Má náš vzťah ešte zmysel?

1. jún 2007440
  • @bloska
    ja by som to neriesila chodenim von s niekym s kym ani nechces byt, len aby ziarlil.
    najdi si nieco, co bude bavit teba. ako uz baby pisali, sport, cudzi jazyk a pod.
    potom nebudes sediet doma a rozmyslat nad debilinami, budes sa venovat niecomu co ta naplnuje a budes mu moc o tom pekne porozpravat.
    moj oco bol podobny, ked bol v rodine problem, sa zobral s kamosmi a mama trcala doma a revala.
    stale chcela chodit do fitka, len sa bala, co na to oco, ked je tam tak vela chlapov. jedneho dna sa nastvala a uz nerevala, zacala chodit do fitka, potom na jogu, teraz pilatesa.
    kazdy sa odreagovava svojim sposobom a ked su spolu, maju si stale vela toho povedat.

  • presne tak ja som si za ten cas co sme s drahym na dialku spravila vodicak, jazykovy kurz a stihla kopec inych veci. ziarlivostou nic nedosiahnes este sa to podla mna zhorsi.

  • ahoj kici 😃
    presne! nesmies to robit len preto, aby si mu ukazala... musis to robit pre seba! zabavit sa, urobit nieco, co vyuzijes... nejako dobre travit cas a potom budes mat, ako pisala bodka, vela veci, ktore mu budes moct povedat...
    a neziarli, pokial chodi s kamaratmi von, nic na tom nie je... podla mna nie je dobre, ked dvaja spolu travia vsetok cas a nemaju aj ine zaujmy ako sami seba navzajom... a nie je dobre stavat sa medzi priatela a jeho kamaratov...

  • Sponzor fóra
  • mate pravdu, ja len ze vodicak mam. Na jazykovy kurz sa chystam ist v septembri. Ja si akoze pre seba nejaku zabavku vzdy najdem, len ide o to, ze by ma to viac bavilo a naplnalo, keby som ho videla aspon na minutu denne.

    dobre, dakujem vam za dodanie sily, lebo mam teraz asi naozaj take horsie obdobie. ste zlate. vsetky. 😉

  • tak sa daj na brusne tance 😃 je to super 😉
    neboooj, ako hovori moja mamina, po 20 rokoch manzelstva budes rada, ked ho tyzden neuvidis 😃
    zle obdobie prehrmi a uz sa ti to nebude javit take zle 🙂

  • hlavu hore bloska. ja som mala tiez take stavy pred rokom ale drahy ma pekne utesoval a posmeloval. hlavne si treba najst zabavu na rozveselenie. ja mam teraz taku maniu nakupovanie a ideme navstivit tie pamiatky kde by to draheho nebavilo.

  • bloska - ak mozem prispiet ja svojou skusenostou - chce to trpezlivost - sice strasne velku, ale urcite to bude stat za to. moj priatel pre istotu chodieva na vikendy prec /este spolu nebyvame - on je u rodicov a ja v podnajme s dalsimi babami/. Dlho mi to straaaaasne vadilo, pretoze cez tyzden sa nemame kedy vidiet - je to fakt vzdy len par hodin za cely tyzden. Prve mesiace som plakavala, zurila, hnevala sa, ze vzdy ked ho potrebujem tak tu nie je. Ale nejak som sa potom ukludnila a zistila som, ze kym tu on nie je, tak ja sa mozem venovat uplne inym veciam. Som s kamoskami, kamaratmi, chodim von, cvicit, a teraz som sa dala aj na externe studium na VS. Takze mam co robit, aby som vsetko stihala. Mozno moja situacia je uplne ina, ale drzim ti palce, aby ste to zvladli. Aj ja som si myslela, ze sa to medzi nami kazi, a teraz som presvedcena o tom, ze to je muz, s ktorym chcem byt cely zivot. 😉

  • bloska,
    ja som zrejme presne taka ista ako ty - ako to tu citam 😬 Tiez na manzelovych kamaratov dost casto ziarlim, takze presne viem, o com hovoris 😉 Vsetky moje kamaratky su mimo - bud v skole alebo v praci - skratka prec, domov chodia len 2x do mesiaca a mne je tiez niekedy nanic z toho, ze on ma stale nejaku akciu s kamaratmi a ja sedim doma 😒
    Ale uz som zacala chodit na anglictinu, sem-tam s kolegynou na kavu - nie je to bohvieco, ale aspon cosi. Snazim sa zmenit moj pohlad na tie jeho akcie a hlavne svoj postoj k nim, aj ked to ide len velmi pomaly... 😴
    Len som ti chcela povedat, ze ta uuuplne chapem 😉

  • ahojte, tak pridam sa aj ja.... nasla som si priatela, ktory pracuje v rovnakej firme ako ja, je mi v principe nepriamy sef, len on pracuje v cechach a ja v slovenskej pobocke.. tiez sme prekonali a este aj stale prekonavame vela problemov, zatial spolu nezijeme a nakolko mame toho obaja vela, vidime sa niekedy raz za mesiac 2-3 dni... nie je to jednoduche ani pre jedneho z nas, on byva dokonca sam v byte, ja zatial s rodicmi a samota nam dost casto "lezie na mozog"... tiez niekedy ziarlim, ze pokial som sa ja ucila na bakalarske statnice a najvoac som ho potrebovala, bol odo mna 300 km na zurke s kamosmi, oslavoval narodenia ich deti a posielal mms-ky s nadhernymi miminkami...
    az postupom casu som si uvedomila, ze nemam dovod zurit, hnevat sa, ziarlit, jednoducho ho milujem a budem milovat aj keby bol odo mna na druhom konci zeme...
    vzdy sa na seba tesime ako male deti, ked si dame konecne pusu a budeme si uzivat pritomnosti jeden druheho a planujeme spolocnu buducnost!
    ...aj ked som sama, som stastna, ze mam to, co mam... 🙂

  • wejka, IP

  • ....bloska ako tak citam tvoje prispevky tak som rada ze niesom sama v takychto problemoch,ja som vydata dva tyzdne ha ha ha a uz je vsetko lepsie ako bolo ked sme spolu len chodili ale.....moj teraz uz manzel ma tiez takeho "najlepsieho"kamarata,ktory uz mal hadam vsetky baby v meste,robi v zahranici a zaraba "strasne"prachy.ked pride domov na tri mesiace tak neviem kam skor a vzdy zvolava aj mojho,ja mam na to tiez nervy,lebo niezeby som nedoverovala mojmu ale nedoverujem okoliu,vzd som mala take myslienky ze co ked si vypije a co ked pride nejaka a co ked.......co ked....co ked,ja som bola tiez väcsinou doma s rodicmi a pozerala telku 😢 😢 ,takto to slo asi 4roky.on mna tiez velmi nema rad a ja ho tiez nemusim.no teraz ked sme sa vzali a zijeme spolu uz od januara vo vlastnom tak je to ine....vtedy som mala vzdy pocit ze sa mi po jednej takejto akciii uz neozve,no nastastie nestalo sa 😉 😉 ...aj teraz ked pride kamos tak idu spolu von ale uz je to ine ked uz aj on vie ze ho ja cakam doma aze uz to nieje ako ked byval len s rodicmi....takze moja rada znie:spravit vo vasom vztahu krok dopredu-byvat spolu hned ako sa bude dat....ale zatial si najdi ty nejaku cinnost len a len pre seba a z casu na cas mu len tak peventivne nezdvihni mobil hned,respektive vobec a zavolaj neskor s tym ze si vtedy prave nieco robila alebo si bola niekde kde si ho nepocula......uvidis mozno aj jemu zacnu hlavou vratat cudne myslienky 😎 😎
    .....viem ze sa lahko radi,ale drz sa 🙂 🙂

  • megy, presne ako hovoris, ja doverujem tomu mojmu, ale nedoverujem okoliu. A clovek je tvor ovplyvnitelny.
    Velmi sa tesim, ze budeme byvat spolu, len ako vravim, je to este velmi daleko (aspon pre mna je rok dlha doba) pre mojho draheho nie.
    Som rada, ze ste mi vsetky odpovedali.

    P.S. Megy, aj tebe som hodila internu postu.

  • bloska,
    sice neskor, ale predsa - IP 😉

  • no zaujimave nazory. v podstate suhlasim, treba si najst nieco, co vam dokaze "prezit" tie prazdne dni bez lasky. ja som studovala 5 rokov a od milacika som bola velmi daleko. obcas sa mu vyskytla sluzobka v meste mojej VS alebo v okoli a to bolo super. chodila som domov kazdy vikend a cez tyzden som bola po veceroch nalepena na internete. velmi nam to pomahalo. spociatku len mejly, neskor ICQ. bolo to super. chlapi niekedy nevedia povedat niektore veci, ale s pisanim to je uz lepsie. a ma to aj inu vyhodu - vyznanie si mozete citat kedykolkvek, aj viackrat🙂 dako sme to prezili azda preto, ze sme vedeli, ze k sebe patrime. chceli sme to vydrzat a aj sme to vydrzali. dnes sme uz 7 mesiacov po svadbe a sme veeeelmi spokoni🙂 aj ked manzel chodi na sluzobky, nasla som si konicka, chodim na spanielcinu a staram sa o kvietky. je to niekedy dost narocne, ale zatial nemame deti, takze da sa. niekedy ale zajdem na kavu aj s kamoskou alebo kamosom. drzim palce vsetkym smutnym samotarkam z donutenia...ked sa chce, da sa to prezit. verte mi 😉 vela lasky a sily vam zelam🙂

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém