Rodičom sa prestal páčiť môj priateľ. Čo s tým?

2. apr 2007180

Ahojte kočky, toto fórum je naozaj super a vidím že sa tu riešia rôzne problémy, nielen svadobné.
Ja jeden mám a chcela by som sa vám vyžalovať a zároveň počuť nejaký ten názor.

Problém je v tom, že s priateľom chodíme spolu už 8 rok. Všetko by bolo v poriadku, len .... problém sú rodičia. Doteraz sa tvárili ako ho majú radi, patrične stále od neho niečo potrebovali a brali ako samozrejmosť že im vo všetkom vyhovel. Až raz priateľ ich požiadavke nevyhovel a už je oheň na streche. Samozrejme, že jemu sa do očí nepovie nič, rieši sa všetko cezo mňa. Včera mi matka povedala, že ho vyslovene neznáša a to ja už jednoducho neprehryznem. Doma sme sa prestali baviť a ja neviem aký postoj mám k tomu teraz zachovať. Akákoľvek argumentácia sa mi vyvrátila a dokonca padli slová, že toto je jej dom, ona platí účty a pod. teda ja sa nemám čo rozkrikovať. a že sme nevďačné deti atď. a to preto, že im prvý krát niečo odmietol. Odsťahovať sa nemám kam, prenájom nehrozí. Nehovoriac o tom, že keď som raz spomenula slovo svadba, nič iné nepadlo, len že keď to budú platiť oni, tak to bude tak ako oni povedia. teda žiadna reštika, žiadne pekné veci - všetko to najlacnejšie a samozrejme to čo sa mne nepáči. argument - nie sme milionári. tak som to vzdala a som rozhodnutá o svadbe ani neuvažovať a ak áno, tak len v tajnosti.

  • kvakinka
    to je naozaj dost zvlastny obrat v spravani tvojich rodicov 😞 osem rokov priatela tolerovali a zrazu im vadi. nepises, aky mas ty k rodicom vztah. zrejme pomoze len sa s nimi porozpravat. urcite sa myslienky na svadbu s peknymi vecami nevzdavaj.prajem ti vela stastia, nech sa to nejako vyriesi

  • Ahoj Kvakinka. Neboj sa, nie si zdaleka sama, co ma problem s rodicmi, bolo tu zopar takychto tem...Vztahy so zatmi/nevestami su velmi krehke, pretoze je to v rodine ako taky "cudzi element" a rodicia maju na nich velka naroky, pretoze chcu pre svoje deti len to najlepsie. Nasi mali utkvelu predstavu este ked sme spolu chodili, ze ja ho zivim a ze zijeme z mojich penazi a prave opak bol pravdou. On sice nepracoval a ja hej, ale cez leto vzdy chodil do zahranicia a zarobil dost a mal viac penazi, ako ja z ucitelskeho platu. Nedalo sa im to nijako vyhovorit, tak som to nechala tak a proste som to neriesila. Svadbu si spravte ak chcete podla svojich predstav, hoci aj o svedkoch, ale urobte si to tak, ako vam to bude vyhovovat. Na tvojom mieste by som to tak spravila...

  • Sponzor fóra
  • určite tie linky pozriem.

    je to veľmi ťažké, ja mám moc rada svojich rodičov, ale ich správanie je vyslovene detinské, ako keď decko nedostane lízanku a začne sa hádzať o zem. komunikácia nepomáha, lebo sa zaťali. k priateľovi ísť nemôžem, majú len dve izby a sú 5 a navyše jeho rodičia tiež nie sú voči mne nejako extra nahnutý. ide tu o to, že správanie mojich ma veľmi bolí a nedokážem to zmeniť. mám pocit že takýto problém mám fakt len ja. a to mám vzťah na pohľadanie, preto ma to mrzí dvojnásobne. chceli sme žiť u nás, ale v tomto prípade je táto varianta nemožná 😞

  • Kvakinka, kolko mas rokov? Kde zijes? Pracujes? Pracuje tvoj priatel? Najlepsie bude, ked budete byvat sami, spolocna domacnost s rodicmi nerobi dobrotu. S rodicmi to neries, ked nie su ochotni ustupit, zbytocne sa budes rozculovat. Porozpravajte s s priatelom, ako budete tuto situaciu riesit, stojte jeden za druhym a ked sa na niecom dohodnete, stojte si za tym.

  • asi by som skusila nejakym sposobom setrit na vlastne byvanie, aspon podnajom...

  • 26, v rodinnom dome, ja pracujem fakt za malé peniaze a priateľ ešte študuje, popritom si čo to zarobí. naša spoločná finančná situácia určite nie je taká, aby sme si dovolili nájom či hypotéku. prakticky sme od rodičov vo veľkej miere závislí.

  • Myselea so v akom meste byvate...

  • kvaki, skus sa s rodicmi porozpravat.. (ja viem, ze to moze byt tazke) niekdy zazivam podobne situacie... Moj priatel ma k nam prist v jednu nedelu na obed... v com nevidim problem, ale zrau moja draha mamina mi zacala vykrikovat, ze je to sprosty sedlak a ze ho neznasa... komentovala jeho vyzor, to ako sa oblieka a podobne, jedoducho vsetko.... na co som zirala ako blba, a to s priatelom chodime spolu vyse roka, tolerovala ho a teraz bum... Uz som mu nestihla dat vediet, aby nechodil, ale ked prisiel.... moja mama ako vymenena nanho "ty moj zlaty, ako sa mi mas?...same tututu.... " no myslela som, ze ma prekoti... nervy som mala v haji... Takze ta dokazem pochopit...ze kominukacia s rodicmi je niekedy velmi tazka...
    Nuz v tomto pripade je kazda rada dobra, ja tvojom mieste by som skor riesila to byvanie...nemate ani stavebne sporenie ani nic?

  • v BA


    grettka som rada že je tu niekto s podobným problémom. ja som sa snažila s nimi rozprávať, v kľude, ale nejde to. jednoducho nenávisť / skrytá/ sa rieši cezo mňa. ako si napísala predo mnou je najhorší, ale keď príde tak falošné úsmevy. mne to ide riadne na nervy a povedala som drahému že nech nechodí tam, kde ho nemajú radi a iba ho chcú využívať. neviem či to pochopil, ale dohodli sme sa že sa ( po 8 rokoch) budeme opäť stretávať mimo domov. snáď si rodičia uvedomia že tentokrát to naozaj prehnali a že už nebudeme sedieť zo založenými rukami, a že je koniec ich pohodlnosti. jednoducho to teraz poriadne prepískli. samostatné bývanie hrozí až o mnooooho rokov, sporenie žiadne, z minimálneho platu sa aj ťažko šetrí, keď sú aj kadejaké účty a výdavky.

  • kvakinka na vasom mieste zacnem uvazovat o praci v zahranici, aspon kym si trosku nenasetrite na nejake to byvanie...je to smutne ale co narobis, na rodicov sa nespoliehaj aspon ti v buducnosti nebudu nic vycitat a hlavne nie tvojmu priatelovi - ak by ste mali byvat u nich... 😐
    inac paci sa mi ze stojis takto pri svojom priatelovi lebo niekedy je clovek slepy ked ide o jeho rodinu a blizkych - klobuk dolu a drzim vam obom prsty!!!

  • tomu verim, ale jednoznacne das najavo rodicom, ze to myslis vazne az vtedy, ked ich postavis pred hotovu vec, co sa tyka byvania a podobne... je to z ich strany akasi manipulacia...pretoze su su vedomi, ze nemate kde byvat....Na jednej strane je fajn, ze ste sa s priatelom dohodli, ze sa budete stretavat mimo domov, ale na druhej sa treba zamysliet, ze ako to riesit... pretoze prave tvoji rodicia si nemusia uvedomit, ze to prehnali... ale prave naopak, si mozu mysliet, ze ty a tvoj priatel zacnete ustupovat.... Mozno sa to sa trochu utrasie... a ked bude vhodna prilezitost, tak sa treba skusit s nimi porozpravat... a mala by si dat najavo svoj postoj razne, a neustupovat, mas 26 a uz nie si male dieta... a asi si to rodicia neuvedomuju....
    Drzim palec, ja riesim podobne veci... nie je to jednoduche... ale zivot je boj 🙂

  • pridavam sa do klubu
    tak, po tom co prezivate si predstavte, ake to bolo u nas, ked je moj teraz uz manzel o rok mladsi od mojej mamy 😬 a este aj cudzinec. a u nas doma mu ani nikto nerozumie.
    mna nemohli manipulovat byvanim, ani peniazmi, mozno som to mala o nieco lahsie, pretoze som sa zbalila a odisla.
    tatino to bral este v poho, povedal mi, co ta zabijem, ked ho chces, tak si ho zober, ved ty s nim budes zit.
    ale mama o nieco inak. vydierala ma svojim zdravotnym stavom a ako sa ona zo mna zblazni. ked sme boli doma, napchala sa praskami a lezala ako polomrtvola na gauci, aby sme ju vsetci dobre vydeli a bolo nam jej luto.
    ale ja poznam svoju mamu az moc dobre. myslim si, ze v tu noc jej musel tatino volaco povedat a na druhy den bola ako vymenena.

    na brata skusala podobne veci, ked si nasiel frajerku a mama stracala nad nim kontrolu,
    tak sa zbalili obaja a prisli ku mne 😃

    po case si zvykla a teraz je moj drahy najlepsi zat 😉
    a bratovu frajerku si tiez oblubila.

  • Ahoj. Mne by sa vo vasej situacii tiez zdalo ako dobre riesenie pracovat chvilocku v zahranici. Tam by ste boli mimo dosah, aj rodicia by sa mozno spamatali, aj koruny ba ste si nasetrili a boli by ste spolu. Priatel ked studuje moze na rok dva prerusit a potom dostuduje v klude.

  • no ja len hodím do placu skúsenosť s mojou mamou. robila cirkus aj keď som dostala úplne prvú výplatu. okamžite ku mne prifrčala že mám kúpiť domov kosačku, načo som vyvalila oči, lebo som s nimi mala iné plány. a keď som jej to povedala urobila taký cirkus že to mám ešte teraz pred očami. priateľa tiež nemá rada. ale keď ho potrebuje tak je ťuťuli muťuli, čo mňa fakt bolí. a keď odíde tak ho ohovára kade chodí.

  • Sponzor fóra
  • a u nas to je este tak ze moj muz je totalny babrak,vycurany,sebecky,nemozny....a sestrin priatel...v podstate poloboh!

  • Kvakinka,

    neboj sa, nie si jediná, kto to má v rodine také ako Ty. U nás bol môj snúbenec /teraz už manžel/ v takej situácii ako Ty, teda, že ma jeho rodičia za mojím chrbtom nenávideli, ale do očí boli milí ľudia... Keď sme oznámili svadbu, nestíhala som sa diviť ako hnusne sa zrazu začali ku mne správať. Dokonca dali môjmu snúbencovi na výber: buď oni alebo ja. Nuž, sme už osem rokov manželia. 😉 Môj snúbenec mi o ich dávnej nenávisti ku mne povedal až pár rokov po svadbe. Dúfal totiž, že keď si o nich nebudem myslieť nič zlé, tak sa to celé medzi jeho rodičmi a mnou "utrasie". Bol to pre mňa šok. Preto dovoľ, aby som Ti poradila, aby si so svojím priateľom hovorila narovinu, to znamená jasne mu povedz, prečo nechceš, aby k Vám chodil, atď. Môjmu priateľovi nedávali rodičia žiadne peniaze na život, keď študoval na VŠ, takže išiel na individuálny štúdijný plán a pracoval popri škole a ešte aj šetril na bývanie. Ty, keď máš malý plat na osamostatnenie, tak začni zvažovať lukratívnejšiu prácu, lebo ostať finančne závislá na Tvojich rodičoch je zjavne cesta do pekla.

    A súčasný stav u nás? Po mnohých a mnohých pokusoch z našej /hlavne mojej/ strany o znormálnenie našich vzťahov so svokrovcami sme sa s mužom rozhodli prestať sa s nimi stretávať a už sme sa asi tri roky nevideli. Nie sme jediní: moji svokrovci nemajú nijakých stálych kamarátov ani príbuzných, s ktorými by sa stále /bez viacročných páuz po hádkach/ stretávali, lebo oni sú už takí... Inak to ukončovanie vzťahov po tom, čo im niekto po veľa láskavostiach raz odmietne službičku, ktorú chcú, je ich špecialita. Kamaráta, ktorý im zadarmo pomáhal stavať dom, odpísali po tom, čo odmietol ísť s nimi na pivo...

    Takže vrelo Ti odporúčam začať o probléme hovoriť s Tvojim partnerom a prestať sa snažiť orodovať u rodičov. Rodičia Ťa tak len manévrujú do submisívneho vzťahu a to Ty myslím nepotrebuješ. Keď sa s niekým nedá vychádzať, lebo nechce, tak sa nedá. Potom je na čase zariadiť sa podľa toho. Smutné, ale z dlhodobého hľadiska racionálnejšie riešenie. Čaká Ťa veľký boj. Väčšina párov, čo som poznala a ktorí mali taký problém s rodičmi ako máme my dve, sú už rozvedení, lebo dieťa nahnevaných rodičov začalo uprednostňovať názor rodičov pred názormi partnera a partner podal o rozvod. Tak si dajte pozor, kvakinka.

  • je to fakt veľký boj a ja som si nikdy ani nepomyslela, že práve mňa by sa také veci mali týkať. cez víkend som sa konečne dopátrala, prečo sa mama začala tak správať a svoje emocie vypustila navonok. priateľ sa totiž zmienil o tom, že by sme v budúcnosti uvažovali o samostatnom bývaní samozrejme mimo rodičov. som z toho v šoku. veď každý normálny rodič by sa mal tešiť, že sa o jeho dieťa postará, že bude mať to na čo iný musia drieť celý život. nechápem ich postoj a reakcie. ich pretvárka je otrastná, mama si dokonca cez víkend neodpustila ani štiplavé poznámky, ktoré si priateľ nemohol nevšimnúť. 😞

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém