Čaká vás v roku 2016 svadba? V tom prípade Vás určite poteší 200 € kupón na zapožičanie svadobných šiat v salóne Nicole (www.salonnicole.sk) alebo vstupenka na Svadobnú výstavu v hoteli Carlton (www.svadobnavystava.sk), kde môžete získať mnoho inšpirácií na Váš svadobný deň.
Zapojte sa do súťaže so salónom Nicole a vyhrajte! Súťažná otázka znie:
Ako Vás priateľ požiadal o ruku?
Napíšte nám svoj príbeh lásky a získajte hlavnú cenu alebo vstupenku na svadobný veľtrh. Výherkyňou hlavnej ceny bude nevesta s najoriginálnejším príbehom zasnúbenia. O 10 vstupeniek budeme žrebovať spomedzi všetkých ostatných príbehov.
1. cena: 200€ poukážka na zapožičanie šiat v salóne Nicole
2. cena: 10 vtupeniek na svadobnú výstavu v hoteli Carlton 17.1.2016
Svoje príbehy (a pokojne aj fotografie zásnubného prsteňa) môžete písať do tejto diskusie odteraz do 13.1., do 12:00. V tento deň zverejníme aj výsledky súťaže.
Tešíme sa na Vaše príbehy!
4nets team
Na gondole v Benátkach. Zdalo by sa, že to bolo klišé, avšak viezli sme sa s troma Aziatkami, ktoré za kriku "O máj goš, o máj goš" cvakali so svojimi zrkadlovkami ostošesť. Len škoda, že z toľkej eufórie sme im nedali mail, aby nám tie fotky poslali :-)
Na Vianoce...dostala som fotoalbum s nasim príbehom a na konci albumu chýbala jedna fotka v tvare štvorca, potom vytiahol fotku, na ktorej bol prstienok a tiež krabičku s prsteňom...krása :*
Veľmi jednoducho doma na gauči. Bol obyčajný pondelok, dva dni po Valentínovi. Klasická predobedňajšia pohoda, telka, gauč, tepláky, vlasy jak bordel a typická ženská "bolesť hlavy". Na už niekoľkokrát nadhadzovanú tému svadby a manželstva som podráždene odpovedala: Daj mi už pokoj s tou svadbou, ešte ma o ruku nikto nepožiadal!! Ak sa tak stane, tak potom sa môžme o tom baviť. - Keď vstal a začal sa prehrabávať v šuflíku, už som vedela, že tu niečo nie je v poriadku "s kostolným poriadkom" A ako som neveriaco predpokladala, kľakol si k posteli s krabičkou v ruke a spýtal sa: Tak už sa teda môžme rozprávať o svadbe?? ;-)
V lete sme si pozerali na Pelikáne nejaké zájazdy, ale nikam sa nám do zahraničia nepodarilo ísť, tak som navrhla, že poďme do Milána. Nedávno sa začalo lietať z Košíc a cena bola výborná, takže bolo rozhodnuté :)
Boli sme tam na 4 dni a v posledný deň sme išli na terasy Milánskeho dómu a tam v strede všetkého diania ma požiadal o ruku. Keďže som operná speváčka fotka s La Scalou nesmela chýbať takže bola aj láska bola aj scala a teším sa až sa môj snúbenec stane mojím manželom :)
Na Mikuláša chcel spraviť krásnu romantiku len som mu to chudacikovi pokazila lebo mi nebolo najlepsie tak sme boli len u neho a On ma po obdarovani mikulasom a sladkostami prekvapil kytickou a zrazu klakol a rozpraval a rozpraval...vobec neviem co lebo som bola v soku a len som kukala co robi.)....nakoniec bol rad ze to spravil doma u neho ze to bolo sukromie a ze to bolo len nase ;)..... a potom sme travili cas kreslenim a tvorbou tejto fotky :)
Naše zasnúbenie je ešte celkom čerstvé. S drahým spolu síce už bývame, ale zatiaľ len u mojich rodičov. Na štedrovečernú večeru však on chodí k svojim rodičom a ja večeriam s mojimi. Po večeri sa vždy vráti ku mne a zvyšok večera trávime spolu. Bolo to tak aj tento rok. Prišiel, dali sme si darčeky, presunuli sme sa k našim, zase darčeky a tak :) rodinná pohoda. Po chvíľke ma však zavolal na poschodie k nášmu vianočnému stromčeku a vraví, že ešte som na jeden darček zabudla. Nechápavo na neho hľadím, lebo pod stromčekom nič. Hovorí: "Len poriadne hľadaj." Tak som si k tomu aj čupla, hľadám a stále nič nevidím. Asi po piatich minútach som dostala nápovedu, že mám hľadať v stromčeku, nie pod stromčekom :) Ďalších päť minút mi trvalo, kým som naozaj niečo zahliadla v útrobách vetvičiek. Víťazoslávne som vytiahla malý balíček. Ako som ho otvárala, drahý sa už s krásnou kyticou v rukách zosúval na kolená :D V balíčku bol nádherný prsteň a môj Jožko sa ma spýtal, či si ho vezmem za muža. Po ôsmich rokoch vzťahu nemohla byť moja odpoveď iná ako áno :)
My sme spolu 6. rok, o svadbe a budúcnosti sme sa rozprávali už od úplného začiatku. Svadba a rodina je skutočný sen nás oboch. Nikdy som nechcela nejaké ovácie okolo zásnub a milión ľudí okolo. Keď som prišla po 4 mesiacoch z USA, čakal ma posledný rok školy, tak sme sa tak inak o tom všetko začali baviť, každým dňom viac a viac až sme boli v Rajeckých Tepliciach v bazéne a povedal mi, že keď sa teda máme rozprávať o svadbe, tak nech máme reálny dátum. A tak sme ho veľmi rýchlo vybrali :) Na druhý deň sme šli na výlet a pri Štefánikovom pamätníku som mu povedala:"Tak už sa ma to môžeš opýtať. :) " Tak sa ma opýtal a ja som povedala ÁNO. A aj keď sme sa na tom v podstate spoločne dohodli, pri tej otázke som sa cítila najšťastnejšia a milovaná. No a prstienok sme zamietli, že už jeden od neho mám z lásky a budeme mať obrúčky, ktoré pre nás budú znamenať viac ako zásnubný :)
Na Vianoce ma moja Láska požiadala o ruku . Bolo to teké krásne a milé. Stal pri mne a niečo si mumlal popodnos že on nevie ako na to . Nerozumela som no potom som zbadala ako niečo vyťahuje zo zadneho vrecka a už som vedela . Klakol si a požiadal ma o ruku a som tá najšťastnejšia :) moc moc moc ťa milujem Miško moj :-*
Len tak sme ležali na posteli a odpočívali, nakoľko som tehotná. Poprosila som svojho priateľa či mi okrúžľa jabĺčko a on sa zdvihol a priniesol mi ho.... o chvílu som ho znova požiadala či mi prinesie nutelu a banán a on sa znova postavil a priniesol mi to. Keď už stál tak som mu povedala nech mi podá vodu a on sa zohol pre minerálku. Len ja náročná nepijem perlivú tak som ho poslala pre čistú ☺☺to už keď prichádzal som videla že má toho dosť a povedal: "praje si madam ešte niečo???" Tak som sa smiala a zo srandy mu povedala že si prajem zásnuby a rehotala som sa 😀😀😀 v tom otvoril skriňu a vytiahol prsteň a klakol si ☺
Splnil mi sen, vzal ma na najkrajsie miesto Europy - do Toskanska, tam ma poziadal s najkrajsimi slovami - chcem byt s tebou aj oficicialne rodina ak chces :)
Nase zasnubenie bolo tak necakane az som nevedela, ci s ami nesniva :D
Bol cas skuskoveho a ja som sa pripravovala na Bc.statnice,takze vela nervov a stresov a do toho sme sa so snubencom stale hadali,lebo sme boli obaja z toho nervozny. No a jedneho dna tyzden pre statnicami mi len rano zavolal ze preco sa hadame a ze s tym musime prestat,ze je to len skola. Naobed mi zavolal opat a povedal, ze dnes nepide domov a ze sa stretneme na mieste kde sme sa stretli prvy krat a ze ma tam bude cakat a nebude mi dvihat mobil,ze tam musim prist.kedze moznosti bolo viac dala som na svoj instinkt a sla presne tam,kde bol a on uz sedel na lavicke a cakal ma.Ked som si sadla tak si klakol a povedal,ze ma miluje a ci si ho zoberiem a bolo :) :) :)
Ako to už pri niektorých ženách býva, slovo ZÁSNUBY sa u nás skloňovalo dosť často... :D Bavili sme sa strašne často o zásnubách, väčšinou v rámci srandy, že už by si mohol aj pohnúť, lebo ho požiadam o ruku ja ... atď. :D :-D
Musím sa priznať, že v kútiku duše som čakala na zásnuby takmer každý deň :D . Raz sme šli k nemu domov a aby to nebolo iné (ako vždy) tak som do neho podripla, že taaak čooo, dnes zásnuby heeej? Už mi aj chýba ten šuter na mojej ruke... a začala som sa smiať.... on iba s kľudom odpovedal : Jak vieš?. A obaja sme sa zasmiali. Čo som ani nebrala, žeby to mohla byt pravda..... Keďže sme išli z obchodu, ked sme prišli k nemu domov, automaticky som šla odložiť nákup do kuchyne. V tom mi povedal, aby som išla do izby. Tak som teda šla a keď som otvorila dvere (ja hlúúúpa) najprv som si tu kyticu na stole ani nevšimla, tak som sa zložila (bunda, kabelka) a naraz pozerááám .... krásna kytica ruží na stole, prišla som bližšie a začala som strašne skákať ako malé decko, v tom bola krabička s prsteňom v kytici... Zobrala som ju do ruky, otvorila a tam ten najkrajší prsteň na svete .... ♥ .. Samozrejme /humor mi nechýbal/ zobrala som prsteň, dala mu ho do ruky a hovorííím " Taaaaak čoooo ani sa ma nič nespýtaš?? :D" Môj drahý si kľakol a spýtal sa "Vezmeš si ma?" ... vtedy sa mi podlomili kolená :) ♥
U nás to bolo trochu zvláštne ale pre mňa jedinečné :-)
Po 5 týždňoch ktoré bol priateľ na služobke v Dubline, sme išli na romantický víkend na Moravu. V cene sme mali pasenie ovečiek s proviantom, takže veľká romantika v prírodnom voňavom ovzduší :-D tak sme si ležali v altánku v gumákoch a teplákoch a popíjali vínko. Deň predtým sme sa pochytili (už ani neviem prečo), takže priateľ zrazu hovorí, že síce ho občas hnevám, ale aj tak ma miluje a chce si ma vziať :-) a keďže objednával prstienok na mieru od zlatníka a ten ho nestíhal spraviť, kůpil mi v Dubline dočasný prsteň Claddagh- tradičný írsky zásnubný. Bolo to nádherné a symbolické a tým pádom mám dva zásnubné prstienky :-D
Ani sama neviem ako sa to zvrtlo :-) Cca po roku chodenia sme išli na našu prvú spoločnú dovolenku, kde sa mi splnil sen a videla som tú najkrásnejšiu pláž na svete Egremni <3 Prvý deň ma nechal pokochať sa jej krásou a na druhý deň mi priamo z toho krásneho mora "vylovil" zásnubný prsteň. ALE....to by sme neboli my, keby sa niečo nezvrtlo :-p Namiesto svadby sme začali chystať výbavičku pre nášho krásneho syna, takže svadba išla bokom...až na jednu nečakanú noc, keď som išla prebaliť našu lásku, zásnubný prsteň spolu s odkazom ma čakal priamo pod perinou :-) pôvodný plán bol do plienky, ale to radšej neriskol :-D a tak sme začali chystať svadbu. ALE...zase prišlo zvrtnutie :-( svadbu sme si krásne naplánovali, rozdali oznámenia a cca 2mes pre dňom D sme ju museli zrušiť z vážnych rodinných dôvodov....ALE...do tretice snáď všetko dobré :-D termín svadby už máme, pomaličky sa pripravujeme na náš deň, a zásnuby ma že vraj ešte len čakajú :-p komu je lepšie ako mne...3x zásnuby s tým istým človekom :-D :-p
Dobry den.mna moj priatel poziadal o ruku v jednom wellnes hotely.bolo to dost romanticke.aj slzicky boli.dal urobit album s nasimi fotkami odkedy spolu chodime a ku kazdej nejaky pekny popis.ako som tak listovala so slzami v ociach(dojata som bola uz len z toho albumu) posledna fotka boli nase ruky.nechapala som.az potom citam popis k fotke.-nechyba ti nieco na ruke?a zasa som nechapala.pozrem sa do prava od postele kde som listovala tento uzasny album a tam on klacal s usmevom na perach a b ruke drzal krasnu bordovu krabicku s prstienkom.potom z neho vypadla ta ocakavana veta:veZmes si ma?wuaaaa.a ja som sa mu hodila okolo krku a plakala asi pol hodinu od radosti.potom dodal:este si mi stale neodpovedala 😀 a ja ze samozrejme ano.odvtedy (presne 24.aprila 2015)sme zasnubeni.😊a 23. Aprila 2016 je nas den D. Svadbaaaa
Ahojte.. tak môj priateľ ma požiadal o ruku úplne nečakane vo všedný deň. Staviame domček a po práci sme išli ešte vybavovať nejaké veci ohľadne kuchyne, potom sme išli štandardne na kávu a keď sme sa vrátili domov tak som v našej izbe zbadala na posteli ružičku so srdiečkovou krabičkou. Vôbec som nechápala čo sa deje, viac krát som sa na neho pozrela, že o čo ide a v tom si ku mne kľakol a spýtal sa ma že či si ho chcem zviať za muža a ja som povedala áno. Od prekvapenia som nevedela zo seba vydať ani hlásku. Na druhý deň išiel potom s kyticou ruží požiadať o povolenie moju maminu a oslávili sme to ako sa patrí... Aaaaa prstienok je nádherný... pripájam foto :) Tento rok plánujeme aj svadbu.... už sa moc teším na náš spoločný život...
Obyčajný pondelok,ja z práce som sa rýchlo ponáhľala unavená domov...Večer sme sa s drahým dohodli,že pôjdeme aspoň na večeru,keď už mám tie narodky:) Tak nahodení obidvaja sme najskôr strávili príjemný večer v našej obľúbenej malej reštaurácií kam chodíme od začiatku nášho vzťahu.Odchádzame bolo už 11 večer,bola som unavená,nič som nečakala a z drahého vypadlo,či si nespravíme výlet do Bratislavy(pre nás sú také výlety normálne,lebo inokedy nemáme čas) a ja že prečo nie.Tak sa prechádzame po nábreží Dunaja,rozprávame,vonku čerstvo napršané,nikde nikoho...Bol to veľmi ťažký rok aj udalostne aj pracovne tak som vedela že nejaká dovolenka nehrozí,ale aspoň som mala chvíľu pokoj...Pred nami naše obľúbené mólo,napriek záterase sme ho preliezli a prešli až na jeho koniec.Krásne,všade žiarili stobky malých svetielok BA,hovorím si,to je na fotku.Šmátram v kabelke po foťáku,počujem že priateľ za mnou s niečím bojuje,otočím sa,on na kolenách,ja v šoku,otočila som sa naspäť,drahý chudák vystresovaný"zlatko ja stále čakám" tak sa v šoku otočím k nemu..romantické mólo,všade svetlá,začalo pršať,scéna ako z filmu a ja tam hodnú chvíľu stojím ako tupelo a nezmôžem sa na slovo a potom sa ma pýta "zlato vezmeš si ma?" a potom mi to všetko došlo,že je to výnimočná chvíľa,lrn raz za život a že je to muž môjho života a tak som povedala ÁNO ;)
V jednu obyčajnú aprílovú stredu ma drahý vzal na večeru. To je bežné, menej bežné bolo, že si dal košeľu - to som nechápala, ja som bola športovo, v botaskách, uanvená po dni v práci a do toho chorá ako pes. Po večeri sa chcel prejsť - bolo mi treba na WC, bolela ma hlava,tieklo mi z nosa, a on sa nerád prechádza, - proste mala som na neho riadne nervy, ale dobre, šla som. Keď sme prišli pod okno môjho podnájmu, kde sme sa prvý krát stretli na rande, pokľakol pod rozkvitnutým stromom a vytasil prstienok :-) vôbec som to nečakala, a vydávať sa mi stále veľmi nechce, ale v tom momente som bola ozaj dojatá, uplakaná, hneď som si ho vystískala a samozrejme súhlasila :-D
Bol to úplne obyčajný októbrový piatok 16.10.2015, keďže chodím na VŠ, ponáhľala som sa domov za priateľom Danielom, ktorý ma väčšinou čaká pri vlaku, autobuse. Ani tento piatok nebol výnimkou. Potom sme šli spoločne do obchodov kúpiť svadobný dar pre kamarátku. Po nakúpení som chcela ísť nakupovať ďalej, podobne ako každá žena.
On ma však zastavil, že má pre mňa prekvapenie. Zaviazal mi oči šálom a povedal mi, že ma niekam zavedie. Po 6 tich rokoch chodenia som toto podobne zažila už dvakrát. Nebolo mi to vôbec podozrivé. Dostala som pritom kvietok, povedali sme si Milujem ťa a mali sme krásny deň. Podobne to bolo aj tentoraz. Sadli sme do auta a smerovali sme do cieľa. Bolo to v meste, ktoré poznám, tak keď sme šli cez kruhový objazd, Daniel spravil asi päť koliečok, takže som netušila kam pôjdeme. Cítila som sa ako na kolotoče:)
Po príchode do cieľa sme vystúpili z auta, stále som mala zaviazané oči a pomalým krokom sme sa prechádzali. Dostala som do ruky kyticu. Bolo to pekné a úsmevné lebo som si myslela, že je to kytica za 2 eurá z nemenovaného nákupného centra, keď tam bol pred mojim príchodom. Kráčali sme ďalej napokon po dlhšej prechádzke, kedy som sa Danka držala ako kliešť, pretože som sa bála, že sa potknem, tak sme zastavili. Danko mi vzal z ruky kyticu a až vtedy mi to došlo, on sa vzďaľoval, začali mi slzy tiecť. Povedal mi aby som si dala šál dole. On kľačal a opýtal sa VEZMEŠ SI MA? Bolo to úžasné, sme mladí, plánovali sme budúcnosť i keď u mladých sa to v dnešnej dobe "nenosí." Teraz to bolo tu. Neopísateľné pocity prekvapenia, radosti, lásky. Odpovedala som Áno. V objatí som počula "cvak, cvak cvak" pozerám, kto nás to fotí. Kde to stojíme? Stáli sme uprostred srdca, ktoré bolo spravené z lístia, boli sme v krásnom parku pri kaštieli v Strážkach, na našom obľúbenom mieste. Bolo to nádherné, všade krásne lístie, farby jesene, v čase, kedy sme začali spolu chodiť. Danko, môj snúbenec vie, že mám rada fotky, celý priebeh v parku pri kaštieli je zdokumentovaný fotografiami, ktoré sú úsmevné, pretože mám od plaču rozmazané oči špirálou, ale je to najkrajšia spomienka na NÁŠ STUPIENOK ku spoločnému spečateniu lásky. A na záver chcem povedať, že to nebola taká kytica z nemenovaného obchodu, ale krásna veľká jesenná kytica. S pozdravom Danko a Peťka. Ďakujeme:)
Ahojte, tak aj ja sa s vami podelím o náš príbeh ;-) Keďže som bola cez leto 2 mesiace v Nemecku, môj drahý na SK, vymyslel, že by sme namiesto dovolenky mohli ísť aspoň na poznávací zájazd. Vybrali sme si Rím + Benátky, nakoľko M. je blázon do Benáto. Až keď nám 4 týždne pred odchodom prišla správa, že skrachovala cestovka. Nevadí, vybrali sme si náhradný plán - Paríž! A hádajte čo? Samozrejme, že bolo bombovo - a to do slova. Bola noc z 13.11.2015 na 14.11.2015 keď nás v noci o pol 2 zastavili na francúzskych hraniciach, že sa musíme otočiť. Viete si teda predstaviť ten pocit beznádeje a sklamania. Celý deň sme strávili v Norimbergu uzimení a sklamaní, ja uplakaná, že nám to opäť nevyšlo, no M. ma stále ukľudňoval, že to nevadí, hlavne že sme zdraví a stále sa usmieval. V noci sme sa vrátili na SK, bol škaredý, sychravý a upršaný deň, lialo ako z krhly, ale šli sme sa aj tak prejsť. M. sa ma opýtal, či ideme na hrad a ja hneď, že či mu šiši v takomto počasí, tak dobre, ideme sa prejst cez Staré mesto BA. Zobral ma na super obed a cestou späť, ako sme prechádzali Michalskou bránou zrazu zastal a niečo hľadal vo vreckách a popritom sa milo usmieval. Po chvíli vytiahol krabičku a skôr ako sa ma opýtal, či si ho vezmem som od prekvapenia vykríkla NIE, NIE, NIE. :-D Celý vysmiaty mi hovorí, že sa ešte ani neopýtal a už som mu povedala nie. Kľakol si a opýtal sa tú čarovnú otázku:"Vezmeš si ma?" samozrejme, že celá uslzená som ledva vyslovila ÁNO. Pôvodný plán bol Rím - Fontána di Trevi a potom Paríž - Sacré-Coeur. Nakoniec však stačila aj Bratislava. A aby toho nebolo málo, obrovským problémom bol môj prsteň, nakoľko ho M. musel 3x meniť :-D Toľko náš príbeh, aspoň budeme mať o čom rozprávať našim deťom.
Ako ma môj priateľ požiadal o ruku? Presne tak, ako som si aj myslela, ako ho poznám a čo som od neho čakala. O svadbe sme sa rozprávali už dlhšie, však si to aj priateľ poistil, najprv sme spoločne vybrali termín svadby, zarezervovali kapelu a potom prišli až zásnuby. Bol úplne normálny septembrový večer, keď sme sa vybrali na nákupy. V nákupnom centre sme vošli do zlatníctva, že nech priateľ vie, aký veľký prsteň má kúpiť a aký sa mi asi páči. Prstienok som si vybrala, predavačka mu povedala veľkosť a spokojne sme odtiaľ odišli. V potravinách mi priateľ hovorí, že si musí odskočiť na toaletu, nech nakúpim a pri vchode sa stretneme. Tak som aj spravila a vybrali sme sa domov. Sadli sme si pred televízor a on to vtedy urobil. Pravdaže nepripravený, ale o to zamilovanejší. Žiadne kvety, ani romantická večera, len mi dvaja a naša láska. Jasné že som povedala áno. A tak sa 24.9.2016 berieme:)
Požiadanie bolo na moje narodeniny pred celou mojou rodinou :-) Rozprávali sme sa o tom už dlhšie, no nemyslela som si, že bude mať odvahu požiadať ma pred všetkými, takže ma tým veľmi prekvapil. Samozrejme som súhlasila a svadba by mala byť 24. 9. 2016 :-)
dobry vecer :-) na Silvestra asi pol hodinku pred polnocou mi priatel povedal ze jezisko mi nechal este nieco na stromceku..:) tak som sa isla pozriet hladala a hladala som vravel teplooo zimmaaa..:) ...a potom som nasla na vetvicke krabicku s prstienkom ked som si sadla a otvorila ju sa ma spital ci budem jeho manzelkou :-) aaa povedala som aano:)..moj syn a dcerka sa neskutocne tesili :) s pozdravom Evka
Svoj prstienok nosím od 8. augusta a naše zasnúbenie bolo dohodnuté, len to, ako ma požiada o ruku bolo pre mňa prekvapenie.
S priateľom sme sa dohodli, že spolu strávime nádherné dva týždne dovolenky v rodnej dedinke jeho rodičov.
Vo štvrtok, 6. augusta som pricestovala do Popradu, kde ma čakal na stanici.
Prenocovali sme u rodičov a na druhý deň sme odcestovali na miesto našej dovolenky.
V tú sobotu bolo nádherné počasie, teplo. Krajší deň sme si nemohli priať.
Keď sa zvečerilo, vyniesli sme na dvor stôl, stoličky, slávnostne sme prestreli. Pripravila som aj slávnostnú večeru, položila som jedlo na krásne prestretý stôl, sadla som si zaň a čakala, čo sa bude diať.
Priateľ podišiel ku kozubu, kde mal odloženú kyticu, prišiel s ňou ku mne a vyznal sa, čo cíti. A potom mi povedal, vezmi si ma, prosím. Odovzdal mi kvety a nastokol mi na prst zásnubný prstienok.
Bolo to krásne, slzy mi padali z očí od šťastia a dojatia.
Aj keď som sa nezasnúbila v Paríži, či na inom mieste, boli to tie najkrajšie zásnuby a ja si ich budem dlho pamätať.
náš príbeh sa začal niekedy v auguste 2010, kedy mi prvý raz písal cez facebook dovtedy úplne neznámy chalan - vraj sa dopočul, že som kedysi súťažne tancovala, a že či sa k tomu nechcem ešte vrátiť, lebo že práve hľadá tanečnú partnerku :)
spoločenské tance vždy boli mojou najväčšou láskou, tak som povedala, že dobre, veď vyskúšajme to... bol po operácii ramena, ktoré ešte nemal celkom zrehabilitované, tak sme do októbra si len dopisovali, spoznávali sa a boli sme párkrát spolu na káve/čaji/billiarde, kým si nedal rameno dokopy a nezačali sme s trénerom skladať zostavy... prvý raz sme spolu tancovali asi koncom októbra - to boli také 2,5 hodiny s trénerom, potom každý týždeň jeden tréning sami a jeden dlhší s trénerom - klasické skladačky zostáv :)
potom prišiel 3.december 2010 a piatkový večerný tréning, kde sme boli v celom klube sami dvaja, klasicky sme si krokovali zostavu, a potom, že si dáme tú našu rumbu aj na hudbu... bola som vtedy mladá 20-ročná žaba, ktorá si chcela dokázať, či je dosť zvodná, tak som ho celý čas zvádzala pohľadom, hrala som sa s vlasmi, robila všetky tie sexy veci, ktoré proste do rumby patria... a nič... strašne sa šmýkalo, tak sa ponúkol, že ma hodí z tréningu domov autom - veď to má po ceste a nechce, aby som sa niekde pri páde dolámala, keďže ďalší deň ráno sme mali individuálku s trénerom. skončili sme, prezliekli sa, hodil ma domov a odišiel. akurát som sa doma dala do pyžama, keď mi od neho pípla SMS, že mám ísť von, lebo že niečo zabudol. Tam som na tielko a šortky hodila rýchlo kabát, na nohy čižmy a vyšla von do tmy a treskúcej zimy. čakal pri bráne, vyšla som za ním, s otázkou, že čo teda zabudol. na to sa ku mne sklonil a pobozkal ma - že toto zabudol. potom ma tam ešte chvíľku - pod pouličnou lampou objímal a povedal, nech ho ráno čakám, že ma vyzvihne pred tréningom. a odvtedy som okrem tanečnej partnerky bola taký rok a pol aj priateľka - a od 2012-teho už iba priateľka (keďže mojim nástupom na výšku sme tancovanie museli nechať -popri práci a škole by to nešlo). Medzitým sme stihli precestovať Paríž, Prahu, Bavorsko, dosť veľkú časť Slovenska a môžem povedať, že je to môj dokonalý chlap, keďže plní takmer všetko, čo mi vidí na očiach - nakoniec, to aj ja jemu :)
na piate výročie - 3. decembra 2015 ma vzal na romantickú večeru do Hurbanova do kaštieľa, celý čas bol zvláštne tichý, aj cestou tam i späť. radšej som si nerobila očakávania, aby som nebola sklamaná, ale cítila som, že ma mrzí, že sa ešte k ničomu nemá. a potom, keď sme prišli domov a vyzliekali sme sa z kabátov, tak sme sa objali a on mi podal krásnu krabičku s náušnicami, ktoré som neskutočne chcela a spýtal sa: "Viem, že máme dnes to výročie, a že by si to veľmi chcela, tak si ma teda vezmeš?" nezmohla som sa na slovo, len som ho objala a šepla, že ďakujem. on potom zo seba ešte strašne rýchlo vysypal, že ak chcem, kúpi mi aj prsteň, len si ho musím sama vybrať, lebo by mi netrafil ani veľkosť, ani vkus a že tie náušnice som chcela a videli sa mu originálnejšie... na tom som ho objala a pobozkala znovu :) a potom povedal: "Zuzi, neodpovedala si - vezmeš si ma?" tak skúste hádať - mohla by som odmietnuť zásnubné náušnice..? od muža, ktorého milujem najviac na svete? bolo to najkrajšie "ÁNO", aké som kedy komu zatiaľ povedala (krajšie bude už len to svadobné - zrejme v auguste, po mojich narodeninách) :-)
Na 5. výročie nášho vzťahu sme si povedali, že si žiadne somariny kupovať nebudeme, ale že si dáme k výročiu spoločný výlet do zahraničia. Vybrali sme si Rím kvôli historickým miestam. Strašne som chcela vidieť všetky tie miesta o ktorých som odmalička snívala. Tešila som sa ako malé dieťa. Bohuziaľ osud nám neprial a mali sme veľké problémy s vybavovaním všetkého. Od leteniek po úbytko, vo všetkom bol nejaký zádrhel. Môj priateľ sa už vzdával,a hovoril len o tom, že asi nám to nie je súdené aby sme tam išli. Tak som z toho ostala smutná :-(. Celé som si to nechala prejsť hlavou až som si povedala:" Ja to vybavím stoj čo stoj! ". Tak som volala do Talianska, na letisko, zisťovala prečo neprešla rezervačka, prečo neevidujú naše objednavky...trvalo to síce pár dní ale podarilo sa mi nakoniec všetko včas vybaviť. Celá šťastná som bežala za priateľom do práce a už som sa nevedela dočkať ako mu zreferujem, že máme všetko vybavené, a do Ríma letíme presne podľa nášho plánu. Vošli sme do jednej z kaviarničiek v Starom meste kde mali živú jazzovú kapelu. Bolo prítmie a blikajúce sviečky vytvárali dokonalú romantickú atmosféru. Tak sme si sadli a ja som mu začala ukazovať letenky, fotky z hotela kde budeme ubytovaný a všetky tie veci ktoré sme si vymysleli a zrazu sa stali skutočnosťou. Ja som celý čas mlela len to svoje, a on iba ticho sedel a len ma pozoroval. Neskôr mi povedal, že práve to bola tá chvíla, keď sa rozhodol, že on si tú super ženu, čo všetko takto vybaví si chce zobrať za ženu :-D.....
Na druhý deň ráno sme mali odlietať. Ako inak, na letisku nikoho iného od hlavy po päty nemuseli kontrolovať len môjho zlatíčka. Vyzeral byť dosť vystresovaný z toho prehladávania a obchytkávania...hlavne keď mu povedali colníci aby si vyložil všetky veci z vreciek ste ho mali vidieť ako zbledol...človek by si myslel že niečo zo sebou pašuje :-D a on aj pašoval, môj prstienok:D. Nakoniec mal šťastie a colníci nenašli v jeho vnútornom vrecku krabičku a tak neprezradili prekvapenie ktoré ma malo čakať v Ríme. Konecne sme prileteli, ubytovali a hor sa do mesta za pamiatkami. Už sa stmievalo, ulice Ríma boli krásne osvetlené, na to že bol december bolo neuveriteľných 18 stupnov. Prvé čo som chcela vidieť bola fontana Di Trevi. Po ceste k nej som sa pristavovala pri každom výklade, pri každej pamiatke, všetko som chcela vidieť, chytiť, vychutnať si tú chvílu že som TAM... On nervozny podupkával nohami a pomaly už po mne kričal "Poď už tej k fontáne, takto tam ani do rána nedojdeme.! Tak som sklopila uši, a išla potichučky za ním. Došli sme konečne tam, ja celá vytešená behala sem a tam, keď sa uvolnila lavička tak si ma k sebe pritiahol aby som sa aspon na chvilu ukludnila a bola v jeho blízkosti. Ako sme tam potichučky sedeli a pozorovali všetkých tých ľudí ktorý prichádzali a odchádzali, hádzali mince do fontány a vyslovovali svoje priania zrazu si môj drahý klakol predo mna. Ja celá v šoku - pamätám si iba moje myšlienky čo mi práve behali v hlave:
- "Preboha on ma ide žiadať o ruku! -pozn. to bol len prvotný šok :-D
-" Kokso on si pritom fakt aj kľakoľ:-)
po dlhom príhovore o našom vztahu ktorá trvala viac ako 15 minút " Jéééj aké zlaté vyznanie lásky k 5. výročiu"
a zrazu vyťahoval škatulku s prsteňom - "Preboha on ma fakt ide žiadať o ruku!!!"
Vyslovil tú krásnu vetu či sa stanem jeho ženou a ja som naňho len otupene čumela asi 5 minút až som mu povedala áno. Vtedy vybuchol smiechom pobozkal ma a povedal " Čakal som všeliaké reakcie - plač, smiech ale to že budeš tak dlho ticho, to fakt nie :-D"
Odvtedy už prešlo ďalších 5 rokov a hádajte čo bude na ďalšie výročie - no NAŠA SVADBA :-D
Ahojte,
ďakujeme za všetky príbehy plné lásky, bolo ťažké vybrať ten najoriginálnejšií, pretože všetky sú vo svojej podstate jedinečné :) nechali sme si "poradiť" aj vašimi lajkami na jednotlivé komentáre a ako výherkyňu sme vybrali nevestu @minniepha . Gratulujeme, získavaš od nás poukaz na zapožičanie svadobných šiat v salóne Nicole.
Žrebovaním sme určili výherkyne vstupeniek na nedeľnú Svadobnú výstavu. Po jednom lístku získavajú tieto nevesty:
@silceb@speedy013@majkalk@betuliak@kaciatkotn@snubenka75@nella212@simkka19@lucibaba@pavlinocka
Prosím všetky výherkyne, aby mi do internej pošty napísali svoje meno a priezvisko. Vstupenky budú odložené pri vstupe na výstavu a budú na vaše meno.
Ďakujem, prajem krásny deň!
Jana a 4nets team
1
1
Téma bola zamknutá adminom. Nie je možné pridávať ďalšie odpovede.