S podporou ostatných členov výletu sme ju presvedčili. Nechať to na ňu išla by asi v tričkových šatách po kolená s umytými vlasmi....
V deň svadby ma manžel upozornil, že vidí rodičov vykračovať k bazénu. Taký rýchly štart z izby ste ešte nevideli ako som vyštartovala za nimi ja z izby. Trošku podráždene som ich otočila naspäť do izby, nech na nás ešte chvíľku počkajú. Rozdelíme si ich a uvidia sa až pripravení na veľkú udalosť. Tak mrmlúc sa vrátili. O pár minút neskôr sme už my s manželom a bratovi kráčali s raňajkami na tanieroch za hudby známeho svadobného pochodu vstupovali do izby rodičov.
Prípravy prebiehali úple rovnako ako prípravy na Slovensku. Muži mali lážo-plážo a my ženy sme sa maľovali, točili vlasy a obliekali. Všetko vyšlo na minútu presne, takže to bol dobrý ťah ich nechať odpochodovať do izby namiesto relaxu na pláži :) Keď už bolo všetko a všetcia pripravení, odštartovala sa odobierka :) Otec bol skvelý a poslušne odmietol ponúkané nevesty..... až kým sa nezjavila naša mama výnimočne krásna. A vtedy obaja dostali to posledné čo im chýbalo (okrem svadobného pierka a svadobnej kytice ktoré si vymenili)..... tie zamilované iskry v očiach keď sa zbadali.
Tento deň sa zapíše do pamätí všetkých nás zúčastnených.... Ďalší priebeh dňa si bez potreby slov môžete pozrieť v albume.
Ďakujem Vám za pozornosť.