Ahoj kočky, chodím na túto stránku už niekoľko mesiacov ale nikdy som nemala potrebu sa registrovať a prispievať, bola som len taký čitateľ a pozerač fotiek...
teraz Vám však píšem už z čistého zúfalstva... nedávno sme s priateľom mali 3.výročie no a on sa zrazu začal meniť... :-( našiel si nových priateľov a je z nich absolútne paf, väčšinu času trávi s nimi no a ku mne sa začal správať ako ku kamoške.. neustále si zo mňa uťahuje, sťažuje sa, že som kedysi bola oveľa veselšia, čo síce je pravda, ale posledné mesiace sú pre mňa ťažké, zdravotné problémy mamky, problémy v práci... on mal vážne zdravotné problémy, ktoré sa ťahali pomaly rok a ja som stála vždy pri ňom.. no a teraz keď ja potrebujem podržať, tak jeho vzťah ku mne ochladol, každý deň mu vadí na mne niečo iné, predovšetkým, že nie som dosť "easy".. on sa má teraz super, je šťastný, veselý, problémy pominuli a tak sa obracia na kamošov, lebo s nimi je väčšia zábava ako so mnou... Keď som sa ho na to spýtala tak najprv povedal, že je pravda,že sa v ňom niečo deje ale nevie čo.. o týždeň na to som sa dozvedela, že už ma ľúbi menej ako kedysi a keď som sa ho spýtala naposledy či ma ľúbi už len pokrčil plecami :-( Ja by som to strašne chcela vyriešiť, ľúbim ho a záleží mi na ňom, ale on sa o tom nechce baviť, lebo si tým nechce kaziť dobrú náladu a mám byť v pohode a nechať to plynúť.. lenže ja už nevládzem... pochopila by som, keby povedal, že je zmätený a potrebuje si urovnať veci v hlave, lenže on o tom vôbec neuvažuje čo ďalej, jednoducho je mu fajn a nerieši to..a ja sa idem zblázniť už vyše 2mesiacov :-( neviete mi poradiť čo mám urobiť, či mu mám dať ten čas a čakať alebo sa mám naopak snažiť byť s ním čo najviac aby videl ako ho ľúbim ...aj keď si myslím, že to vie veľmi dobre, lebo som človek, ktorý preukazuje svoje city veľmi rád a často.... chcem pre neho to najlepšie, chcem aby bolo zase všetko tak ako predtým :( tak ďakujem, že som sa mohla zdôveriť...
no vidis,mozno caka trosku tajomna ako pri dobyvani na zaciatku...
vies,ono davat najavo niekomu ze ho mam rada je pekna vec...ale kazda platna sa raz obohra,nie je lahke ziskat si lasku,ale este tazsie je ju potom udrziavat....
uvazovala som, ze by som to zlepsila a "priviedla ho k rozumu" keby som bola viac v pohode, vesela, ocarujuca, bestarostna..lenze ono to proste nejde kvoli ostatnym okolnostiam.. moja mamke zistili zhubny nador, strasne zle to obaja rodicia zvladaju a som na nich sama aby som ich podrzala, proste tazke obdobie mam, tak nedokazem byt super okuzlujuca ako pred 3rokmi ked sme spolu zacinali, aj keby som velmi chcela, ale nejde to teraz :-(
sophii - je jasne, ze ho teraz velmi potrebujes... aby ta podrzal, pomohol... a ked on je schopny spravat sa takto, ked u vas doma ide doslova o zivot, tak by som ho asi kopla do...
toto je jasny dokaz toho co vsetko dokaze tolerovat zalubena zena...tiez by som ho asi poslala kopat zemiaky...vsak aj ja mam svoju hrdost,ale asi to zalezi od povahy cloveka
no..mozno by Vam prospela pauza..myslim ze chalan sa este len hlada, tak mu daj cas a Ty sa venuj mamke..myslim ze ak mate dobry vztah a bojis sa ze ju stratis, tak toto je na prvom mieste..chalan ktory si nevie vazit Tvoju uprimnost, priamost vyjadrenia pocitov by sa pred mamku v takejto situacii dostat nemal, prepac..
je velmi pekne ze sa mu xces prisposobit, strasne velmi ho xces pochopit, to je ozaj pekne..ale prehnane..trapis sa Ty a jeho "zahanas do kuta", alebo v nom sposobujes opak toho co tym zamyslas..
ja si myslim ze ono sa to z nicoho nic len tak nezmeni..snad casom, ale asi by mal vediet o koho prisiel ak si date pauzu aj ked Ta to bude asi boliet viac nez jeho..
a 2 mesiace su dost dlha doba po 3 rokoch kedy to islo aj s komplikaciami fajn..
ale mozes aj cakat a cakat a snad sa to samo vyriesi..mne to pride neefektivne takto cakat a trapit sa..no ale tak ci onak my to tu za Teba nevyriesime, mozme ponuknut len odlisne uhly pohladu..
to je pravda,ty ho poznas najlepsie...sama musis vediet ako a v com sa zmenil,ake to bolo predtym,baby maju dar-siesty zmysel...a vacsinou pridu na to co je vo veci...
suhlasim s nazorom Z.u.z.k.y a bleble
ale ja som taka hrda, ze so mnou by sa urcite takto nezahraval chlapec jeden...ked Ta potreboval, bola si pre neho cely svet a teraz Ta uz nepotrebuje a je to OK, lebo on je easy...tak nech ukaze aky je easy, ked Ta strati...ja som tiez uz starsia, preto asi mam na tuto vec taky hnusny nazor...sorry, ale nastvalo ma to.. ]-( co si vlastne o sebe mysli? ]-(
to ahmon11: Tvoje prispevky su proste super, strasne rada ich citam... :-) ;-)
teraz ked ho Ty potrebujes, aby Ta utesil kvoli chorej mamke, tak on si bezstarostne uziva a Teba necha utapat sa v ziali a este ani nevie povedat, ci ta este lubi alebo nie...kopnut ho niekam... ]-(
to: sophii19
toto iste sa stalo mne a mojmu byvalemu...nakoniec si odo mna vypytal zasnubny prsten a povedal, ze nevie, ako casto a kedy sa budeme stretavat, ze on si to potrebuje v sebe vyriesit...proste ma chcel mat v zalohe...a vtedy som ja povedala "dost"...viac sme sa nevideli/nepoculi...teraz mam vedla seba uzasneho chlapa a budem sa o 4 mesiace vydavat... ;-)
chlap ked nevie co chce,tak je jasny...aspon ja to tak vidim,skoda sa trapit,mne by na tom najviac stvalo to ze ked on potreboval tak mal svojho najela strazneho,a teraz ked ma skvelu sancu to oplatit tak si povie naco,preco sa niecim takym zatazovat,ved ja som easy...a je pravda ze chlapi su sebci na entu,ale toto je nevycislitelne sbectvo...
to: sophii19
moja kamaratka sa vydala za presne takeho ako bol moj byvaly...jej manzel mal obrovske zdravotne problemy a ona (aj ked mala tiez) mu pomahala ako sa len dalo...pomahala aj jeho mame s roznymi vybavovackami - proste baba do voza aj do koca...on sa vyliecil a odvtedy sa viac venoval ludom dookola ako tej, ktora mu tolko pomahala...proste uz mu bolo dobre, tak naco by s nou bol...nakoniec sa rozviedli a on si hned nasiel inu ]-(
noo..myslim ze teraz tato debata nabrala dost jednotne a jednoznacne smerovanie..
teraz si z toho smutna, ale bude lepsie..cas lieci rany, to je pravda ktora plati..
hmm..citam si vase nazor ( a dakujem vam vsetkym, ze sa mi snazite pomoct, vazim si to) a rozmyslam... ci este nemam pockat, ci mu este nemam dat cas... ked sme spolu uz 3roky a prezili sme toho spolu dost, ci to nie je unahlene urobit konecne rozhodnutie.. proste, ci si nas vztah nezasluzi aby som este vyckala a bojovala...
tak zrejme je to to najrozumnejsie co mozem urobit... tak vam este raz vsetkym velmi dakujem, musim teraz bezat.. prajem vam vsetkym pekny zvysok dna... a naozaj,dakujem!
Ahoj sophii,
tak ako moja pokracujes? Je to naozaj nefer, ako sa ku Tebe sprava-tak ako pisali baby, ked on potreboval podrzat, Ty si tu bola vzdy a ked teraz potrebujes Ty, on tu pre Teb nie je, lebo nie si dost easy...je to sproste!
A podla mna nemas na co cakat, naozaj by si s takym chlapom chcela stravit zivot? Stoji Ti to za to sa tu s nim zapodievat a trapit sa a zivot Ti uteka ako piesok pomedzi prsty? Viem, ze to nie je jednoduche, tri roky, co ste spolu nie su tri tyzdne ani tri mesiace. Z Tvojich prispevkov citit, ze ho lubis, ale ked je to uz jednostranne, ma to vobec zmysel? :-S