Ahojte. Potrebujem od vás poradiť, lebo neviem ako riešiť túto situáciu. :-| Svadbu máme v lete a samozrejme prípravy v plnom prúde, máme už jasnú predstavu ako chceme aby naša svadba vyzerala, len stále nachádzame nepochopenie zo strany rodiny. Ako vysvetliť naše predstavy a požiadavky? Napr. nebude odobierka, bývame spolu už nejaký ten čas a viac sa mi páči predstava, že ma priateľ uvidí až v kostole. Samozrejme väčšina rodiny mimo z toho. Ďalšia vec s priateľom nevieme tancovať :-D ako vysvetliť (slušne :-D ) že ak nám nechcú skaziť svadbu, tak nás nebudú ťahať na parket keď nebudeme chcieť. Prvý svadobný a rodičovský tanec to áno.. Tak isto sme sa s priateľom zhodli na tom, že nechceme žiadne svadobné dary (byt máme komplet zariadený), radšej by sa nám zišli peniažky.. A hlavne žiadne torty, z toho zas všetci mimo... Ešte sa nám ľúbi predstava toho, že namiesto kytíc nech nám radšej dajú po jednej ruži a k tomu žreby ( u mojej rodiny toto prešlo). A tu nastáva problém, ako tieto všetky naše poznámky oznámiť hosťom a rodine? Rozmýšľali sme aj nad tým že by sme nejakú kartičku dali do obálky s pozvánkou len netuším čo tam napísať. Možno bude lepšie keď im to povieme osobne, len neviem ako.. :-S Za každú radu budem vďačná :-)
my sme toto vsetko mali podobne ako vy :) akurat teda nikomu to neprislo divne 😀 ked sme davali oznamenia rodine sme povedali o jednej ruzi a o daroch, ostatnym sme posielali informacny mail pred svadbou aby vedeli kedy a kam prist atd (kedze vsetci spali v hoteli lebo svadba bola mimo mojho aj manzelovho bydliska) a tam sme ich poprosili o jednu ruzu aj vysvetlili ze dary nech nenosia a nech naˇ radsej prispeju na svadobnu cestu.
No v prvom rade treba vysvetliť rodine, že odobierka je starý aj keď pekný zvyk, no robil sa hlavne kvôli tomu, že mladuchu- nevestu- pannu si prišiel pýtať ženích od rodičov, aby mu ju dali (aj s venom :-D ) a on si ju odoberie k sebe domov. A keďže už bývate spolu odobrať k sebe domov by už asi nemalo zmysel :D To, že nechcete tancovať sa podľa mňa dá v pohode vysvetliť, že nie ste tanečné typy tak nech to rešpektujú a skúste možno urobiť teda na hostine viac inej zábavy možno nejaké hry a pod., nahradťe spoločné tancovanie spoločným fotením a zapojte sa do tancovania typu jede jede mašinka :D kde to tancovanie nie je až také drastické ;-) Čo sa týka tých darov je aj tu na MS kopec návrhov ako k pozvaniu ku stolu dopísať aby vám nedávali dary, ale skôr peniaze -skús pozrieť svadobné inšpirácie album oznámenia a texty alebo sa píše taká formulka že Ak si z Vás niekto nad svadobným darom hlavu láme, vedzte, že mi už v domácnosti všetko máme. Poteší nás, ale finančný príspevok v akejkoľvek výši, ktorý nám rozpočet na domácnosť zvýši. alebo A keďže od začiatku manželstva chceme šťastie mať,miesto kytíc nám môžete žreb a ružu darovať. ...alebo Svadobcania nasi mili, dovolte nam prosbicku, ku gratulacii staci priniest iba jednu ruzicku. A kto si so svadobným darom hlavu lame, tak vedzte ze doma vsetko mame. Ak nam do prasiatka prispejete,budeme za to radi, nech sa nam vybavicka pre babatko lahsie hradi. Vezmite tieto slova ako malu radu. Svadba nie je o trapeni, co obstarat k daru. :)
Najlepšie je že nám idú všetci hovoriť čo a ako má byť na našej svadbe (a to si ju platíme sami), pritom väčšina ju mali pred 25-30rokmi :-D Normálne som sa rozhodla že o veciach čo tam všetko budeme mať ako barman, candy bar apod. nebudem hovoriť. Lebo keď im volačo povieme tak pozerajú po nás ak na bláznov. :-| Dary, ruže a žreby asi budeme riešiť kartičkou pridanou k pozvánke a osobne im povieme ostatok, ale už teraz vidím tie pohľady a namietavé reči: "však si nevesta musíš tancovať", "to sa tak robí" a mnoho ďalších argumentov som sa už teraz dosť napočúvala |-| Ďakujem žienky ;-)
Baby takmer so všetkým sa tiež zhodujem, ale v týchto veciach sme našli ako také pochopenie - no mám o problém navyše... moja mama si chce na hostinu pozvať nejakých ľudí, jej kamarátov - ja ich samozrejme poznám, no priateľ nie a na svadbe chceme len ľudí, ktorých poznáme obaja... som z toho na nervy lebo sa uráža a to som sa jej snažila milo vysvetliž, že tá svadba je naša a že snáď o hosťoch a vlastne o všetkom rozhodujeme my a nie rodinní príslušníci... :-| nestretli ste sa s podobným?
@bashitta tiež som v podobnej situácií, ale stojím si za svojím.. mám bratranca, ktorého na našu svadbu pozývať nejdem, bývame v tom istom meste a on vôbec netuší ani ako vyzerám, už dávno preťal kontakt s väčšinou rodiny. Sranda bude keď pôjdem pozývať jeho rodičov a jeho sestru... a keď sa budú pýtať prečo nevolám aj ich syna tak netuším čo poviem, ale moje rozhodnutie to nezmení.. ;-) skús mame povedať že nech ti dá zoznam hostí ktorí podľa nej by mali byť na vašej svadbe a že ty to s drahým prejdeš a rozhodnete sa.. aspoň trochu ju do toho zapojiš nech sa necíti ukrivdená a potom jej povedať že ste sa zhodli na tom, že tam chcete mať iba najbližších, ktorých obidvaja poznáte a ktorí sú súčasťou vašich životov... :-) komplikovanejšie by bolo keby vaši rodičia vám platili svadbu, vtedy by ste mali aj ich požiadavky brať do úvahy.. a tomu sme sa chceli my vyhnúť :-)
Ahojte,
ako vidim,toto su problemy asi väcsiny neviest.
Ja osobne s tancovanim problem nemam,lebo rada tancujem,ale ak by aj nie,tak by som tie spolocne tanecky po veceri a polnoci asi prezila. :-)
Aaa dalsia vec. Ja som mala tiez taku predstavu ze ma moj nastavajuci uvidi az pri oltatri,ale toto sa stretlo s neuveriltelnym odporom hlavne mojej mamy,ze ked teda ja jej pozehnanie do zivota nepotrebujem,tak ona tam ani byt nemusi atd....spravime teda kompromis taky,ze bude uplne mini odobierka s vylucenim verejnosti :-D ,okrem rodicov a starych rodicov. Ostatni budu cakat pred kostolom,aby ma spom ti videli takto prvy krat.
Kvety....tiez sa mi zda totalne odveci dostat vela kvetov,ked mam kyticu vlastnu a aj tak,poputuju bud na cintorin,alebo do kostola.
Torta detto.....nosenie dreva do hory...tieto veci vyriesim tak,ze tym normalnym to poviem na rovinu a tym ostatnym by asi ani toto nepomohlo,cize im z tej ich dam polku domov,nech maju.....
Co sa zvakov tyka,tiez to bude viac-menej zostihleny verzia vsetkeho.
No a uz som sa tiez zapovedala oznamovat vsetky plany.....podla zasady....odpovedam len na priame otazky .... :-D
@petkaaj ahoj, s tými žrebmi, my sme mali veršík na oznámení: "Riško s Evkou chcú sa brať. S kyticou sa netrápte, žrebmi radosť im spravte." Plus sme každému pri odovzdávaní oznámenia povedali, že sa prikláňame k žrebom, ale ver, že nejaké kytice dostaneš, staršia generácia si to proste neodpustí :) a ohľadom daru, keď sa niekto pýtal, povedali sme, že nám treba najmä peniažky a každý to kvitoval, nikto s tým nemal problém. Tortu sa ponúkla priniesť moja babka a manželova teta a ja som dala tiež jednu urobiť, čiže sme mali 3 ks pre 70 ľudí. S tancovaním ti poviem tak, my sme sa stretli s DJ-om a on nám povedal, že my sme najpodstatnejší na svadbe, či tancujeme radi alebo nie, my sme tí, ktorí majú robiť zábavu. Že ten jeden večer sa máme prekonať, ak to neobľubujeme. Aj nás stále volal na parket a je pravda, že keď sme prišli my, pridalo sa viac ľudí.
@bashitta moja svokra tiež hučala a hučala do manžela, že MUSÍ pozvať jej strýka (s ktorým sa manžel videl asi dvakrát v živote), pretože sa to patrí a on sa urazí, ak ho nepozveme. Manžel si našťastie postavil hlavu a povedal jasné nie. Ja som mu tiež hovorila, že ak bude jeho mama robiť svadbu, teda ju aj platiť, pre mňa za mňa nech si pozve aj sesternicu z tretieho kolena, ale kým si ju platíme my, nemá nám do toho čo kecať. My sme boli aj obmedzení rozpočtom a takisto aj priestormi. Normálne sa s mamou porozprávaj, že je to vaša svadba a nie jej, veď môžete urobiť nejaké posedenie posvadobné pre mamine kamošky, nie? Veľa zdaru a pevné nervy prajem, s rodičmi to nie je ľahké :)
Mne všetky tie veci vôbec neprídu divné :) my sme tiež veľa vecí mali podobne ako Vy a v pohode. Keď sme posielali oznámenia, každému pozvanému sme pribalili taký list. Na jednej strane bola mapka, ako sa dostať na miesto, plus cesta k ubytovaniu pre tých, ktorí pricestovali. V tom liste sme im zhrnuli, že nech nám nenosia vecné dary, že viac uvítame peniaze a pod. Celkom to malo úspech :)
Držím prsty pri plánovaní :)
svadba ma byt najma o ludoch ktori sa beru ale zasa je to rodinna udalost a ja som to tak vzdy aj vnimala ako jasne ze nie formou podriadme sa kazdemu vyhovejme a takto ale zasa vsade musia byt kompromisy aby sa ludia citili dobre.Chceme si nechceme tu svadbu robime aj pre tych ludi co su tam a proste nie vsetky nase vystrelky sa stretnu s pochopenim.Bud sa s tym zmierime alebo ich proste musime obmedzit a aj sa v niecom prisposobit :_) takto to aspon vnimam ja
Ja to beriem tak, ze svadba je v prvom rade o zenichovi a neveste. Jasne, co sa tyka takych veci ako jedlo, pitie a program/hudba, tak treba brat ohlad aj na hosti a na to co sa im (ne)paci. Nerozumiem vsak, preco by som na svadbe mala mat nejakych hosti ktorych tam my dvaja nechceme. Svadbu by mali novomanzelia prezit s ludmi, ktori su im blizki a ktori pre nich nieco znamenaju; v nasom pripade blizka rodina a priatelia. U nas robi problemy svokra, nevie sa cez toto preniest, tvrdi ze musime zavolat vsetkych z ich rodiny aj ked niektore tety/ujov snubenec dvadsat rokov nevidel (a dokonca podla nej musime vraj zavolat aj rodicov snubencovej svagrinej!). Doslo to dokonca tak daleko, ze nam zacala nadavat aki sme trapni. Nuz, jej smola, my sme si svoj postoj vysvetlili a tym to pre nas haslo :) Baby, kludne si urobte podla seba a nesnazte sa nasilu robit kompromisy, ak mate byt z toho potom nestastne.
mne sa páčil nápad môjho kamaráta a jeho nastávajúcej, urobili si jednoducho webovu stránku, s názvom ich priezviska a tam to všetko uverejnili, stránka mala jasnú štruktúru, kto sa berie, kedy a kde sa berú, program svadby, ako bude svadba prebiehať, že namiesto kvetov chcú peniažky za ktoré sa vysadia stromčeky v botanickej záhrade, fotky z prípravy svadby, a dalšie rozne požiadavky a prosby na svadobčanov, postupne aj po svadbe tam pridávali svadobné fotky, aj fotky zo sadenia stromčeka a podobne, mne sa to veľmi páčilo a nemuseli nikomu zvlášť vysvetlovať čo a ako.
@mirka17 toto si ja neviem predstavit ako napad super ale uz sa mi to zda az moc futuristicke na nasu rodinu :-) skor by som asi volila ten sprievodny list k oznameniu a tam by som spomenula veci ktore sa tam nepsominaju alebo len nejaku karticku k oznameniam :-) lebo toto je dost neosobne aspon mne sa tak zda :-)
@mirka17 To je pekný nápad:-) Veľmi si vážim takýchto ľudí čo takto premýšľajú a snažia sa myslieť aj na niečo iné ako na peniaze ktoré vyťažia zo svadby. Super!
@bashitta fuuuha tak to by sa mi teda nepacilo ...s maminou vyborne vychadzam ale to by bolo vela ...hlavne sa jej to pokus vysvetlit jemne ..oki ked si chce pozvat "svojich" ludi nech pocka tyzden dva a urobi nejaku gulas party ale na svadbe nemaju co robit ...ty sa.vydavas nie ona ...:-( na svadbe by mali byt ludia, ktori su vam blizki nie hocikto ... :-) drzim prsty nech ti to vyjde ;-)
Ak robíte veľkú svadbu tak rodičom príde logické že chcú pozvať všetkých :-D snáď ani nepoznám rodinu nkde by to bolo inak. Lebo veď sa stratia už dvaja traja navyše :-D a zasa ak je malá svadba tak väčšinou menej kecajú d toho :-) ale česť výnimkám nájdu sa aj takí čo frflú aj do malaj aj do veľkej aj do každej :-D
A myslim ze takych je dost ktory sa staraju do vsetkeho. My este nemame ani stanoveny datum svadby, iba sme zasnubeny a uz sa vsetci do toho staraju ]-( ]-(
@jancurina to nemate bohvie co, do nas sa nastastie moc nestarali. Ako je jasne ze som si dala radu ohladom vyzdoby a podobnych veci ale skoro vsetko je len podla mna. Ja som si vsetko vybrala a len som sa pytala na nazory:-)
@anastazia1987 ved to ja viem, ze to nie je dobre, ale ako im to vysvetlit, ze si chceme skoro vsetko organizovat sami a ze proste nechceme inych zatazovat? Mojej mamine to na rovinu nemozem povedat lebo by sa urazila:/
@petkaaj sme na tom podobne, odobierka nebude, preco? lebo sme povedali... kvety nechceme... preco? pre to iste... :) a tak dalej... kazdy ma iny nazor na vsetko a je to vasa svadba tak nepocuvajte nazory inych ale svoje... ja som takto vela veci po vybere prehodnocovala a pripadala som si potom ako blazon... a este sa potom do mna pustili, ze vsetko menim... takze som si povedala, ze len ja a zenich sme dolezity a ak my nieco chceme/ nechceme tak to tak bude... v tento den to bude po nasom :) a co sa tyka, ako to oznamit rodine, tak napr. dali sme si na pozvanku k stolu basnicku ze chceme zreby... to ze nam nemaju nosit dary snad vedia, lebo vedia ze uz mame zariadenu domacnost. Drzim prsty :)
@lala2201
ja som si tiež povedala že nebudem nikomu nič hovoriť, lebo všetci sa čudujú že čo to budeme mať za svadbu, pritom pre dnešnú dobu to bude klasická svadba, samozrejme nie taká ako pred 20-30rokmi a to niektorí nedokážu pochopiť. Keď sme rodinám povedali že čo tam budeme mať a ako to chceme a keď zistili že to nie je také ako si oni predstavovali, tak sa stalo to, že sa ani nespýtajú čo nové, či sme volačo vybavili, čo potrebujeme a podobne. Jednoducho momentálne z ich strany čistý nezáujem, čo aj zamrzí. My sme jedine nechceli to aby nám niekto diktoval ako má naša svadba vyzerať. Ale opýtať sa ako sa nám darí s plánovaním, to sme nikomu nezakázali.. :-| tak momentálne máme pocit ako keby sa nikto s nami netešil.. :-(
Netreba to brať až tak tragicky. Vždy sa na všetko nájde riešenie. S mamou sa treba jednoznačne porozprávať a vysvetliť, že tam chcete iba tých najbližších. Ale zas ak jej na tom naozaj záleží, tak by ste to mohli s nastávajúcim ešte zvážiť. Tiež sme mali na svadbe ľudí, ktorých sme tam pôvodne nechceli a ja som ich ani nepoznala, ale vôbec to nevadilo. Bavili sa s ostatnými a my sme ani nemali čas zaznamenať, že tam vôbec boli. Nakoniec sme ešte boli vďační, lebo odchádzali poslední, pomohli nám vziať nejaké veci a odviezli svokrovcov, takže sme im nemuseli volať taxík. No a čo sa týka zvyšku rodiny a hostí... V dnešnej dobe je veľmi populárny názor, že je to NAŠA svadba, všetko bude tak ako MY chceme a je iba o NÁS. Ale to je blbosť. O nás je akurát tak obrad. Tá chvíľa v kostole alebo na úrade je jediná ozaj dôležitá chvíľa z celého dňa. A ten zvyšok je vlastne iba doplnok. Ak si pozývam hostí, tak je to asi preto, že ich tam chcem mať, zdieľať s nimi taký výnimočný deň a tešiť sa s nimi. Tak prečo ich chceme hneď od všetkého odstrihnúť a vymedziť im, že sa môžu pozerať, ale nemôžu byť toho súčasťou. Tiež sme s niektorými vecami bojovali, ale nakoniec všetko bolo ako malo byť. Pôvodne sme sa chceli stretnúť až v kostole, chceli sme mať iba prvý spoločný tanec, žiadny "redový", žiadne zvyky a o druhej už spať v posteli. Najviac sme bojovali s odobierkou. Až kým som na bratrancovej svadbe (mesiac a pol pred našou) nevidela, ako veľa to znamená pre starých rodičov, rodičov a ostatných príbuzných, ktorí boli vždy súčasťou našich životov. Nadobro ma zlomilo až to, keď som videla tú radosť a pýchu v očiach starých rodičov, keď si šiel bratranec vypýtať požehnanie aj k nim. A bolo rozhodnuté, odobierku sme mali aj my. S tancovaním to dopadlo podobne. Najprv mi mamka oznámila, že som úplne mimo v tom, čo znamená svadba. Doslova to bolo: "A kde si vzala, že TY SA VYDÁVAŠ? Pokiaľ viem, tak vždy RODIČIA VYDÁVALI DCÉRU. Svadba nie je len o vás dvoch a už vôbec nie je pre vás. Je aj o rodičoch, ktorí vás vychovávali a trápili sa s vami, je o celej rodine, ktorá s vami žila vaše životy a vždy tu bola pre vás. Keď ste si ich pozvali, tak sa im aj budete venovať. Takže zatnete zuby a zatancujete si tanec aj s nami (rodičmi) a všetkými ostatnými, s ktorými ste pravdepodobne chceli v ten deň byť, keď ste s ich pozvali. A budete sa pri tom usmievať a baviť." Spočiatku som sa dosť naštvala, ale časom mi došlo, že mala pravdu. Svadba nebola o nás. O nás bol naozaj len ten obrad. A už vôbec nebola pre nás, ale pre všetkých ostatných. Ak sme chceli mať svadbu len o nás a len pre nás, tak sme sa mohli vziať v súkromí, bez tých ostatných. Nakoniec sme pretancovali celú noc a to inak netancujeme skoro vôbec. Nie preto, že sme museli, ale preto že sme chceli. Bavili sme sa a vlastne sa ani nedalo netancovať. Nakoniec sme mali aj čepčenie, dokonca sme aj súbor zavolali. Keď už, tak poriadne. A vyplatilo sa, svadobčania boli nadšení, všetkým sa páčilo. A neveste so ženíchom asi najviac :D Aj redovú som odtancovala, aj keď som pri nej skoro vypľula dušu, ale stálo to zato. Lebo to vôbec nebolo o tom tancovaní, či o peniazoch. Ale o tom, že každý ma mal na chvíľu pre seba a mohol mi povedať, ako veľmi je rád, že mohol ten deň zdieľať s nami. A bola to skvelá zábava pre všetkých. Do postele sme odpadli o piatej ráno, vytancovaní, unavení, zničení, ale spokojní a šťastní. Bola to párty roku a všetci sa fantastiky bavili. Lebo v konečno dôsledku je svadba iba žúr. Síce veľmi výnimočný a pravdepodobne najväčší a najdrahší, aký kedy zorganizuješ, ale stále je to žúr. Preto netreba ostatných hneď spočiatku odrezať a čakať iba zdvorilé otázky na tému príprav. Mali by ste ich vypočuť a zvážiť všetky pripomienky. Vyplatí sa to. Lebo potom majú ľudia pocit, že sú toho súčasťou a nie akoby prišli na premiéru do opery.
A čo sa týka tých darov... Všetkým sme narovinu povedali, nech nám nenosia kytice, pretože som alergička a nemôžem ich potom mať po celom dome. Že postačí jedna ruža. Samozrejme, že sme dostali aj kytice nie každý to vzal na vedomie. Ale poväčšine nás poslúchli a namiesto kvetov nám nakúpili žreby. Ale nejaký veršík k pozvánke isto neuškodí. S darmi to bolo rovnako. Skoro všetci sa pýtali, či nám môžu dať peniaze, alebo je niečo, čo by sme chceli a môžu nám to dať. A tým čo sa nepýtali sme to vysvetlili. Každý pochopil a žiadna práčka navyše ani rýchlovarné kanvice nám doma nezavadzajú. Len sa treba pripraviť, že nie každý pochopí hneď a sme tam treba ľuďom svoje predstavy vysvetliť. A platí základné pravidlo, že my to tak chceme a je to naša svadba, naše rozhodnutie jednoducho nefunguje. Nikdy. Vlastne si tým protirečíš. Ak nechceš, aby boli pozvaní súčasťou svadby, načo ich pozývaš? Potom tá svadba stráca zmysel a stáva sa len obyčajným divadlom. Ale tiež netreba svadobčanov hneď vo všetkom poslúchnuť. Stačí, ak si to premyslíš a neodmietneš hneď všetko.
Ospravedlňujem sa za tento sloh, nevedela som to vysvetliť stručnejšie. A tiež som tým nechcela nikoho uraziť, každý sme iný a každý má právo mať svoj vlastný názor a pohľad na vec :)
Nám sa rodina na začiatku začala montovať do vedí ohľadom príprav ale nejako sme im slušne vysvetlili, že je to naša svadba a my si spravíme po našom. Nejakú dobu to nevedeli pochopiť ale nakoniec je všetko ok. Teraz si riešime veci sami a keď niečo potrebujeme, tak ich poprosíme o pomoc a s radosťou nám pomôžu.