O svadbe sme sa rozhodli začiatkom augusta. Koncom augusta sme si mysleli, že asi je už na čase plánovať si niečo, keď to nechceme mať v zime. Keďže na povolenie sme museli čakať 30 dní /ruiny kostola sú historickou pamiatkou/, odišli sme na *svadob…

O svadbe sme sa rozhodli začiatkom augusta. Koncom augusta sme si mysleli, že asi je už na čase plánovať si niečo, keď to nechceme mať v zime. Keďže na povolenie sme museli čakať 30 dní /ruiny kostola sú historickou pamiatkou/, odišli sme na *svadobnú cestu* okolo polovičky Eourópy. Keď sme sa vrátili, mali sme povolenie a 3 týždne na prípravy svadby... a na ukončenie nového bytu. 4 dni pred svadbou, v stredu, sme dokončili a upratali nový byt, štvrtok sme kúpili oblek pre ženýcha a pre mňa sme scháňali 25ks bielych ruží /nakoniec som mala iba 18/, v piatok o 11tej sme sa brali na Slovensku a celé poobede som varila. Večer sme išli k mníchovi do Zsámbéku na pohár portského vína, ale o polnoci sme už boli doma. Vetedy môj milý začal vliecť prstene z korálkov /ktoré sa po sobáši rozpadli, ale pozostatky ešte stále máme/. Hoci sme v sobotu vstávali o 8mej, na nič sme nemali čas. O 10tej som ešte nebola oblečená, nemala som upravené vlasy a nemala som make-up, ženích prave natakoval a umyl auto, dal si sprchu, ale o 11tej sme už boli pripravený na cestu zo Štúrova. Od 11.30 sme absolvovali sobáš v Zsámbéhu, od 13.30 recepciu v Štúrove a od 19.30 party s priateľmi v Bratislave. Inak super a plný zážitkov... ale závidím babám ktorý prežili *naozajstné* prípravy k sobášu.