Zrušenie prípadne presunutie svadby. Skúsenosti?

26. feb 20129370
  • ja som svadbu zatial nezrusila,ale bola som davnejsie zasnubena a svadba mala byt tiez planovana(cim skor,tym lepsie),no akosi som to necitila tak,ako by sa patrilo a tak som sa s tym chalanom rozisla..hrozne ma nutil do svadby..tak som razne povedala koniec s tym..doma to prijali velmi dobre..doteraz na to nerada spominam..
    minuly rok zas spoluziacka zrusila svadbu dva mesiace pred nou..bola to sice pohroma,lebo sa s tym chalanom rozisla a byva na dedine,no preslo to..a najvacsia sranda na tom je,ze sa s nim zas stretava a mozno z toho cosi bude..ale mu razne povedala,ze nechce ten isty snubny prsten.. 🙂

  • No my ešte nie sme si na istom momentálne, ale najhoršie prehrmelo a sme na mŕtvom bode 😐 😐 😐 Tak uvidíme... Chlapi sú chlapi... Moc sa asi zľakol... Lebo všetko bolo OK a zrazu v deň, keď sa mi konečne podarilo na 100% na matrike zarezervovať dátum (cez známeho známeho - proste zložito), tak večer zahlásil, že koniec 😠 😠 😠 😕 Takže tak... Tak uvidíme...

  • ono to moze byt taky blby pocit,ktory prejde..len sa netreba bat..ale zas clovek by nemal mat ani pochybnosti..
    moja teta tiez chcela zrusit svadbu..ale to bola len chvilkova pochybnost..
    hadam vas to prejde a potom si poviete,ze to predsa len dobre dopadlo..

  • Sponzor fóra
  • No priateľ v sobotu mal búračku... Našťastie sa nič vážne nestalo (odniesli si to 2 autá)... Ale nejak o minulom týždni rozpráva, že sme mali "krízu" 😕 😕 😕

  • dufam,bude v poriadku..
    a hadam sa vyriesi aj s tou svadbou..ked uz bude zle..skuste spisat klady a zapory..to bie pomoct 😉

  • ahojte, neviem co mam robit mam cca 2mesiace do svadby, ale pocit, ze to musim zrusit, ale na druhej strane neviem ako pretoze je uz skoro vsetko rezervovane.Moja rodina ma mojho priatela strasne rada (aj ja ho mam rada ako kamarata - ale necitim k nemu nic viac). Ak to teraz zrusim bude to pohroma, ale neviem co robit 😞 😞

  • ahoj bambulka83-nemyslis ze je to iba stres???ja som to mala asi mesiac pred svadbou a drzalo ma to tyzden,,, 😃 no ked si spominala ze ho mas rada ako kamarata tak to je uz velky problem,,pocuvaj moja,,ja som mala tiez chlapca ktoreho mala moja rodina straaaaaaaaasne rada a ked spominal svadbu skoro som zvracala-tak ak to citis tak isto radsej to zrus-porozpravaj sa s mamkou,poplac jej v naruci tak ako sit o robila ked si bola malicka a spadla si z bicykla--ona to urcite pochopi

  • pochybujem, ze to moji rodicia pochopia, kedze si myslia, ze je pre mna najlepsi na svete...skusim pockat este tyzden, ale bojim sa, ze ked to pretiahnem dlhsie tak to bude este horsie...Moj priatel je velmi dobry clovek, ale sme za prve strasne rozdielny - hovori sa, ze protiklady sa pritahuju, ale my sme uplny opak a za druhe pochybnosti som zacala mat uz asi pred viac ako rokom - sme spolu cez 4 roky, ale kazdy mi hovoril, ze urobim chybu, ked takeho dobreho cloveka necham, ze uz lepsieho nenajdem 😞 A tak som tie pochybnosti zahodila za hlavu a kracala dalej, ale uz nevladzem...., pretoze sa mi tie pochybnosti stale vracaju nie je to len teraz, ale za posledne mozno 2 roky som mala uz par pochybnosti 😞 Je to akoby som isla s prudom a okolo mna tesie voda a ja sa nechavam unasat....Bojim sa ako ublizim nielen priatelovi, ale vsetkym ludom okolo mna 😞

  • bambulka83-zavolaj maminu do izby,posad ju k tebe na postela v pokoji sa porozpravajte,,,moja mamka si tiez myslela ze on bol to naj co ma mohlo stretnut,,a otec ked som sa s tym chlapcom rozisla -posielal ma za nim aby som sa mu ospravedlnila,,,ja som ho uz nemohla ani vystat,nebol zly ale nemohla som si predstavit ze bude mojim manzelom,,,sprav to cim skor---a priatelovi to vysvetli alebo to nejako otoc-ze zacnes byt nervozna v poslednom case a povies mu ze sa to neda aby ste boli spolu lebo sa stale hadate a ze teba to uz nebavi--neviem aspon tak som to spravila ja,,ale nemala som mat este svadbu--tak preto konaj rychlo a sprav to este dne s ak si si uz ista ze to nechces

  • ahoj..nic si z toho nerob..kamoska zrusila svadbu 2mesiace pred nou..a to chodili spolu viac ako 6rokov..
    vsetci jej nadavali,ale vedela,ze spravila dobre..casom zistila,ze fakt je ten pravy a planuju znovu svadbu..
    ja som bola v 19 zasnubena s jednym..akosi to bolo pre mna len a len horsie..tak som sa s nim rozisla..dost ludi mi to vycitalo,ale teraz mam niekoho ovela lepsieho..
    ak uz k nemu nic take necitis,tak to radsej zrus,ako by si mala mat nestastny zivot..rodicom vysvetli,ze nie si stastna a pokial im ide o tvoje stastie,tak to pochopia..nepozeraj na to,ze ho maju radi..
    drzim palce,aby si sa dobre rozhodla.. 😉

  • ja som mala obcas (zriedkavo) tiez take pocity, ale tie prevazne suviseli s mojim cyklom 😃 odkedy sme sa vzali, tieto pochybnosti som este nemala a som velmi stastna a zalubena az po usi. 😵 😵 😵

  • bambulka83: To co si napisala dokonale vystihuje moje pocity, ktore som mala pred svadbou. Tiez som povazovala mojho priatela za uzasneho kamarata, dokonca za brata, len nie za svoju lasku, s ktorou by som chcela zit do konca zivota. Chodili sme spolu 6 rokov, z toho1 rok sme spolu byvali. Potom som odisla pracovat do zahranicia a moj priatel sa staral o celu moju domacnost. Ked som sa vratila, zacal intenzivne hovorit o svadbe. Len stale som mala pocit, ze si idem brat svojho kamarata 🙂 Ale som si hovorila, ze je to dobry muz, a ze lepsieho nenajdem, aj moja rodina mi ho schvalovala. Lenze sme boli povahovo velmi rozdielni, jeho nezaujimali moje uspechy v praci, moje pocity a sny. Mala som pocit, ze vobec sa netuzim vydavat, a uz vobec si niesom ista, ci chchem prave jeho. Ako pisem, bol mi viac brat ako priatel. Vedela som , ze ma miluje omnoho viac ako ja jeho. A preto som mu nechcela ublizit svojimi vnutornymi pocitmi, ze uz k nemu necitim tu obrovsku lasku ako na zaciatku, a ze sme spolu uz iba zo zvyku a pre spolocne spomienky. A v tom obdobi som spoznala cloveka, ktory ma neskutocne ocaril a ja som sa zamilovala. A planovanie svadby sa pre mna stalo nocnou morou. Nemala som v sak v sebe silu a odvahu prejavit moje city k tomu druhemu cloveku, tak som ich dusila v sebe a zakazdym, ked sme sa stretli, bola som v siednom nebi. Nikdy sa nedozvedel, co som k nemu citila, pretoze som sa nakoniec vydala. Este tyzden pred svadbou ma kamaratka prosila, aby som sa nevydala, ale ja som nechcela ublizit cloveku, ktory pre mna v zivote niekedy vela znamenal. Cely svoj svadobny den som bola smutna a nestastna, ale vsetci to pripisovali stresu. Aj myslienky pri oltari patrili tomu druhemu. Po svadbe, ked mi znami gratulovali, mi stale bolo do placu. Ale viem, ze svojou zbabelostou, som si to sposobila sama. A dnes, mesiac po svadbe, som opat pracovne v zahranici a snazim sa stotoznit, ze mam nove priezvisko a zabudnut na moju platonicku, nikdy enneaplnenu lasku.
    A preto dievcata, ktore vahate a nie ste si iste, pozbierajte odvahu na spravne rozhodnutie, aby ste vo svoj svadobny den boli stali pri oltari len pri cloveku, ktoreho neskutocne milujete.

  • Bambulka, ak si nie si na milión percent istá, že je to muž, ktorého miluješ a chceš s ním stráviť zvyšok života, bola by si za ním ochotná ísť na kraj sveta a pokojne sa s ním presťahovať napr. do Japonska alebo kamkoľvek inam (a vôbec ti to nenaháňa strach), tak si ho vezmi a poriadne si to na svadbe užite. Ak to tak však nie je, radšej to zruš 2 mesiace pred svadbou, ako by si to mala riešiť po niekoľkých rokoch, keď už možno budete mať dieťa, spoločný majetok...
    Kedysi som 6 rokov chodila s mužom, o ktorom som si celý čas hovorila, že to síce nie je láska môjho života, ale okolo mňa sa pohybovalo príliš veľa "obyčajných" chlapov na to, aby som ho kôli nejakej takejto "nule" opustila... Mala som to šťastie, našla som svojho princa, opustila som bývalého (v tom momente ma požiadal o ruku 😠 )a nikdy som to neoľutovala. S manželom sme sa brali dvarkát - raz na radnici, raz v kostole a nemala by som najmenší problém si ho vziať znovu, pretože som z celej duše presvedčená, že je to ten pravý, pre ktorého som bola stvorená 😉
    Prosím ťa, nekaz si život a neber si "len" kamaráta, na šťastné manželstvo to nestačí.

  • desire: aj ja som spoznala niekoho kto ma ocaril a tiez som sa zamilovala, ale povedzme si, ze pred svadbou to asi nieco signalizuje.....Ten chalan co som stretla je sice cudzinec a myslim si, ze je to uplne ina kultura, ale vdaka nemu sa mi otvorili oci...Beriem to ako signal zhora, ze mam zrusit svadbu, lebo som sa dost modlila, aby mi Boh ukazal spravnu cestu....no uvidime, lebo planujem to oznamit buduci vikend....uz teraz sa strasne bojim

  • tak ti drzim prsty,aby to vsetci rychlo pochopili 😉 😉

  • Sponzor fóra
  • ..radšej zrušiť svadbu ako chystať rozvod...
    Nikde nie je napísané, že sa musíte navždy rozísť - proste sa treba porozprávať a stáť si sa svojím, pokiaľ nie si 100% presvedčená, nerob to... vydať sa môžeš vždy...
    Držím palčeky...
    (my sme tiež zrušili svadbu a hoci to bolo poriadne boľavé, bolo to najlepšie rozhodnutie...)

  • ahojte, tak sa snazim stale nabrat odvahu a povedat to priatelovi....uz sme sa stretli a spravala som sa k nemu dost chladne, ale on si vobec nic nevsimol.....nechapem....????Dakedy mi priatel pripada ako bez emocii...vie o tom uz mamka, ktoru to dost zobralo, ale si mysli, ze mi len tak preskocilo a ze pocka kym sa zasa spamatam...dufam,ze najdem odvahu konecne to povedat aj priatelovi

  • bambulka, sice neviem aky je to pocit, ked clovek chce zrusit svadbu, ale verim, ze sa asi citis
    dost zle, ze je to urcita tazoba na srdci a dusi, ktorej sa musis zbavit, ale je to tazke 😞
    Drzim palce, aby si to zvladla, aby to vsetci okolo pochopili a podrzali ta...a aby si hlavne ty
    nasla tu spravnu cestu 😉

  • bambulka,povedz to cim skor, nepatri sa vodit za nos...

    urob to este dnes, ak nemas odvahu osobne, tak telefonicky...

    ..pripadne sms...

    ...alebo mu napis mail...

    mozno s nejakym clovekom, ktory Ta podrzi...

    O D V A H U

  • my sme s mojim byvalym sice svadbu nezrusili (to by som sa toto leto uz vydavala 😃 ) - tak daleko sa nedopracoval (hehe), ale rozisiel sa so mnou cca 1/2 roka po zasnubach (po 5,5 rocnom chodeni)...bolo to skutocne neprijemne, ale najhorsia bola ta neistota (myslela som si, ze som paranoidna) - ja som citila, ze sa nieco deje a on iba zatlkal...vsetko sa zvrtlo a prehrmelo v priebehu 3 tyzdnov!...moja mama si sice teraz obcas do mna rypne (spomenie ho, vypytuje sa na neho), ale hned ju zrusim...s otcom sa o tom nebavime, brachovcom je to zrejme egal...ale jedno je iste: ja som sa po tom rozchode zazracne zotavila 😃 😃 😃 ...kazdy tvrdil, ze som vyzerala ako odkliata princezna (nikto mi nechcel verit, ze sme sa rozisli - skor si mysleli, ze sme to medzi sebou urovnali)...a teraz som s niekym, koho som milovala uz dlhsie, len som to v sebe dusila (ako desire)...zdalo sa mi, ze je to absurdne, nerealne, bez perspektivy...a verte-neverte, je presvedceny, ze ja som ta prava a ze ma chce na cely zivot (tymto si podla mna moj byvaly isty nebol)...mame podobne sny (rovnake sa neda mat...noooo, par mame aj spolocnych 😃 ), predstavy o spravani sa k ludom, jeden k druhemu...o domacnosti...buducnosti...je mi skvele (xixi, cakam ten sok, ked to poviem nasim 😃 😃 😃 )
    dievcata, zrejme je lepsie vycuvat skor, ako sa potom rozvadzat...musite si ozrejmit jedno: je to iba predsvadobny stres, alebo naozaj si neviem vedla toho cloveka predstavit svoju starobu...ake je to "b", nevahajte a nesnazte sa kriesit to, co neexistuje...

  • bambulke:
    ja si myslím, že je úplne jedno ako to vezmú rodičia a všetci okolo, musíš sa voči tomu obrniť, oni nebudú s ním žiť, záleží iba na tebe a tvojom rozhodnutí, musíš byť rázna, lebo ak nie bude to bolieť oveľa viac.

  • tak mojej kamaratke sa stalo nieco podobne, po sesť rocnom vztahu uz zacali obaja aj s jej priatelom upadat do stereotypu... a stalo sa, ze sa zalubila do svojho kolegu... samozrejme, bol to niekto s trosku blaznivymi napadmi, ziaden streotyp, povahou pravy opak jej priatela... zacali spolu travit viac casu, na kavicky, na prechadzky, snazila sa to tajit pred priatelom ale bolo vidno, ze sa trapi... pytala sa ma, co ma robit.. nuz neporadila som jej, iba tolko, ze sama musi citit... ci vymeni niekolkorocny vztah, sice stereotypny, ale pohodovy za nieco co je teraz sice nove, ale po case aj to bude tak trochu stereotypne... Asi po piatich mesiacoch zalubenost vyprchala... mozno aj preto, lebo nezasli az do intimnosti a ich vztah zostal na platonickej baze...tak sa akosi "city" onoho muza vytratili a jej nakoniec tiez... dnes je spokojna a vydata za cloveka, ktoreho predtym chcela opustit... v jej pripade sa ukazalo, ze on bol ten pan pravy a ta jej niekolko mesacna fascinacia inym muzom ju iba utvrdila v tom, co citi k svojmu priatelovi....

  • grettka: dakujem za pekny pribeh, v tej prvej polovici som sa dokonale nasla, len s tym rozdielom, ze moj kolega sa nikdy o mojich citoch nedozvedel, len sme sa stretavali, ale on to bral v pohode, ze kolegyna. A co sa tyka tej druhej casti , verim, ze casom si uvedomim, co mam v mojom manzelovi, aku oporu, aj ked je nas vztah stereotypny, bez obrovskej zalubenosti, ale je pohodovy.

  • tak zatial mu nemam ani prilezitost nieco povedat, lebo je na pracovnej ceste, ale po nej si sadneme na dlhy rozhovor.... 😒 Inak ja nezijem v nejakej iluzii, ze stym druhym chalanom to vyjde...., ale aspon som si pri nom uvedomila viacere veci...je to tazke vysvetlit na par riadkov...chyba bola uz ta prvotna, ze som sa s mojim priatelom nerozisla skor a tahala som to az do takej krajnosti ako planovanie svadby....vzdy som totiz dufala, ze sa moj priatel rozide so mnou, aby som to nemusela urobit ja....prosto umelo som to pretahovala a viem, ze je to moja chyba....

  • to: bambulka83
    ja som to zas udrziavala...snazila sa vsemozne, aby bolo vsetko super...on to bral ako absolutnu samozrejmost!!!...a ked som nemala tolko sil a bolo na nom, aby chvilu "kociroval" on, stalo sa mu to zatazou a vzdal to...ludia okolo mna hovorili, ze som to mala urobit ja a ovela skor...lenze viem, ze by som si potom vycitala, ze som do toho nedala vsetko a "nebojovala" do poslednej (pre mna) chvíle...vela ludi hovorilo, ze oni by to uz davno vzdali...ja bojujem o cosi dlhsie, ale potom ked koniec, tak koniec...ale je dobre, ze sa stalo ako sa stalo...od toho dna ani neuvazujem nad tym, ake by to bolo "keby"...proste to skoncilo akoby si "luskla" prstami...zavreli sa dvere - tresk...ocakavala som bolest, beznadej, prazdnotu...namiesto toho som znovuobjavila radost, ozila som a prisiel aj krasny vztah... 😉

  • ahojte baby,
    ja som momentalne v pripravach na svadbu, nakolko sa tiez budem vydavat. Som s priatelom skoro 8 rokov a pred rokom som ho chcela opustit kvoli niekomu, kto mi bol srdcu blizsi aj som si s nim velmi dobre rozumela.ale delila nas velka vzdialenost - ja na zapade, on na vychode. A ked som uz bola krocik od osudneho rozhodnutia, on sa stiahol. mali sme obaja svojich partnerov a on si zrejme uvedomil, ze ta, ktoru ma blizsie vzdialenostou, je mu blizsie aj srdcom.stale mam pocit, ze moj partner ma viac lubi ako ja, a v tom sa nadalej utvrdzujem. ked vyslovil vzdy slovicko svadba,az sa mi chlpy postavili. vzdy som sa mohla vyhovorit na skolu, nakolko som isla studovat na VS. a ked som VS ukoncila,vsetko sa to zacalo. vsetci cakali, hlavne rodicia, kedy sa konecne rozkoliseme a my stale nic. teda vlastne ja. vzdy som si hladala zamienku, preco mame este cas a pod. veci.aj tak je clovek, ktoreho vo svojom srdci nosim, okrem svojho draheho,ale ten o mna nestoji.no mozno stoji, ale iba ako kamarat,pretoze zatial este nepresiel svoju mladost a potrebuje si este zopar rokov "uzivat".ja som clovek, ktory potrebuje mat niekoho pri sebe stale,potrebujem citit lasku a pozornost.a to mi dokaze moj partner dat. neviem si predstavit, ze by sa niekto nasiel, ktory by bol este lepsi od tohto mojho.nakoniec ma "dokopal" do svadby a ja som si po mesiaci zasnubenia uvedomila, ze urobil velmi dobru vec, ktora nas posunie o kusok dalej. manzelstva sa sice bojim, pretoze zatial spolu nebyvame ale treba sa posunut v zivote dalej. klamala by som,keby som povedala, ze nerozmyslam nad tym,ci je to spravne alebo nie. ale zivot je o rozhodnutiach a nakolko ja som velmi nerozhodny clovek, tak to musel za mna niekto urobit a ja som suhlasila 😵

  • Ahojte, nechcem odsudzovať nijaké dievčatá, ale podľa mňa je maximálne zbabelé a nezodpovedné vstupovať do manželstva s pochybnosťami alebo dokonca s pocitom, že si beriem ,,brata"...dokázala by som to pochopiť, keby sme žili v stredoveku a nemali na výber, lebo vtedy sa ženy museli riadiť výberom rodičov atď...ale v dnešnej dobe, kedy sa môže žena vydať aj 40-ročná a je to v pohode...nechápem....poznám okolo seba dosť ľudí, ktorí sa pred rokom brali a momentálne sa rozvádzajú a to sú presne tie prípady, že sa vzali kvôli tomu, že sú spolu dlho, rodičia sa poznajú..atď...a pritom to podstatné, čo má byť základom do manželstva - LÁSKA, ten pocit, že ho milujem ako nikoho na tomto svete, že len s ním chcem stráviť celý svoj život..tam absentovalo...ja vás dievčatá môžem len ľutovať, lebo mi pripadá veľmi strašné uvedomiť si napr. po 20 rokoch manželstva, že som svoj život LEN prežila popri niekom, koho som vlastne nikdy nemilovala...

  • mhm...kazdy ma pravo na svoj nazor...no chcem len pripomenut, ze kazdy tuzime po inych veciach...kazdy ine veci povazujeme za dolezite pre vstup do manzelstva - toleranciu, laskavost, ochota postarat sa, bezpecie a v neposlednom rade laska...hovori sa, ze laska casom vyprcha (ja to volam "transformuje sa" do inej - usadenejsej podoby) - hlavne, ked pride stereotyp...a su medzi nami taki, ktori sa nevedia blaznivo zamilovat a napriek tomu si vedia svoj zivot s tym druhym predstavit...prave preto, ze ma niektoru tu "inu vec", ktora je pre nich zivotne dolezita...

  • martina - ano, suhlasim s tebou vo veci, ze je smutne zistit po 20 rokoch manzelstva, ze som zila s kamaratom. ale laska a vztahy su tak komplikovana a intimna vec, ze niekedy ani sama dievcina nevie, co ma urobit. ako to dopadne... a zase na druhej strane ani 20 rocne manzelstvo nie je vzdy len o nekonecnej laske.... aj z nich sa stanu skor ci neskor priatelia. a vzdy je to lepsie, ako keby sa mali rozvadzat kvoli nevere alebo alkoholizmu...

  • hmm? nechcela som sa zapájať do tejto diskusie, ale po prečítaní zopár príspevkov mi to nedalo.... musím plne súhlasiť s martinou25, lebo láska je naozaj najdôležitejšia..... samozrejme, že tolerancia, láskavosť a bezpečie a iné sú tiež dôležité a dosť, ale ak tam nie je láskia ten vzťah sa nemôže nazývať vzťahom, ale iba priateľstvom a to nemôže byť základom manželstva....... neviem si predstaviť ako by som sa každé ráno mohla zobúdzať pri človeku na ktorého keby som sa pozrela som nič necítila a videla v ňom brata, alebo kamaráta...... musím súhlasiť, že láska sa po čase premení, ale premení sa na toleanciu, láskavosť, bezpečie a priateľstvo, lebo to všetko láska obsahuje, ale neviem načo sa potom premení tolerancia, láskavosť atď. keď na začiatku nebola láska ... a čo sa týka dievčat, ktoré sa boja zrušiť svadbu - myslím si, že život žijeme svoj a nie našich rodičov a známych tak preto všetky rozhodnutia sú iba naše a tie najlepšie, pokliaľ by mala byť iba jedna jediná pochybnosť aj deň pred svadbou dá sa to všetko zrušiť a nemusíš to potom celý život ľutovať....

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém
    Odporúčaní dodávatelia
    Ponúkame na predaj návleky univerzálne - na mieru, saténove mašle, doplnky, saténové výzdoby auta, šaty a mnoho ďalšieho...
    Vyrábame na zákazku mašle na stoličky - režeme so zatavením koncov (nepárajú sa). Tiež predávame stuhy, látky a rôzny dekoračný materiál.
    Ponúkame organizovanie svadobných a iných spoločenských udalostí
    Obchodné podmienky: http://brilliantagency.sk/obchodné-podmienky