Ahojte dievčatá, ženy, manželky a nevesty...
Veľmi potrebujem vašu radu. Prípravy na svadbu sú pomaly už v plnom prúde, hostia pozvaný, skupina, fotograf, miesto, jedlo, šaty, oblek... všetko vybavené, zálohy zaplatené. Rodina sa teší, len s priateľom teraz riešime jedno velké dilema, ktoré nás dohnalo už párkrát k hádke a dnes opäť :-(. Ide o to, že mestá odkial pochádzame a tým pádom aj naše rodiny sú od seba vzdialené cca 300 kilometrov a my dvaja žijeme zatial spolu na pol ceste. Dohodli sme sa však, že v budúcnosti chceme postaviť domček v blízkosti jednej z rodín, či už na mojej alebo jeho strane, sme sa mali dohodnúť časom na základe rozumných argumentov. (Na pol ceste nechceme ostať, pretože ak bude treba pomôcť, či už s bývaním alebo deťmi, je dobré mať rodinu po ruke). Ja som zo západného Slovenska a snúbenec zo stredného, avšak z oblasti s najvačšou nezamestanosťou. Doteraz sme si rozumne argumtovali, každý za svoje. Moje argumenty boli, lahšie nájdenie si práce pre prípad, že skončíme v tej našej, pozemok, ktorý mi rodina môže podarovať a to, že jeho mama sa tiež ide sťahovať na západné Slovensko. On ako jediný argument, celkom výhodný používa to, že sú tam u nich lacné domy a pozemky... Je však velmi naviazaný na svojho otca a jeho stranu rodiny (jeho rodičia sú rozvedený) a i napriek tomu, že jeho mama bude na západe, chce ísť bývať v blízkosti otca, ktorý ho, aj keď si to priateľ nechce priznať, veľmi ovplyvňuje. Milujem ho a keďže moja časť rodiny mi povedala, že za mnou budú chodiť aj na kraj sveta, povedala som priateľovi, že ak sa tam nájde pre nás nejaká výhodná práca s istotou, bez váhania idem s ním tam. A myslela som to vážne, pretože ho naozaj milujem.... Problém nastal dnes, keď som si tak spomenula na svoju rodinku, otca a mamu a troška sa mi zacnelo. Nepríjemne ma prekvapili priatelové slová, keď som sa mu zdôverila. Povedal mi, že ma nerád vidí smutnú a že s bojí toho, keď sa presťahujeme na jeho stranu, kde nebudem mať žiadnych priateľov a rodinu, že budem smutná a nešťastná. A miesto toho aby sme spolu hladali nejaké rozumné riešenie povedal, že by sme možno mohli zrušiť svadbu a zatial žiť len tak spolu, dokiaľ sa nejako nedohodneme, alebo.... nás to nerozdelí. Milujem ho a radšej než sa nechať touto skutočnosťou rozdeliť tak pôjdem za ním aj na Pluto... Avšak začala som pochybovať :-(... Bojím sa toho, že keď pôjdeme bývať do blízkosti jeho otca, nechá sa ním príliš ovplyvniť a v tom prípade by to bolo ako keby narazila kosa na kameň, pretože budúci svokor je chlap typu - Ja som tu pán, ja velím, pracujem a Ty buď doma, var, upratuj, staraj sa o deti a o mna a poslúchaj atd. nehovoriac o dalších prehreškoch ktoré som sa o ňom dozvedela... rovnako sa tiež bojím toho, že sa budem cítiť ako cudzia. Aj budúca svokra aj moja mama mi hovorili ako to bolo u nich a.... bože je to matúce :(... neviem čo mám robiť. Nechcem rušiť svadbu, nielenže neviem, ako by som to vysvetlovala rodine... ale hlavne chcem byť s priateľom, chcem mať sním dom a deti...a to všetko, pretože podla mňa je "Ten Pravý"... ale mám teraz pocit, že sme v slepej uličke :(
Prosím pekne o vaše rady a názory... zúfalá ne/nevesta?
na strednom Slovensku som zila od mala. Neviem sice, o ktorej oblasti hovoris, ale my sme, bohuzial, museli tiez odtial odist na zapad. Ziadna perspektiva na pracu, mnoho romskych spoluobcanov, zufalstvo a chudoba.
Nemyslim si, ze stavat tu dom, ma vobec nejaku perspektivu, pretoze ak by sa vam aj teraz nejakym zazrakom podari najst robotu... moze to byt na par mesiacov, ci rokov.
Z hladiska perspektivy je ten zapad slovenska urcite na tom lepsie. Prinajhorsom sa moze potom aj priatelov otec pristahovat za vami.
Ale je to len moj nazor na zaklade toho, co tu vidim.
Drzim palce
zloz ruzove okuliare a nenechaj sa zmanipulovat. Urcite to nie je ten pravy,ked ti uz teraz dva taketo navrhy. Ak natie jeho navrhjy pristupis, budes nesakor zbytocne nestastna. Tak ako Tiuz pisala pani predo mnou, ist do neperspektivnej oblasti len preto, abysi vyhovela priatelovi,nema zmysel. Ja tam skor citim nejakyiny problem z jeho strany.
ja osobne by som nechcela pristupit na taky navrh, viem co to je zit daleko od rodicov,teda od mamy s otcom mam zly vztah..zila som vyse roka v Grecku a nenormalne mi chybali moji blizki.. navyse ked budem mat deti nevedela by som si predstavit zit nejak velmi daleko ci uz od mójej mamy alebo od svokry, predsa len su to zeny ktore vedia vzdy lepsie poradit a pomoct co sa tyka rodiny a deti..mozno by som na vasom mieste volila ako aky taky kompromis, ten "stred"kde zijete teraz.. my byvame v okoli BA, len nasi a svokrovci byvaju na jeden smer od BA a my s drahym na druhy smer od BA. Obidve obce prilepene na BA a oni nam hovorievaju ze ako daleko sme sa odstahovali ... :-/..
som zo západu. môj príbuzný mal frajerku z východu. vzali sa, lenže ona nechcela odísť od mamy na západ a on nechcel nechať dobrú robotu a odísť na východ. po svadbe zostali žiť každý doma a asi o dva mesiace sa rozviedli.
Ja by som zvolila asi zlatú strednú cestu a postavila si dom na pol ceste od každého z nich a vybudovala si svoj vlastný domov a hotovo...Keď sa niečo nevydarí nikto nebude nikomu nič vyčítať...ak ste si súdení takáto vec by vás nemala rozdeliť...
spravili ste chybu, že ste sa nedohodli kde budete bývať po svadbe hned ako ste sa začali baviť o svadbe a začali ste vybavovať..to je síce pekné, že ste si povedali, že sa na základe rozumných argumentov dohodnete ako dospelí ľudia, ale aj tak každý dúfal, že to bude u jeho rodičov .. je to blbé a teraz už podľa mňa nič nevyriešite, len sa budete hádať..jediná možnosť je, že si nájdete prácu a trvalé bývanie tam kde ste teraz, teda takpovediac napolceste.. aby ste ani jeden nemohli vykrikovať tomu druhému svoju nespokojnosť..
dosť smutné, že namiesto toho, aby sa snažil o to, aby sa to vyriešilo a aby sa snažil nájsť riešenie aby ste boli OBAJA spokojní, nielen on, tak zbabelo cúva a chce zrušiť svadbu..áno, je to ZBABELEC !! uprednostní to, aby bol pri riti svojmu ocinkovi namiesto toho aby myslel na teba? zrejme nepochopil, že sa chystá definitívne osamostatniť a založiť si vlastnú rodinu a žiť si po svojom.. ked ťa žiadal o ruku, tak to mal myslieť vážne a že bude s tebou v dobrom aj v zlom a nie, že hned cúvne..
ja by som na tvojom mieste uvažovala tiež u o zrušení svadby, ale rovno aj rozchode, pretože žiť s nerozhodným mužom, ktorý už takto pred svadbou uprednostní a nevie žiť bez svojho otecka, tak to veru nebude dobrý chlap do manželstva..a to som pritom zástanca toho, aby sa mladí snažili zachraňovať svoje manželstvá, neriešiť hned všetko rozchodom a dať aj druhú šancu..ale ked toto robí už pred svadbou tak asi veru nieeee :-(