zatial nepracujem, ale snad jedneho dna budem.:-) preto studujem druhu vysoku v zahranici, lebo u nas sa dostat k takej praci, kde mozes robit viac nez sediet za pocitacom a robit kavu riaditelovi, je nemozne.
priatel je tiez karierista, takze to znasame relativne dobre, hoci kazdy sme momentalne v inom state...
zaujimava tema, akosi som sa dostala k tym veducim poziciam velmi skoro, nie vzdy to bolo jednoduche, kedze som slobodna mama zatial do aprila, studovala som a pracovala, vo vela veciach som sa musela spoliehat na mamku, dnes sa to uz da sklbit nejako dohromady, dost pracujem doma, ten osobny, rodinny zivot, viac funguje cez vikend, niekedy som fakt ako stvany pes, ale to je asi to, co ma posuva dopredu, dari sa dnes lepsie ako volakedy, ked som zacinala ako sefka mala som 24 rokov, velmi skoro a okolo mna sedeli sami paprdovia, ktory boli raz tak stari ako ja, presvedcit muzov o kvalitach zeny, chcelo viac psychologie ako dnes, drzim palce, netreba sa bat, aj ked na druhej strane, treba ocakavat, ze na nizsiu poziciu nikdy neklesne, tak mozno po prvom neuspechu budete musiet zmenit firmu, co zas az take najhorsie nie je, ale manazerkam sa dost tazko hlada nova praca
ja sice nie som v naozajstnej manazerskej pozicii, ale moja praca je velmi zodpovedna a narocna, velmi velmi ma vytazuje ... a je to velmi tazke, priznam sa, ze prvy naozaj vazny vztah ktory som mala skoncil prave aj kvoli mojej pracovnej vytazenosti, venovala som vtedy praci 20 hodin denne, kazdy druhy vikend, doma som obcas nieco uvarila, raz za mesiac ozehlila, radsej som kupila nove lebo obcas nebol cas .... po rozchode som este par rokov tapala a hladala sa ale ked som nasla mojho dnes uz manzela, zivot sa mi zmenil, prioritu - manzel alebo praca urcujem podla toho, ako to v praci vyzera (co je chore, mozete si mysliet, ja si to myslim tiez), jednoducho ked je praca, tak ju treba urobit ... su to velke vyzvy a ja som pripravena ich prijat - aj v manzelstve aj v kariere ... nikdy by som nechcela zazit to, aby mi manzel alebo deti povedali, ze ich staviam na vedlajsiu kolaj, ale zas na druhej strane hovorim manzelovi, ze zivim nas rodinny rozpocet (kedze zarabam viac ako on) a preto to treba tolerovat ... nuz, hor sa do boja ;-)
Caves, pridavam sa... Nie je to sranda... Aj ked moja manazerska pozicia nie je uplne manazerstvo v pravom zmysle slova, makam dost... Furt viac a viac... A odkladat robotu bokom sa mi dari cim dalej tym menej ]-( .. Nemam rada, ked pridem domov unavena a nemam cas na nic, resp aj ked mam, som mrzuta, ze mi manzel nepomaha. Casu je niekedy naozaj malo... A v praci treba byt sviezi, vyspaty. Hm, je to tazke, ale hlavna vec, ze vobec JE. ;-)
Michella, no ono je to tak s tymi muzmi, treba najst sposob ako im podat vlastne nazory a zmeny, argumentacia nestaci, vacsinou je to tak, ze sa im to musi naporcovat akoby vlastne na to vsetko prisli oni a nie ty, je to ich vlastnost, ktoru nikdy nikto nezmeni, musia mat pocit, ze su vladcami na vsetkych frontoch, a vlastne, ak to muz nakoniec odprezentuje ako svoju myslienku a napad, tal to vlastne pomoze hlavne tebe
Baby je to fakt narocne, ja kolkokrat pridem az o 9tej, to akurat padnem do vane a potom do postele.V sobotu chodim ako matoha, znicena, nic sa mi nechce.Pracu taham domov, zamestnanci vyvolavaju pocas dovolenky.Najma ked mate podriadeneho muza..tazko to znasaju mat sefku zenskeho pohlavia:-)
co ako to zvladame my, ale ako to zvladaju partneri :-D to by bola tema sama o sebe.
ja tiez len dojdem a padnem jak kabela. vikendy maximalne lietam medzi sporakom a prackou ale inak prespim v snahe vykompenzovat tie sialene tyzdne a nevyzerat jak mrtvola.
michell na chlapov treba tvrdou rukou skombinovanou so ziadnou rukou. jak kedy :) paradoxne mam ja chlapov pod sebou radsej ako zeny /v praaaaaci poxopitelne :-D a inak aj celkovo v zivote by som xlapa nemenila :-D :-D :-D /
maju sice sklony k lenivosti ale neintriguju, a nie je nic horsie ako materska skola a zakernost na pracovisku. a zavist je fasa vec. ja sa na to dokazem prenasat len tym ze im doprajem vsetkym, ved nex skusia a uvidia tu srandu, sa obesia este v prvy tyzden.
Pridavam sa k divoske... s chlapmi je praca jednoduchsia, su tzv. "priehladnejsi". Lahsie sa im vysvetluje ak sa naucis ich stylu komunikacie, teda jasne a na rovinu. Inak vnimaju veci ako zeny a obchadzanie a obkecavanie im nic nehovori. Je tomozno tvrde ale prave som v procese vyhadzovania a myslim, ze som jedina, ktora to berie tak tragicky... :-| tiez sa musim este vela ucit.
Mam pod sebou aj dve zeny, ale kazda je extremne ina. Najlepsie je vzdy si najst cestu j jedinocvi a hovori tna neho jeho vlastnou recou. Na analytika analyticky, mat podklady, doklady, cisla. Na ukecanca ukecane a prebit ho svojou slovnou zasobou. Na "svetaznaleho" svetaznalo a vyrazit mu dych tym, co naozaj znamena mat nieco v zivote za sebou... a tak dalej...
A manzel to znasa dobre. ma tiez narocnu pracu, nakoniec, kto dnes nie a unaveni sme obaja velmi podobne. Doma sa vzdy venujem priprave jedla a cez vikend si upratovanie zhruba delime. Je strasne lenivy a najviac casu mi zaberie ho presvedcit aby nieco urobil.
Teraz zrovna vedieme boj, ze uz tri dni nam padaju k umyvadla na zem spinave riady, lebo sa tvari, zeich nevidi a ja riad neumyvam, lebo jedlo pripravujem... je to velmi tazke, ale presne o tom, o com aj praca v robote... treba na neho hovorit jeho vlastnou recou... ;-)