Ahoj kocky, ja viem ze je to uz daaavno co som sa tu neobjavila :o) Troku sa mi par veci zmenilo v zivote, jednou z nich je aj muz po mojom boku... A tak ma v suvislosti s nasim vcerajsim (velm peknym) rozhovorom napadlo, ked ste Vy, ladies, vedeli, ze je to ten pravy..? Pripadne zazili ste uz ten pocit, ze ten druhy je naozaj Vasou druhou polovicou? Ze je vo vsetkom rovnaky (vcetne vzacnej krvnej skupiny)..? Ze napriek obojstrannemu pragmatizmu citime obaja toho druheho a i ked sme ani jeden na lasku neverili, nepytala sa a prisla..? Povedzte mi, je toto mozne..?
Alexandra.
Drzim palce, nech to vyjde. Mne sa moj manzel zapacil od prvej chvile, ako som ho videla. No potom som ho spoznala a odrazu som sa pri nom citila ako pri niekom, kto ma pozna roky a roky a hlavne som mu od zaciatku verila a citila sa pri nom "v bezpeci". ;-) A tiez sme mali vela spolocneho ... :-D
u nas to zacalo spravou cez icq.. ;-) napriek tomu, ze sme boli kolegovia, sme si viac ako 2 mesiace pisali cez icq a potom ked ma prvy krat niekam pozval, som vedela, ze je to ten pravy a dalsimi stretnutiami sa to len utvrdzovalo viac a viac.. :-)
Eldzina,
tak aj u nas to bolo podobne, my sme sa sice odmalicka obca vidali, lebo moj priatel byva na dedine, kde byva moja babka. Takze niekedy pocas prazdnin som ho aj obcas zazrela, ale ani raz sme sa blizsie nezoznamili alebo nerozpravali, proste sme sa obcas zdialky videli :-) . Ale minuleho roku v marci ma zobral bratranec na posedenie, kde vzal aj svojich kamaratov, no a on bol medzi nimi :-) . Hned vtedy v ten vecer medzi nami preskocila iskra, a zacali sme spolu chodit. Mam pri nom od zaciatku pocit, ze patrime k sebe. Moja babka nam raz povedala, ze ona mala stale z nas taky pocit, ze sme sa hladali, a... nasli ... :-) :-) :-) . A tiez mam pri nom pocit bezpecia, a dovery, a pocit ze ho poznam ako svoju vlastnu dlan :-) . A pacilo sa mi, ked mi raz z nicoho nic milacik povedal, ze ma taketo pocity, ze ma pocit, ze patrime k sebe odjakziva, a ze sa pri mne citi, ako nikdy predtym, zvlastne krasne a ma pri mne pocit bezpecia a dovery. Tak ma to velmi milo prekvapilo, ty brdooo :-) . Je to naaadherne, byt takto spriazneni :-) . Vauuu... :-)
Isabella
Alex, ako som Ti vravela. Mozno to tak malo byt, ze ta svadba nevysla a ze mozno na Teba caka niekto kto si Ta ozaj zasluzi ;-) Teraz to tak vyzera, ze ten niekto sa nasiel a drzim vsetky palce (aj na nohach), aby to tak bolo:-D
sylvie, tak to som nevedela :-) dalsia "netova" laska? :-)
my sme sa poznali par rokov pred tym ako sme sa dali dokopy. iskrilo to medzi nami od zaciatku ale nestretli sme sa vo "vhodnej chvili"... a potom raz ta vhodna chvila nastala a do roka bola svadba. :-) tiez sme velmi rychlo vedeli, ze nemame preco vahat. gyc a-la holywood.
alex, aky vie byt zivot nevyspytatelny, ze? ;-) spociatku mi to bolo uprimne luto ked si pisala, ze z tej svadby nic nie je ale je jasne, ze je to takto ovela lepsie! :-) Drzim palce a tesim sa s Tebou!
Alex, som fakt rada, že sa ti už darí... je dobre, že ste sa nevzali... všetko zlé je na niečo dobré ;-)
ja som to vedela hneď ako som ho zbadala, že z toho niečo bude, nemyslela som síce, že to zájde až tak ďaleko :-D , ale som spokojná :-D
helen, vsak nevies ze moj drahy je "netovy" maniak, tak ako inac by sa mohol dat dokopy so svojou buducou zenou ked nie cez net ? ;-)
alex, vyzera to, ze si aj svokre padla do oka. to je super.. :-)
neviem, ci je to prava laska, ale asi ano, ked ho lubim a uz si neviem zivot bez neho predstavit. A to sme tomu na zaciatku nasho vztahu nedavali takmer ziadne sance... :-D obidvaja sme to brali tak light... :-D 8-) no a teraz po nieco vyse piatich rokoch sa berieme a sme spolu stastni.... ;-) zivot nam prinasa same prekvapenia.... ;-)
mercy niekedy clovek musi dostat preplesk od zivota aby si uvedomil...
PS: Jeho mama si uz so mnou stihla potykat :-D
PS2. Dokonca je aj na tomto portali - redrick (mercy kuk foto ak mas chut ;-) )
alex blahozelam
my sme sa raz stretli na futbale v tt - citila som nejake zvlastne mravcenie na chrbte, potom sme sa asi rok nevideli, potom sme zacali chodit do jedneho kruzku, lebo v tretiaku nas rozdelili do odborov
ako sama baba - informaticka som si vytvorila rebricek, ktory chalan sa mi ako paci a drahy nebol ani v rebricku :-D samozrejme ze aj on povedal svojmu kamosovi, aby mu nedovolil za mnou ist, keby ho nieco pochytilo a nakoniec vedeli vsetci okolo nas, ze spolu chodime, iba my dvaja nie
potom sa to nejako vyvynulo tym spravnym smerom az k 22.7.. ked ma poziadal o ruku 8-)
no my sme sa nesli tiez celkom zaujimavo, ja som z Mt drahy z Ba a stretli sme sa v Za ;-) Obaja sme sa na poslednu chvilu prihlasili do skoly, kde po mne zacal pokukovat ale ja som ho mala za namysleneho a nepripustneho. Az som sa raz opytala kto ide do baru a ked som videla ze sa postavil ON :-) No a bolo, najprv sme si veeellllaaa smskovali a potom bum a sme spolu, a prave dorabame nas bytik v Pk :-D
Kedy som to vedela?
Hovorí sa, že v núdzi spoznáš priateľa. My sme boli veľmi dlho len v sms a mailovom spojení, no keď mi bolo na duši mizerne stále niečo urobil , písal, aby tomu bolo ináč. A keď sme sa začali stretávať bolo to jasné. Prakticky úplne na začiatku keď som videla jeho oči mi bolo jasné, že je to dobrák od srdca, neskôr tie smsky to len potvrdili. A to, že je zlatučký ma presviedča každý deň.
Caute, ja som svojho nastávajúceho spoznala na svadbe mojej kamaratky, a keď som ho prvý krát uvidela, vedela som, že je to ten pravý, ten, ktorého som tak dlho hľadala. Padli sme si hneď do oka ;-)Moje vnútro mi hovorilo: to je ON !!! Bolo to obojstranné a teraz mame pred svadbou. Láska je nádherná, keď je tá pravá :-)
nahodou som nasla tuto temu a je taka pekna, ze ju oprasujem po roku. My sme sa s mojim nastavajucim stretli cez kamaratku. Bol to kamarat mojej kamaratky a chodili sme vonku, ale postupne sme sa zblizovali, aj vdaka mojej diplomke, ktoru mi cital a komentoval. Coskoro sme boli velmi blizki kamarati a to trvalo dobrych par mesiacov. Postupne sme si obaja zacali uvedomovat (ale sme o tom nevedeli), ze k sebe citime viac ako kamaratstvo. Nechceli sme nic riskovat (stale sme nevedeli, ze sa citime rovnako), aby sme si pripadne nepokazili nase vzacne kamaratstvo.
Ale nakoniec sa to stalo...a v tom momente sme vedeli, ze je to ONO..o 6 tyzdnov potom sme sli na vikend do Florencie a na vrchu sikmej veze v Pize ma poziadal o ruku.. Je to krasny pocit byt s nim, navzajom sa super doplnujeme a po vsetkych strankach je to uplne najsamlepsie..az sa niekedy bojim, ze sa nieco stane..Ako povedala Alexandra, je to too good to be true...Aj v horoskopoch sa spolu hodime, dokonca aj v Cinskom co je uz o nieco tazsie...Je to moj 'soulmate' a uz zaciname pripravovat svadbu co bude len zaciatkom nasho spolocneho zivota, na ktory sa uz veelmi tesime.
Prida sa niekto vlastnym pribehom? :-)