Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať, či je možné mať svadobný obrad v rímsko-katolíckom kostole bez toho, aby prijal krst, 1. sväté prijímanie a birmovku? Ja mám všetko. Je možné mať taký obrad, akoby sa brali katolíci..?
ahojte ženský, koukam máme stejný "problém" jen ten nevěřící jsem já a přítel je věřící... teď z hrůzou čtu o předmanželských naukách a zpovědích a kdo ví čem... až se toho začínám bát :-D ... jako nevěřící musím jít na zpověď?
A baby, ako to prijalo vase okolie, lebo ja mam okolo seba takych obmedzenych krestanov, ktorym neskutocne prekaza, ze sa budem vydavat v kostole. Hoci na rozdiel od nich, ani neutocim na ziadnu vieru a ani nebudem branit raz manzelovi, aby vychovaval deti vo viere. @fonddy Inak mne chyba iba prve svate a musim si ho dorobit. Farar mi vravel, ze musim ist aj na spoved. Inak predmanzelska priprava sa v niektorych farnostiach robi za jeden, pripadne dva dni, zvacsa cez vikend. Snubenec chce obrad aj s omsou, len neviem, ako to preziju ludia okolo mna, co nemaju vacsich starosti, len, ze budem prisahat na kriz.
@alexsk
neřešila bych.... je to vaše věc, tady zase všecí chců aby byla svatba v kostele, no prosim, ale bez mše, jako nemam nic proti nikomu, at si veri v co chce, ale posluchat tam hodinu a pul pro mě nezazivne kecání.... je to nase svatba, tak bude kompromis... kostel ano, mse ne, prisaha je pry pro kazdeho jina... ono taky asi zalezi na fararovi
Keď to tak čítam... Zo začiatku som netrvala na tom, aby si priateľ urobil krst atď... Ale keď sa vynechá tá formulka, že mi to všetko sľubuje pred Bohom... To akoby som mu to všetko prisahala len ja. Tak to vlastne ani nie je tak celkom cirkevný sobáš. Joj! Zasa dilema... Poraďte... Mali ste niektorá podobný problém, pocit?
@jackiedanielsova priateľ si sviatosti nerobil a mali sme obrad v kostole, pretože ja manželstvo vnímam v prvom rade ako sviatosť...
dnes už manžel povedal, že vie, nakoľko je to pre mňa dôležité a že to urobí... obrad sme mali celkom rovnaký - s rovnakým sľubom, s prísahou, skrátka a proste so všetkým... len nemohol byť s omšou...
povedal mi, že viera je jedným z dôvodov, pre ktoré ma ľúbi a že mi takú vieru, akú mám, aj trošku závidí - pretože sám to tak necíti... ale že mi odprisahá aj pred celým svetom, že bude už navždy po mojom boku a vôbec mu nevadí, že bude musieť prisahať :-)
sľuby sme mali úplne rovnaké obaja, nič sa nevynechávalo a nikto s tým problém nemal... je to o tom, ako vážne to vníma on ;-) pri slovách: "... sľubujem, že ťa nikdy neopustím..." som naozaj cítila, že to myslí presne tak vážne, s akou vážnosťou to povedal... :-)
@zuzu108 Aaach, Zuzka, to je krásne! :) Verím, že aj môj drahý to tak nejako budeš vnímať. :) Vieš, on má k viere taký neutrálny postoj. Ja nie som bigotný kresťaň, ale verím a nemienim sa jej vzdať. Drž nám palce. ;)
@jackiedanielsova aj Adrián mal neutrálny postoj, odkedy sme sa vzali, tak bol so mnou sám od seba už na 2 omšiach (hoci nevedel, čo tam kedy treba robiť a ošíval sa) :-) ja som presvedčená o svojej viere, odkedy som si prešla osobným obrátením - nemám žiadne stredoveké názory, len chcem žiť svoj život s Bohom - je to tak pre mňa jednoduchšie a krajšie...
nechcem si čokoľvek nahovárať, ale modlím sa, aby si Ocko našiel cestu do srdca môjho manžela práve tak, ako aj do toho môjho - takže nelám ani ty ešte nad svojím budúcim palicu... takéto malé zázraky sa dejú - najmä vďaka modlitbe :-)
Zlatááá... :) Vieš, ja nedokážem pochopiť, ako jeho mama, ktorá vyrastala vo viere, ho nemohla dať pokrstiť. Nevravím, že museli praktizovať neviem akú silnú vieru, ale ani krst, chápeš? Keď najbližšie pôjdem do kostola, myslíš, že je vhodné ho pozvať so sebou? Ale radšej čakať, či niekedy sám nepovie, že pôjde so mnou?
@alena454 to mi odľahlo, lebo teraz riešim to isté a mama mi vravela, že on nebude ani prisahať ani sľubovať, že je tam v podstate ako hosť a prisahám len ja čo sa mi nezdalo