urcite to vsetky poznate, par dni pred menstruaciou, zvysene hormony, a zrazu vam vsetko vadí.V podstate sa nestalo nic, len ma uz prestalo bavit zit tak, ako doteraz
pohadala som sa s priatelom.To by nebolo take hrozne, nedokazeme sa na seba hnevat ani viac ako hodinu.
Podstatne ale je, ze mam pocit, ze so mnou nechce stravit zvysok svojho zivota, aj ked vravi, ze ano ;-(
pred 2 mesiacmi sme sa vratili zo zahranicia, niesme deti bohatych rodicov a tak sme sa rozhodli, ze ak sa trochu aklimatizujeme, tak sa k nam nastahuje.Po 2 tyzdnoch som mu to navrhla, povedal ze este nema pracu, tak sa nechce citit tak hlupo, ze bude stale trcat doma.Tak som povedala ok.Teraz uz pracuje mesiac a pol, povedala som mu v sobotu, kedy sa uz nastahuje, a on zasa ze nevie, ze sa citi hlupo atd.Ja doma byvam len s mamou, ktora akoby teraz chytila druhý dych a zacina jej preskakovat.Nasla si priatela, ktory je zenaty a okrem toho, verte-neverte je naozaj hlupy.Pripadá mi ao rozdvojená osobnost,a co ma najviac stve je to, ze uz raz mal 5-rocný vztah, ktorý aj tak nakoniec nechal.
No a milý sa práve preto nechce prestahovat, pretoze sa cíti hlúpo ked sa doma ja s mamou hádame, a nariekame.Poviem vám pravdu, normálne lutujem ze som sa vratila domov... :-(
soffi, neboj, ja to tiez velmi dobre poznam :-| Aj mne to obcas napada, ale bude to tymi hormonmi...Inak pridavam sa do klubu otrasneho vikendu, lebo ja som sa pre zmenu pohadala s mamou koli uuuuplnej blbosti, ktoru si ona vylozila po svojom.
Soffi, to mi je ľúto s maminkou a nahlúplym priateľom...ale toho tvojho úplne chápem...a inak, budete stále bývať u mamky? Teda mali by ste tam aj po svadbe ostať?
dalsia vec ktora ma nom velmi stve je ta, ze ak zacnem hovorit pred kamosmi o svadbe, on len gula ocami, a tvari sa akoby som ho do toho nutila.Ale ked sa ho na to opytam, tak mi povie, ze nie, ze on sa zenit chce.Prve som myslela, ze je to len moj vyplod fantazie, ale vcera mi to iste povedala kamoska.Tak ja neviem....Aj vaši manzelia sa o tom nechceli rozpravat.Ked sa ho na nieco opytam, on mi len poviem ze mu je to jedno.Ale ved to bude predsa nas den, a nie len moj.
Soffi, podla mna to bude tym, ze sa nechce do vas miesat a vstupovat do vasich hadok.Mamka je dospela, nespravis s tym nic. Staraj sa o svoj zivot a tes sa...A nemozte ist byvat niekde inde, aj tebe by sa ulavilo...
co sa tyka byvania, chceme si brat na dalsi rok uver, ale dovtedy som chcela byvat s mamou, pretoze inam nemame kde, aj ked vcera mi navrhol podnájom.Dalsi problem su aj peniaze.Proste on je u nas vacsinou casu.Ale obcas spava aj doma, a tak plati aj doma.A tym padom na mna ostava zaplatit za nho aj unas, pretoze nemozem od mami chciet aby platila ona 3/4 bytu a my 2 menej.Zarabam ovela menej ako on a obcas mi tovadi dat 5000.- na ubytko a nstravu aj za nho aj za seba.Aj ked on mi vcera povedal ze mi da peniaze, ale je to proste hlupe, ved ja to ani neberiem ako moje, a jeho money ale nase.Ale podla mna je zbytocne, platit si na dvoch miestach, prave teraz ked potrebujeme kazdu korunu
Soffi, u nas je to tak, ze celu svadbu som zariadila ja s mojou mamou.Od servitky, az po kolace a ked som sa na nieco opytala, tak povedal:Ved vies, ze ja sa do takych veci nerozumiem...Tiez ma to stvalo, ale uz som to vzala ako fakt.Chlapi na take veci jednoducho nie su. No a ten moj ma hned na zaciatku, ako sme sa zasnubili prekvapil, ked povedal:"ale nehovor to nikomu..." :-( Chvilu mi to bolo luto a potom som zistila, ze on to sam vykecal vsetkym kamaratom skor, ako ja :-)
aj ne to napadlo, lenze ked som o tom chcela hovorit s mamou, tak na mna vysla s tym, ze jej davam ultimatum. a dalsia vec je , ze podnajom stoji dost peniazkov ktore my teraz budeme potrebovat
soffi, na to trucovanie pozor, lebo on vidi len to, to ze ti potom chyba uz nevidi.Ja som prisla na to, ze ked sa s nim pohadam, vzdy trpim asi najviac ja, ked trucujem.Tak sa pokusam si radsej vsetko vydiskutovat, lebo ked mlcim, mlci aj on a potom sa ja trapim...
pripajam sa k sharlotte s názorom ako muží vnímajú svadbu: príklad zo včerajška... celý deň som strávila robením oznámenia. Po celom dni som zavolala polovičku, že čo.....pozeral sa na to cca 10 sekund.... a potom len z neho vyšlo: " hmmm, môže byť". Koniec...Ja som na začiatku bojovala tiež s tým veľkým nezáujmom, ale potom som len povedla, zlatko dostav sa dna, o hodine tej, pred tento kostol a to mi bude stačiť....a je to tak najlepšie... nerozčulujem sa, nehádame sa... a je všetko v najlepšom poriadku.... :-) A čo sa týka výkovov hormonov... v pohode... to máva každá žena, len niekedy je to lepšie a niekedy horšie... ale to prejde, hore hlavu... ;-)
Pozri sa, mama ma svoj zivot a ty mas svoj. Neobetuj svoje stastie. porozmyslajte spolu so svojim milym a porozpravajte sa.To keby sme my raz zeny pochopili, ze s chlapmi treba jednat na rovinu...
niee, neboj, sadnite si a prediskutujte to.To pomoze najviac.Sama dobre viem, ake veci si dokazem vo svojej hlave navymyslat a ked sa porozpravame pridem na to, aka som bola hlupa....
sharlotta my ale na rovinu jedname nieje to ziadne obklukovanie, len proste si vobec nerozummieme v poslednych dnoch, on mne aj hej , ale ja....
a co sa tyka mamy: ja viem ze to je jej zivot, aj ona mi stale vraví aby som sa donej nestarala, ze je to jeje zivotam, ale ked ja mam o nu strach, ona si v zivote vytrpela uz dost, a teraz zacina zasa s takým....chcem proste tomu zabranit uz len preto, ze je zenaty....a okrem toho otec mojej kamosky
Soffi, ak sa má mamka popáliť, tak sa popáli....bohužiaľ...a ty si potom nemáš čo vyčítať, lebo si spravila maximum, aby bola šťastná. Je to kruté, ale s láskou to tak býva :-|