Zrušenie prípadne presunutie svadby. Skúsenosti?

Zobraz úvodný príspevok
Ahojte kocky, je tu niektora, ktora z nejakeho dovodu zrusila svadbu, pripadne je presunula na neskor?
Odpovedať
Profilova fotka
kici, tak to je samozrejme to je mojim velkym zelanim a budem preto robit vsetko aby to tak bolo, ale mam tiez dalsie velke zelanie aby aj ludia okolo mna a cely svet bol stastny ... :-)
Odpovedať
Profilova fotka
Dora - svetovy mier asi velmi neovplyvnime, ale atmosferu v nasej rodinke mozme :-)
Odpovedať
ked je clovek sam stastny moze presunut kusok svojho stastia aj na svoje okolie. ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
majcik, vsak to mi je jasne ... to som len tak precitla niekde inde, skoda ze nemam arabelin prsten ... :-)
Odpovedať
ponorka medzi mnou a drahym jedneho dna vyustila az k tomu, ze som ho na par dni poslala domov k rodicom, hoci vtedy som nevedela, kolko to bude trvat...ani na chvilu mi nenapadol rozchod - len osamote popremyslat...velmi nam to pomohlo..po dvoch dnoch som mu volala, ci sa vecer nestavi z prace a uz neodisiel :-D...chybal mi neuveritelne aj so svojimi zlozvykmi |-| ...a teraz uz vieme, ze nasa svadba je spravne rozhodnutie, nase rozhodnutie a ze urobime maximum pre to, aby sme si o 50 rokov vypili spolocne kavicku na verande...to bolo to najkrajsie vyznanie, ake mi onoho casu povedal...si zena, s ktorou chcem pit kavu o 50 rokov na verande a pozerat sa na nase vnucata ako sa hraju na dvore... |-|
Odpovedať
Profilova fotka
ahojte, rada by som sa k vam pridala svadbu sice tiez planujeme a strasne sa tesime... ja som so svojim chrobacikom 10 rokov - za tu dobu si myslim ze sa pozname dobre, byvame spolu /sami 2roky - predtym sme byvali u nich 4roky/, od kedy sa pozname sme boli stale spolu takmer 24 hodin denne, nevedela som si predstavit zivot bez neho, no dostal novu pracu a teraz byvame spolu menej... ako pisala sue - je to strasne sa v noci zobudit a nemat ho pri sebe, alebo sediet vecer sama doma... su veci /zlozvyky.../ ktorymi sme si liezli na nervy, ale teraz sme si vzacnejsi a nas vztah je pevnejsi...vsimame si viac tych dobrych vlastnosti... preto mozno ak ma niekto pocit ze vztah nemoze ist dalej, ze je nieco co im na sebe vadi... mozno by pauza bola istym riesenim ak su to malickosti a zistite ze ste si blizsi, tak sa k sebe vratite, ak su to veci vaznejsie, tak potom rozchod je jedinym riesenim...
Odpovedať
Profilova fotka
myslim ze vsetci mame podobne zelania ako ty julova - byt za 50, 60 rokov s tym clovekom, na ktorom nam tak velmi zalezi, ktoreho milujeme, ktoreho si vazime, a samozrejme aj on nas... :-D vsetkym vam to prajem, a budem trochu neskromna - prajem to aj sebe :-)
Odpovedať
Profilova fotka
julova,vsak to som si aj ja myslela, ze to bez neho v pohode zvladnem, nech kludne zostatne v uk zarabat a ja pojdem domov..no ale po tyzdni som zistila ake smutne je to byt bez neho .. uz sme bez seba dva mesiace a ja saliem, je to ovela ovela horsie ako som si myslela, ja dufam, ze do maja to prezijem bez ujmi na zdraví a ze uz nebudume musiet prezivat taketo obdobie, bez seba ... :-(
Odpovedať
Profilova fotka
baby, precitala som celu diskusiu a poviem vam toto: ak mate pochybnosti, no pritom partnera lubite a nevadia vam jeho nedostatky, tak ste same na svadbu nezrele. Ak ho lubite, ale necitite sa vo vztahu dobre, nenachadzate u neho podporu atd., tak to pre vas nie je ten pravy. Byt s niekym len zo zvyku je zle, hlavne pre vas. Odputat sa od dlhorocneho vztahu a zvolit si radsej byt sama je velmi tazke, ale nic podstatne v zivote sa nedosahuje lahko. Pre mzuzku - Tvoj problem sa vola - nedostatok dovery - bez dovery jeden v druheho by malo byt zakazane do manzelstva vstupit! Ved rovnake hodnoty, porozumenie a dovera je absolutne nevyhnutnym zakladom manzelstva.
Odpovedať
dobromila, mudro hovoris ;-) Suhlasim.
Odpovedať
Jedno mudre vietnamske prislovie hovori: Kto rozmysla nad tym, ci miluje, tak nemiluje.
Odpovedať
uzasne prislovie... k teme... pre 4 rokmi som ukoncia skoro 5 a pol rocny vztah, z ktoreho sa postupom casu stal zvyk... uz od zaciatku cca po 2 mesiacoch sme zacali mat problemy ale nejako sme asi obaja nechceli pripustit ze niesme jeden pre druheho ti spravni... bola som velmi mlada a niektore veci som brala inak... po case som si vsak uvedomila ze tie tazke chvile, nezrovnalosti a detaily ktore mi vadia prevysuju nad tym dobrym a odhodlala so sa pre rozchod - to bolo velmi tazke, uzila som si kopec neprijemnych scen... a dlho... po cca roku som stretla cloveka s ktorym by som po 50 rokoch pit kavu na terase a sledovat vnucatka ako sa hraju na dvore (niekde som to tu citala a uplne sa z tym stotoznujem...) sme spolu necele 3 roky, pred par dnami sme sa zasnubili, planujeme svadbu, casto sa smejeme, od prvej chvile co ho poznam tak mam pocit ze som stretla svoju druhu polovicku. Nikdy som nepochybovala o tom ci ma lubi, lebo mi nedal ani ten najmensi dovod na pochybnosti, Lubim ho a som stastna uz len pri myslenke na neho... verim ze to po tych 50 rokoch budem citit to iste... (pozitvne myslenie ;-) ) Po rokoch sa mozno niektore detaily zmenia, urcite pridu aj tazsie obdobia, no ked teraz su nase city take silne, mam odvahu slubit sa jednemu chlapovi... ak by som mala co i len najmensie otazniky v hlave, tak urcite by som vahala... prajem kazdemu aby stretol tu svoju polovicku....
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
Nikaz, želám ti, nech vám to aj nadalej spolu tak úžasne funguje ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
adusha, ty si to vystihla absolutne genialne, takto nejak som to chcela povedat aj ja, ale ma nenapadli spravne slova..fakt uzasne povedane
Odpovedať
Dora, najprv som sa cchela aj ja rozpisat, ale potom som si spomenula na toto prislovie, ktore mi ostale uplne vryte v mysli...pomohlo aj mojej kamoske, ktora vahala ci zotrvat vo vztahu...nevedela sa sama rozhodnut, ked som jej vsak povedala tuto vetu, pochopila...
Odpovedať
Profilova fotka
fakt je to svata pravda, len ktovie ci to cita aj Zuzka, lebo tato diskusia vznikla na jej podnet.... :-)
Odpovedať
Ak mozem-pridam sa, suhlasim s dobromilou, vystihla to presne. No myslim si, ze uvahy ci svadba ano alebo nie, mozu prist aj ked vztah trva dlhsie a nic zasadnejsie (ziaden pokrok) sa v nom neudeje. Zatial mi to podla pozorovani vychadza tak, ze ak sa ludia nerozhybu, a su spolu 5 a viac rokov,tak sa uz nevezmu. Je to tiez o tom, kedy sa clovek na to citi, pretoze nemusi to byt len tak, ako sa to vacsinou spomina-ze este nie je ten spravny cas, ale moze nastat aj situacia, kedy uz nie je ten spravny cas. Idem sa vydavat v auguste, s priatelom sme spolu takmer 4 roky, a z toho posledne dva som dost nervila, ze sa u nas nic nedeje. pre mna bol ten spravny cas u dost dlhu dobu predtym (od zaciatku :-D ). Na svadbu sa tesim, viem ze priatel je pre mna ten pravy, no mam pocit, ze keby to malo trvat este dlhsie, uz by som sa asi nevydala, uz by som necitila tu potrebu, neviem vysvetlit, preco to tak je (trochu ma to znervoznuje),ale to ze budeme spolu cely zivot nam bolo obom od zaciatku absolutne jasne.Len sme sa o svadbe nikdy nejako extremne nerozpravali-ako, kedy, kde...priatel je az prilis zodpovedny typ-aby sme mali kde byvat, z coho zit,ja este studujem( a navyse sme obaja z opacnych koncov slovenska),atd...Takze niekedy treba paradoxne stopnut rozum a dat viac na pocity (ved zasnubit sa ludia mozu, a ked na to nie su vhodne podmienky, svadba moze byt aj trochu! :-) neskor, nie? uz to predsa len posunie vztah na inu uroven,no nie? ;-) ) Kazdopadne,svadba je v mojich predstavach krok, ktory vychadza z toho, ze s tym clovekom chcem prezit cely svoj zivot bez dalsich(neopodstatnenych) uvah a obav,podrobnej analyzy a nechavania si otvoreneho unikoveho vychodu.A ak pochybnosti su, treba rozlisit, z coho vychadzaju, niekedy je to vazne iba z pocitu zodpovednosti (to pozna zrejme kazdy, ved je to krok na cely zivot) a pokial je povod obav v nezhodach, zavaznych nedostatkoch, ktore partneri nie su schopni akceptovat, tak nad tym treba vazne porozmyslat a realne zhodnotit,ci existuje aj ine riesenie,ako zrusenie svadby alebo nie.Aj ked to uz trosku nechapem, pretoze taketo problemy zvacsa nie su otazkou poslednych par tyzdnov??? Vsetkym kockam, ktore pochybuju, alebo sa skutocne chystaju svadbu presunut, ci uz zrusit, drzim palce, aby to vydrzali a nepodliehali tlaku okolia, ale tiez aby rozlisili dovody takychto myslienok a obav.
Odpovedať
anais, nebolo to u Teba tak, ako u mnohych mojich kamosiek? Ze tolko ticho cakali, ze budu poziadane o ruku, az si povedali, ze uz im to zacina byt jedno, aj tak to ten chlap vidi inak nez ony? Ale u mojich kamosiek to aj tak malo happyend.
Odpovedať
bajka, v niecom je to podobne,aj ked u mna je to tazko vysvetlit-ale ma to happyend ;-) Rozdiel medzi mojim vztahom a tvojimi kamoskami je zrejme v tom, ze moj priatel od zaciatku vedel, ze svadba bude, nebolo nad cim uvazovat:-), len niekedy je lepsie o tom viac hovorit. Ja som napr. dostala zasnubny prstienok na nase prve vyrocie a rozpraval pri tom v takych metaforach, ze az po dvoch rokoch sa vlastne vysvetlilo, co to je za prstienok :-D Takze to co som pisala hore, je take skor vseobecne(pretoze je to moj nazor bez ohladu na to,ako to je u mna, taku situaciu vidim v okoli casto)-s nadychom osobneho (tym chaosom s prstienkom) :-D
Odpovedať
Profilova fotka
anais, len ked o svadbe viac hovoris, uz ta povazuju za tu co na chlapa tlaci a chce ho dohnat k oltaru...to je moj pripad, moj priatel chce svadbu, ale mam pocit, ze vplyvom okolia a reci typu este je cas nas od tej svadby oddialuju, no ved uvidime, ci datum 2.8.2008 bude nasim dnom svadobnym ... ;-)
Odpovedať
dora, mas pravdu, co je teda blbe,ale je to tak...Nastastie nie som za raketu a urychlovacku sobasa :-D ,u nas je problem v tom, ze ked moj nastavajuci nieco povazuje za samozrejmost,tak o tom hovori pomenej, zrejme mu to nepripada dolezite,ked je to uz akoze jasne (ti chlapi su divni niekedy =-) ). A ja to zasa beriem tak, ze ked o tom nehovori, tak asi na to nemysli... tato "logika" nam niekedy robi mensie problemy :-D A tie reci-ze este je cas (nastastie sa ma to netyka, okolie sa celkom tesi) ma vedia nastartovat, nechapem naco sa ma cakat, ked sa ludia miluju a su si isti, ze chcu byt spolu???
Odpovedať
Caute baby, tak ja som s mojim drahym spolu uz 6 rokov a 5 mesiacov a byvame spolu viac ako dva roky a poviem vam, nech uz ma kto chce akekolvek puritanske nazory, dvaja ludia by mali spolu byvat skor, ako sa zoberu!! Nikdy cloveka nespoznas tak, ako ked si s nim v jednom byte :-p Moj milacik je bordelar,stale meska a zavolat mu ani nenapadne,neznasa moje programy v telke a stale cumi na sport alebo na STV2...ma milion nedostatkov, ale to mam aj ja, no napriek vsetkemu sa milujeme a odkedy spolu byvame, sme si isty, ze patrime k sebe.... vacsina muzov sa svadby boji a ten moj ju planuje so mnou, vyraba svadobne oznamenia a pomaha mi.... myslim si, ze keby som mala pochybnosti, tak by som do svadby nesla... nevidim nijaky problem v odlozeni svadby....ved ci uz s papierom, alebo bez neho najdolezitejsie je ci sa naozaj milujete a ci chcete spolu ostat navzdy, zivot moze priniest vselico, ale do manzelstva by mali vstupovat ludia, ktory sa miluje, veria si a mozu sa jeden na druheho spolahnut a opriet sa o seba... a suhlasim s nazormi, ze radsej sa nikam neponahlat, dat si cas, aby po par mesiacoch neprisiel rozvod... Drzim vsetkym palce, aby nasli toho praveho ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
vsak nie nadarmo sa hovori, ze muzi su z marsu a zeny z venuse, aj ked nedavno som citala, ze to nie je pravda ;-) je to presne tak, to co povazujeme my za dolezite, chlapi vnimaju inak a opacne, vsak na to sluzi komunikaciu, je to lepsie ako vediet citat myslienky aj ked niekedy by ma v celku zaujimalo resp,. by som chcela vediet pochopit chlapske zmyslanie, len ci by som neumrela od smiechu, tak teda radsej nie ... :-) tiez nechapem preco cakat, ale uz som to raz niekde napisala, ze sme narod predsudkov a len aby dobre bolo a ludia nepovedali ... :-)
Odpovedať
Profilova fotka
Kkubenková, nemáme náhodou rovnakých chlapov? Môj je takisto bordelár a stáááále pozerá šport ]-( . Ale on tak, že skončí na STV1, prepne na Markízu, skončí tam, prepne na JOJ a tak dookola :-D . No ale niekedy vie fakt poriadiť lepšie ako ja. Až sa tomu divím :-) . Anais, no my sme spolu 6 rokov a 5 mesiacov a ideme sa brať, teda sme to vydržali :-D a nerozišli sa po piatich rokoch. Ale aj ja som si povedala, buď teraz alebo nikdy ;-) . Takže pravdy na to niečo bude:))))
Odpovedať
Profilova fotka
ahojte, ten moj je podobny typ ako vas, ale radsej ako pozerat telku robi nieco na pocitaci... my sme spolu /ako som uz pisala/ 10rokov, a za ten cas sme sa naucili tolerovat jeden druheho, a milujeme sa stale viac... urcite mame aj zle dni, ked sa trochu pohadame, ale to patri k zivotu, dokazeme sa udobrit a vela komunikujeme... este nikdy som nemala vazne pochybnosti a myslim si ze sme jeden pre druheho stvoreni...takisto so mnou chysta svadbu, vybavuje, zhana... az ma to prekvapilo predtym som mala jeden vaznejsi vztah, milovali sme sa ale ked som si zavrela oci a predstavila som si buducnost vtedajsi partner tam proste nebol... a po case som zistila ze ma druhu a chodil vlastne s nami obidvoma, ked som sa ho na to pytala a ziadala vysvetlenie, povedal ze sa proste nevie rozhodnut ze nas ma obidve rad... to bol pre mna jasny signal na odchod od neho, aj ked ten rozchod bolel dost dlho...
Odpovedať
ahojte pripada mi to akysi fenomen dneska: triezvo pozerat na vztah, najprv byvanie , najlepsie samostatne bez rodicov, zazemie, kratke obdobie byvania spolu akoby na skusku a az potom, po prekonani roznych skusok svadba.... urcite je to rozumnejsie ako sa hnat bezhlavo do manzelstva a potom riesit rozvod a majetkove spory.... v dnesnej dobe generacia nasich rodicov sa asi viac rozvadza - ked sa brali tak nemali moznost byvat spolu bez sobasa, poznali sa vacsinou zo skoly alebo z neakych zabav... najhorsie su potom na tom decka.... v sirsom okoli znamich poznam vela pripadov bolestivych rozvodov.... nastastie pochybnosti ja nemam ziadne, sama som prekvapena ako moja polovicka reaguje... ked si prezeram tuto stranku tak ponand plece nakukuje zo zvedavosti, ale on akoze nic ;-) co robis, dozvedela si sa nieco zaujimave..... dokonca ja som nechcela ani svadobne pohare a on zostal zarazeny "a preco, ved to bude na pamiatku..." som milo prekvapena ze z casu na cas sa venujeme aj tejto teme "svadba" skor som si myslela ze to necha cele na mna... nema totiz rad velke pripravy a o tanci na svadbe ani nehovorim.... ked som ale minule zapla cd, že - pod milacik ideme sa ucit tancovat, nech sa na tej nasej svadbe nemoces ako macko" tak dokonca siel bez protestu - zvrtlo sa to sice na nahanacku ale to je uz ina tema :-x
Odpovedať
Profilova fotka
nikaz
Odpovedať
Profilova fotka
nikaz máš pravdu. Dnes skoro všetci žijú na "divoko". Je problém s bývaním.....my sme sa rozhodli, že sa vezmeme, príp. budeme bývať chvíľu u niektorých rodičov ale podarilo sa nájsť bývanie takže sa tešíme. Naše mamy, babky, dedkovia....sa brali z lásky, bolo im jedno či majú kde bývať. Myslím, si práve skôr opak ako napísala nikaz: že manželstvo dlhšie vydržalo im ako dnešným párom. Myslím si, že bývanie na skúšku je dosť vypočítavé, že či sa ten človek osvedčí a keď nie tak môže ísť. Podľa mňa to je umelé naťahovanie vzťahu, vláčenie sa, zvyk, atď. Je to sterotyp a mne by to tak nevyhovovalo. Buď sa ľúbime a vezeme sa keď to funguje alebo sa rozídeme. V manželstve by sa malo pozerať už len na pozitíva partnera, negatívne vlastnosti sa majú hľadať ešte vo vzťahu a nie potom, ak sa dajú odstrániť je to len dobre, alebo si na ne treba zvyknúť. Človek je nútený sa aj trošku prispôsobiť, tolerovať sa,..... Aj mi by sme mohli bývať už spolu, môjmu priateľovi je to v podstatej jedno či teraz alebo po svadbe, ale zhodli sme sa, že sa budeme tešíť na prekvapko aké bude- náš spoločný život. Aspoň sa máme na čo tešiť. Keď sme boli na našej prvej spoločnej dovolenke pri mori, zo začiatku bolo všetko super až na pár nepodstatných drobností a ďalšia dovolenka už bola takmer bezchybná. Myslím si, že to bola pre nás dobrá aj keď kratučká skúška spolužitia. Už mám aspoň predstavu, čo môžem od neho a on odo mňa očakávať. Takže pozabíjať by sme sa nemali. Všetkým párom držím palce a netreba sa báť a stále čakať, že príde niečo lepšie, niekto lepší. :-)
Odpovedať
Profilova fotka
kris557 - mas moj uplny suhlas. Nevidim absolutne dovod na to, aby som si skusala byvanie s partnerom pred svadbou. Staci pozorovat,ako sa sprava tam,kde byva, ci uz u rodicov alebo niekde inde, ako to tam vyzera, ako vychadza so spolubyvajucimi a hlavne,ide predsa o charakter cloveka a ten ak je pevny, tak sa spolocnym byvanim k horsiemu nemeni.
Odpovedať
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?