Ahojte žienky, chcela by som vedieť váš názor na našu aktuálnu situáciu. Mám 22 rokov, s mojím krásnoočkom budeme v novembri spolu 5 rokov, zasnúbili sme sa pred mesiacom s tým, že neuznávame "do roka a do dňa" a nie nečakáme bábo. Spoločné bývanie síce ešte nemáme doriešené (ale sme skoro nonstop spolu, či už u nich alebo u nás). ocino sa ponúkol že sa s bratom vyrovná a dom po našich zosnulých starých rodičoch nám bude k dispozícií-strýko súhlasil, dom by bolo treba zbúrať, postaviť nový, skrátka neskutočne vela práce okolo, ale sme velmi stastní, že máme takú možnosť. ajkeď nám to je blbé, ale ved sme na dedine vzdy to tak chodilo, že ak sa dalo, mladí vyfasovali pozemky a my nemáme 2 životy nato aby sme si brali úver na pozemok a este jeden na stavbu domu. Takže už sa teším kedy doštudujem (som štvrtáčka na výške), nech môžem nabehnúť do práce aby sme to všetko spoločne utiahli...ALE drahí nechal dátum svadby na mňa - či to bude hned po škole alebo rok po škole je mu jedno...radi by sme sa vyhli bývaniu u našich, v záujme zachovania dobrých vztahov, nevravím ze je to vzdy katastrofa, ale predsa mladí majú byt vo svojom a hlavne v tejto dobe, co nasa generácia je naucena si na vsetko ovárat ústa. Sme síce na striedačku u rodičov, ale predsa to nie je také ako keby sme tam žili už oficiálne..sama neviem...o dva roky mi príde na svadbu príliš skoro, s tým že chcem mat svadbu v júli a štátnicujem v máji čo bude riadne psycho a určite by sme zakotvili u našich na dobu kým si postavíme vlastné, čo by dúúúfam cely proces urýchlilo, že by sa nás naši chceli zbaviť :-D a zase o 3 roky mi to príde príliš neskoro ked pomyslím nato, že budem zamestnaná a stále s našimi doma oficiálne "sama". už dnes som rozhodnutá okolo všetkého čo sa dňa D týka (som tým úplne až posadnutá :-D ). drahý je zas posadnutý projektami domov, čomu sa veľmi teším, ale dokonca aj sestriní kúpili dom v zahraničí, čiže my budeme tým pádom na mrtvom bode, kedze budú aj oni potrebovat našu pomoc okolo ich domu. bola by som rada keby sa nasa situácia s bývanim otriasla a vedeli by sme už viac, ale je mi to trápne tlačit na našich že "no čo teda, my by sme sa chceli už aj zobrať a žiť spolu vo vlatnom"...neviem no, určite sa zdá byť tento príspevok hlúpy, ba až naivný, no rada by som si prečitala vaše osobné skúsenosti a názory, je mi blbé sa pýtať nato kamarátok, ktoré sú so svojimi priateľmi úplne inde ako my...za všetky reakcie vopred velmi pekne dakujem
Ahoj :-)
Tak ja som sa vydávala ešte počas VŠ a to 5 mesiacov po zásnubách. Končila som v máji, ale vydávala som sa v januári. My sme sa rozhodli takto hlavne preto, aby som už na diplome mala oba mená. Pre nás to bolo takto prijateľnejšie, lebo v tej dobe už môj terajší manžel pracoval a hoci sme nemali peňazí na vyše rozhodli sme sa pre bývanie vo svojom. Najprv sme začínali v podnájme, neskôr sme si kúpili byt na hypotéku a to už vtedy keď som pracovala aj ja.
U rodičov sme zostať nechceli a ani nemohli a to kvôli práci, lebo tam by sme nenašli vhodné a hlavne dobre platené zamestnanie.
Ahoj ja mam tiež 22, chodím na VŠ a budem sa vydávať. Teda po svadbe začnem 5ročník, budeme bývať zatiaľ u nás a snáď začneme riešiť niečo vlastné..asi je to len na tvojom rozhodnutí ;)
ja mám 23,výšku som skončila v júni a teraz v septembri sme sa brali :) nechcela som sa vydávať pred koncom školy a toto bolo super :) len sa človek až tak nesústredí na štátnice,ked existuje mojasvadba :D je to tvoje rozhodnutie,ale ja som šťastná,že sme sa brali po škole :) teraz sme v podnájme a ideme riešiť niečo vlastné :)
jakubkovafrajda tak ti poviem, štátnicovala som v pondelok a vydala som sa v sobotu :-D ja nevidím žiaden problém v tom, keby bola svadba hneď v júli - veď je tam medzitým kopa času! Neuznávam rovnako ani šialené prípravy a stresy typu mesiac pred svadbou sa zbláznim - veď je to len jeden deň, s prípravou ktorého sa neboj poprosiť okolie... veď je to rodinná udalosť, nie návod ako sa dostať do blázinca :-) Podľa mňa by to hneď v lete po škole bolo ideálne a kľudne si plánuj, chystaj a zbieraj veci na svadbu hoci aj od zajtra. Máš jeden veľký luxus, ktorým je čas, tak keď ho využiješ správne, všetko sa dá. A bonus k tomu: budete svoji čím skôr... čakať rok navyše by bola podľa mňa hlúposť. Good luck!
Nejak podobne to bolo aj u nás, priateľ ma po 5 rokoch požiadal o ruku, bez vlastného bývanie a ja ešte len v 3 ročníku na VŠ. pozemok som ja mala, tak sme tiež začali špekulovať so stavbou, pôvodne sme to mali tak vymyslené že ja budem bývať u našich a on doma u seba a bude sa stavať dom. Kedže ja pozemok mám, on je pracujúci bolo v pláne že dom postaví on ...avšak, človek mieni pán boh mení :D nečakane dostal do vlastníctva byt, zdedený, takže sme neváhali a presťahovali sa do bytu, spolu bývame 3 mesiace, byt sme si kompletne prerobili, a svadbu sme si rezervovali aj v kostole aj sálu na ďalší rok, takže ja budem ešte len v 5 tom ročníku /školu mám 6 ročnú /. Za mňa ti poviem že vôbec som neverila tomtu že treba spolu najprv bývať až tak sa brať , ale je to tak, k rodičom by som určite nešla, hlavne preto že poďla mňa každý pár sa musí najprv sám zosúladiť a nie aby mu tam hovorili či jedný alebo druhý rodičia..
Ja som v prvom rocniku a som zasnubena a tiez nebude ziadne do roka a do dna...priatel ma slusnu pracovnu poziciu ale inak sme na nule...a tiez chceme byvat sami..bohuzial niesu na to podmienky na svadbu vobec...ja by som ti poradila tak...zacnite stavat a ked bude dom v "obyvatelnom" stave,ze sa v nom da zit spravte svadbu...nema zmysel platit aj hypo za novostavbu aj vlastny podnajom
@jakubkovafrajda v prvom rade gratulujem k zasnubeniu. Ja som clovek prakticky a realisticky. Cize poviem ti od srdca co mna ako prve napadlo ked som si docitala cely tvoj pribeh a prosim neuraz sa nic z toho nie je myslene v zlom. :) Kto bude vlastnikom pozemku pod domom? Tvoj otec to vyrovna a daruje ti ho? Alebo ho dostanete ako svadobny dar? Alebo bude napisany na tvoju rodinu? Ja by som ti navrhla dat si pozemok napisat na svoje meno pred svadbou. Ja viem ze toto ta asi najmenej zaujima ale tak budes stavat na pozemku ktory vam nepatri? :) To len taka uvaha... Co sa tyka studia svadby a podobne... ja pracujem popritom studujem (z prace) a popritom mam druhy job a planujem svadbu :) Stihat sa da vsetko ked sa chce :) Takze toho sa neobavaj. Co sa tyka toho ze chcete cim skor byvat sami to uplne chapem - vlastne je vlastne :) Drzim palce a nech sa uz rozhodnes akokolvek nech Vam to vyjde :) Pekny vecer
Ahoj :) ja som piatačka na výške. Zasnúbili sme sa tento rok v septembri. S drahým sme sa dohodli, že nie je načo čakať. Budúci rok nás teda čaká toto: prerábanie poschodia (od zatepľovania:) u našich, kde budeme bývať nejaké dva roky, kým sa nám nepostaví vlastný domček, taktiež písanie diplomovky, priateľ už maká na tpp ja ešte len ppp :). Obaja sme denní študenti, do toho budeme mať ešte dve skúškové obdobia, jedny štátnice a potom všetko ja hľadanie práce na tpp, tak hypotéka, tak svadba v auguste. Všetci sa smejú, že už len zarobiť v roku 2016 na bábo a zabijeme všetky muchy jednou ranou :). Keď sa ľúbite, choďte do toho, o to viac, keď vám môžu pomôcť rodičia. Jeden roky vzťahy v rodine nepokazí, to nestihne prísť ponorka :))) a aspoň nebudete mať veľa búrlivých rokov za sebou :). Držím palce :)
Ja som teraz štvrtáčka na VŠ a tiež sa budeme brať budúci rok. Čiže 5. ročník začnem už ako vydatá :D Dohodli sme sa, že počas toho obdobia budeme bývať u našich a potom chceme stavať. Snažím sa však nájsť si nejakú normálnejšiu prácu popri škole, lebo nechcem aby ma manžel živil. Asi to všetko nebude ľahké ale túžba po vlastnom bývaní a to čo najskôr, je oveľa silnejšia. :D
Poviem ti tak.Je v dnesnej dobe velky komfort a vyhoda,pokial clovek zdedi nejaky majetok (dom)za smiesnu sumu az zadarmo.My s manzelom sme napriklad takuto moznost nemali.Nikto nam nic nedal,nic sme po nikom nezdedili.Osobne by som sa sama nevedela neskor pozrieť do zrkadla.Citila by som sa byt dlznikom.A hlavne,ak by som kvoli tomu nic neurobila.Ste mladi nemate sa kam ponahlat.Tiez som študovala ale štúdium som zanechala.A sla som robiť.Pokial clovek zije v tom študentskom svete,vidi zivot trochu zastretymi ocami, vsetko s lahkostou.Taky človek ma akesi predstavy,plany no skutocnost a realita je trosku ina ,tvrda az miziva.(ak nemate plany odist z SR ,ale zahraničie nie je tiez med lizat)Pokail teda človek nema znamost na získanie pracovnej pozicie...Odpichnem sa od toho co pises-
Pises ze nemate 2 životy na to aby ste splácali hypo dom a pozemok.A tesia sa keď nastupis ihned do prace aby ste to spolocne utiahli.Neviem aky dom idete zdedit.Ako stary a ci komplet.Ale poviem ti,ze samotne zrovnanie,buranie domu,stavba ny vas vyala viac ako kupa a stavba noveho domuu.Dalsia vec rucit niečím....A vela iných podmienok....Nemas zaruku,ze dostanes ihned pracu.Trh prace je zalostny a platy este zalostnejsie.Vela kamaratiek s VS vzdelanim skončili za pasom ako operatorky co je dost hanba pre tento stat...A poznam aj vela zien tu na MS ktore boli vzdelane,titulovanr ale niekolkorokov bez roboty....Je to kruta pravda.Ale všetko zavisi aj od tvojej socialnej,financej situacie a ci by si mala uz vopred vyhliadnuty a rezervovaný flek(pisem to otvorene,lebo je to povacsina bezny sposob hľadania si práce)Pises strasne utriasane,ze nevies(te) co skor,a co chcete.Raz chcete vo vlastnom a raz u rodicov.Keby ze studujem,nie nevydam sa počas studia..Hlavné ak by som mala este nejake roky pred sebou.....Je to podla mna dost nezodpovedne.My sme s manzelom byvali v podnajem a pred pol rokom vzali hypo a kupili byt.Financne je to skoro to iste.I ked je to narocnejsie a musíme sa obmedzovat,preratavat,a rozumne narabat s peniazmi,nedala by som za nic...I ked s mojou robotou je to kritické,vyhodili ma,prisli o bábätko a stale sa davam zdravotne dokopy.Takze nie vzdy vsetko pojde tak ako si naplanujete..Moze prist do vasho vztahu babatko,co tiez je dosy velke rozhodnutie a zodpovednos..Ale aj to sme zvladali usetrit,i ked ku koncu mesiaca sme mali prázdne gate....takze len tolko.A nakoniec.Svadba nie je tiez lacna zalezitost.A klasicka mentalita ludi je vyzmykat všetko,na druhy den sa zobudi a pitom nema ani rozky za čo kúpiť.Otazka financi,byvania je jedna z tých tazsich a dôležitých tem manzelov.A uz teraz na to mate priestor,aby ste sa v tom spolocne ucili a planovali.Pokial neviete co dalej,....ako fo budete vedieť v manzelstve?
Ako staršia ti poviem svoj názor - podľa mňa svadbu ešte neplánujte - ani o rok, dva, či tri a nepúšťajte sa ani do stavby domu. Myslím, že ešte nie ste pripravení na niečo také - na spoločný život v jednej domácnosti. Neviete prevziať ani zodpovednosť za svoj život - bývate u rodičov, ktorí vás stále živia, tvoj priateľ ťa požiadal o ruku, ale zbavil sa ďalšej zodpovednosti k svadbe a ty sa toho zbavuješ tak, že v podstate žiadaš tu, aby rozhodli za teba. O svadbe by ste sa mali rozhodnúť vy dvaja, nie niekto iný. A ak ťa on požiadal o ruku a ty si povedala áno, tak jediný váš cieľ by mala byť teraz svadba (a to nemusí byť do roka a do dňa), inak tie zásnuby nič neznamenajú a neboli úprimné. Aspoň podľa toho, čo píšeš, mám pocit, že ty to chceš, lebo "si svadbou posadnutá" a priateľ ti chcel urobiť len radosť. Ale nie je to len o svadbe, je to skôr o manželstve, ktoré sa tou svadbou začína.
Mimochodom, nespoliehajte sa na to, že máte pozemok, lebo strýko sľúbil, lebo otec sľúbil, keby to tak bolo, tak nám už stojí dom aj s bazénom a tenisovým kurtom, lebo niekto sľúbil. Nakoniec sme sa na sny o takom dome vykašľali a kúpili sme si dom, ktorý je len náš, ktorý sme si zaplatili a ktorý budeme splácať, ale nemusíme čakať, kým niekto dodrží svoj sľub (sľuby sa vyslovia ľahko, ale už ťažšie realizujú, najmä ak sa to týka delenia majetkov). A na kúpu pozemku a stavbu domu nemusíte mať dva životy, stačí jeden s jedným úverom (kúpa pozemku a následná výstavba). A súhlasím s príspevkom vyššie - zbúranie starého a postavenie nového môže byť nákladnejšie ako kúpa pozemku a následná výstavba.
Už som to písala do nejakej diskusie, ale znova. Na ničom z toho čo píšeš absolútne nezáleží. Môj manžel ma požiadal o ruku keď som mala 23 a 2 roky a kus do konca školy (medicíny). Bolo to najväčšie prekvapko v mojom živote (chodili sme spolu rok). A v ten deň, ešte na tom istom mieste, kde ma žiadal o ruku, sme si vybrali dátum svadby (brali sme sa rok aj neičo po zásnubách). Môj manžel pracoval a mal čosi našetrené a všetko by to dal na svadbu. Doteraz nemáme vlastné bývanie, sme v 1izbovom prenajatom byte. Našla som si brigádu a zarobila aspoň na "výstroj" nevesty. So svadbou nám našťastie veľmi pomohli rodičia a tak mohla byť podľa našich predstáv. Nemáme žiadny majetok, no máme jednu obrovskú istotu. Jeden druhého. A poznám veľa ďalších takýchto párov, dokonca s dieťaťom. Preto som názoru, že svadbu neplánuj podľa toho kedy sa to bude najviac hodiť. Vezmite sa vtedy keď budete vedieť, že bez toho aby ste boli manželmi už nechcete ďalej žiť.
Ahoj ja som štátnicovala v máji a v októbri sme sa brali, myslím, že po škole to bude lepšie, kedže budeš mať stresy zo štátnic a tak by si si svadbu predtým neužila, kedže aj ona prináša určité stresy. Momentálne bývame u našich a postupne riešime bývanie, niekedy je lepšie pomaly a iste. Veľa štastia :-)
presne ako pises, ... tvoj prispevok je velmi naivny, nemozes sa urazit, sama si to napisala ;-) spoliehat sa, ze sa zamestnas hned po skonceni VS a vlastne na tom postavit celu buducnost spojenu s pripadnou hypotekou a prerabkou domu (lebo u rodicov nechcete dlho ostat, i ked co je to dlho ? dva mesiace ? pol roka ? dva roky ?) najma ked si len stvrtacka, to je taky standardny pohlad mladeho cloveka s ruzovymi okuliarmi :-) co sa vsak skoly a svadby tyka, nebudem riesit stresy okolo statnic, to je kazdeho individualna vec, ako zvlada stres, ... to sa musis sama poznat, ci by si to zvladla :) neviem ako je na tom tvoj krasnoocko s financiami, treba si vsak uvedomit, ze svadba nie je lacna zalezitost a predpokladam, ze ty ako studentka na nu nasetrene moc nemas (vychadzajuc z toho, ze by si na nu chcela prispiet) ... a cakat, ze ju zaplati snubenec alebo rodicia, to je podla mna trufale az drze ... vobec nevidim nic zle na tom, ze dokoncis skolu, zamestnas sa (kiezby si mala to stastie a zamestnala sa hned), zarobis na svadbu, DOSPEJES, so stabilnym prijmom poziadas o hypoteku a sama budes mat lepsi pocit, ze vase spolocne byvanie je naozaj vase ;) svadba ti neutecie, hadam ani krasnoocko nie, tak sa niet kam ponahlat ;-)
Ak sa lubite, na čo čakať? Ja som sa vydávala tento rok, mám 23 rokov. V júni som mala štátnice, V októbri sme mali svadbu, naďalej chodím na VŠ, manžel pracuje, ale svadbu nám platili viac menej rodičia. Bývame U mojich rodičov, kde máme svoje poschodie, aj keď jasné, najradšej by som bývala iba S mojím manželom, ale nedá sa. Ja som dostala pred pár rokmi pozemok, ale S prácou to je bieda, nikdy nevieš, dokedy budeš mať V robote fleka, takže najbližšie roky ani neplánujeme stavať :/ ale pevne verím, že to zvládneme. Nie sme prví, ani poslední čo bývajú U rodičov. Výhoda je teda aspoň to, že máme veľký poschodový dom. Takže vlastne som ti chcela len povedať, že ak cítiš , že je to ten pravý, nie je nad čím váhať. Všetko sa dá zvládnuť. Veľa šťastia, rozhodni sa správne A vôbec nič si nerob Z reči že si mladá A pod. (Mňa išli ľudia ukamenovat za to, že som sa vydala po ročnom vzťahu :-D ) ak chceš viac pokecať, kľudne mi napíš správu ;)