Ahojte dievcata, skutocne nepatrim k tym co si takto pytaju radu, ale uz som bezradna. S priatelom sme 4 roky 30/33...uz som mu povedala ze som si myslela ze ma poziada o ruku v januari. Tak sme sa kvoli tomu pohadali v juny, ked som to fakt cakala, nespravil to, a potom este niekolko krat. Chce si ma vziat to povedal niekolko krat, dokonca ze v maji /2021.. Ale nepoziadal ma o ruku a vobec nic pre to nespravil...a ja tiez nic neorganizujem.Po tych hadkach uz ani neviem ci do toho chcem ist lebo... mam pocit ze on nie. Poradte co robit? Keby ma dnes poziadal asi mu poviem nie. Cakam na to uz mesiace.
Ps:,nepotrpim si na ziadosti ale som rozvedena nechcem ho do toho nutit, a potom povie ze on nechcel,a rada by som vedela na com som aby som sa vedela zariadit.. . 😞 dakujem za rady.
@jajanka30 nedonútiš ho nijako. A čím viac budeš tlačiť, tým to bude horšie. Ja som tiež veľmi veľmi chcela a čím viac som na to myslela, tým som sa viac trápila a kazila si vzťah. Neporadím ti. Ale ak sa ľúbite, neznič si vzťah myšlienkami a hádkami, ktoré neexistujú.
Ak nevieš na čom si a či máte spoločnú budúcnosť, nerieš to svadbou. Svadba či žiadosť o ruku ti na toto odpoved nedá... bohužiaľ.
Nefixuj sa na svadbu, porozprávaj sa s partnerom čo ďalej a všímaj si viac to, či spoločná budúcnosť je to čo chceš. Či už so svadbou alebo bez.
Môj názor...
@jajanka30 tiež si myslím to čo @nikiki29 . Dôležité že povedal že chce ... keby sa od začiatku vyjadruje negatívne je to horšie... ale presne skús sa zameriavať na to či to fakt chceš a podla toho 🙂 ak si už raz bola vydatá asi vieš že radšej si to treba 2x rozmyslieť.
@jajanka30 s tými chlapmi je dosť to ťažké. My sme spolu tiež 4 roky. Ja som tiež po tom dlhom túžila, ale vedela som aký má názor na svadby. Nakoniec som ho tak pomaly začala spracovávať, zmierila som sa s tým, že on ma nikdy nepožiada o ruku tak som našla priestor, dohodli sme sa na termíne a súhlasil. Dali sme si termín dosť dopredu - 2 roky. Možno si myslel, že sa z toho ešte vyzlečie 😛 Stále som ale tak nejak mala pocit, že predsa len som ho do toho trošku dotlačila a zistila som, že túžim po tom snubnom prsteni, nie kvôli prstenu, ale kvôli nejakému tomu gestu, ktorým by mi dal najavo, že áno, mám ťa rád a vezmem si ťa (dobrovolne 😎 🙂 ). A že tým by sme to tak zoficialnili. Ale keďže viem, že by mi sám od seba nikdy žiaden nekúpil, lebo by ho to nenapadlo, veď načo, termín už je... Tak som si našla sama taký aký sa mi páči, praktický, a aj cenovo dosť prijateľný a povedala som na rovinu, že by som bola teda veľmi štastná keby som toto dostala na okrúhle narodeniny. A tak som si myslela, že tam by sme na mojej veľkej oslave potom rovno mohli oficiálne oznámiť, že bude svadba. No lenže človek mieni a pán Boh mení. Ani sme sa nenazdali a nejako prišla kríza, teda z jeho strany. Prsteň som nedostala. Nakoniec som sa dozvedela, že prsteň objednal, ale asi neskoro keďže stihol prísť 2 dni po oslave narodenín. Potom mi ho už samozrejme nedal, potom som našla taštičku s nápisom klenotníctva v aute pod sedadlom kde ho nosil asi 2 týždne a keď som sa ho nakoniec spýtala či by ho odtiaľ nechcel vybrať, že veď čo keď mu auto vykradnú, tak sa tváril, že nevie o čom hovorí na druhý deň prsteň odtiaľ zmizol. Ale samozrejme som ho nedostala 🙂 Takže moja posledná nádej sú asi Vianoce 😄 😄 😄 . Chlapi sú proste všelijaký. Ja viem, že ten môj nikdy nebol a nebude romantik, nikdy nepoklakne so slovami "láska moja vydáš sa za mna" 😄 . Ale mám ho rada pre iné veci a vo vzťahu treba rešpektovať a robiť kompromisy. Môžeme sa snažiť maličkými krôčikmi ich na niečo pripravovať, pomaly ich spracovávať, naznačovať... ale ukázalo sa mi že hádkou a nátlakom nedosiahnem nič. Žiadne scény, rumázganie, hádky, výčitky mi nič nepomôžu. Len čakať a pomaly spracovávať. Ja tiež neviem ako to u mňa dopadne. Tiež by som chcela vedieť už na čom som. Ale povedala som si, že do Vianoce ešte vydržím a uvidíme. Trpezlivosť... Ak si myslíš, že ten chlap stojí za to. Nesmieš sa upnúť na prsteň, na svadbu...
@amelie22 no ja by som povedala, že týmto večným podpichovaním a narážkami sa to iba odďaľuje, lebo nech sa to zdá ako chce, že tí chlapi nie sú romantici, tiež si to väčšina chce spraviť po svojom a nie vtedy keď to čakáme 🙂 Aj od môjho som počula, že to chcel spraviť toľkokrát ale buď mu to niečo zmarilo, alebo som začala o tom par dní predtým bľabotať a rypkať do toho ako keby som to tušila tak presne vtedy to spraviť nechcel 🙂 A keď som s tým prestala a povedala si že, milujeme sa a máme krásny vzťah idem si to užívať tak bum prišiel prsteň 🙂
Čím viac sa na chlapa tlačí, tak tým viac on nechce. On musí mať pocit, že k tomu rozhodnutiu dospel sám. A je to tak vo všetkom, nielen vo svadbe 🙂
ahoj ja s mojim (už snúbencom) sme si tiež vraveli už dlhšiu dobu že kedy sa vezmeme aj dátum sme mali dohodnutý ale o ruku ma nepožiadal. Stále mi vravel že veď vieme dátum že to stačí mesiac dopredu. Ale tak nakoniec ma prekvapil a požiadal ma o rok dopredu čo som vôbec nečakala. Tak možno chystá nejaké prekvapko 😉
@sissusik áno, určite máš pravdu, takmer vo všetkom 😄 a tak isto som si to povedala aj ja. Po dvoch mesiacoch trápenia, kedy som vlastne ani nevedela či sa vlastne nechce so mnou rozísť vyzerá že sa všetko vrátilo do starých krásnych kolají, a teda ešte do lepšieho lebo sme si uvedomili, že na vzťahu treba aj pracovať a že stereotyp ho zabíja, boli sme na pár výletoch a všetko nám strašne prospelo a presne som si povedala, že veď do termínu čo sme si dali je ešte času kopec, nemusím nič tlačiť na pílu a budem si užívať to, že je to medzi nami krásne a proste si len užívať. Už som odvtedy slovo svadba, prsteň nič také nevyslovila a ni nevyslovím - presne preto, že nechcem tlačiť na pílu. Uvidí sa.
Neviem baby, ja nesúhlasím s tým, aby niekto zostával vo vzťahu, v ktorom je nešťastný, nech už je dôvod akýkoľvek. Ak žena túži po svadbe a len sa vo vzťahu trápi, prečo ju ten jej nepožiadal, či mu nie je dosť dobrá, tak nech to radšej sekne, kým sa dostane do depresie. Neviem ani či poznám pár, kde by muž chcel svadbu, žena by to odkladala a aj tak by boli spolu. To len my baby si stále nahovárame, že musíme byť trpezlivé a čakať a netlačiť na neho, aby nám náhodou neušiel a prečo? Prečo by mali ženy zostávať vo vzťahu, ktorý ich polovičkám zjavne nestojí za to, aby ho posúvali ďalej? Prečo máme okolo nich chodiť po špičkách a skrývať svoje sny a túžby?
@jajanka30 našťastie tento prípad vyzerá lepšie, keď už sám povedal, že chce v máji svadbu, tak proste začnite plánovať a hlavne sa rozprávajte a pýtaj sa ho na jeho názor ako to vidí on. Ja som sa tiež takto dlho trápila a zásnub som sa dočkala, ale ľutujem svoje správanie. Nie preto, že som sa "nemala trápiť" a "neupínať sa na svadbu", ale mala som sa za seba postaviť ráznejšie a nečakať stále kedy to tomu môjmu trkne. Mala som si zbaliť veci a povedať mu, že keď ma nechce, tak sa zariadim inak 😄 alebo urobiť niečo podobne teatrálne. Viem, že ma vždy ľúbil a chcel si ma vziať odkedy sme spolu začali chodiť, ale potreboval tvrdý podnet, aby sa rozhýbal. U nás to nakoniec boli zásnuby jeho bratranca z ktorých sa on tešil a ja som ich horko oplakala (čakala som na zásnuby už vyše dva roky a oni dvaja sa toľko ani nepoznali) Až vtedy mu došlo ako sa trápim. Na každého asi zaberá niečo iné, ja už viem, že by sa mi viac oplatilo bojovať za svoje sny, než čakať ako blbka. Tak dúfam, že u vás to tiež dopadne dobre a že nebudeš už dlho čakať.
Takisto kvitujem názor, že tým, keď budeš tlačiť na pílu, urobíš presný opak toho, čo by si chcela. Mne pár týždňov po zásnubách muž vravel, že je hrozne, hrozne rád, že som túto tému nevyťahovala a vôbec ho do ničoho netlačila, lebo to by mu úplne zhnusilo všetko, čo sa svadby týka. A že takto mal kopec priestoru a času a voľnosti naplánovať si to tak, ako chcel on, bez nejakého psychického nátlaku. Stále mal narážky na našu spoločnú budúcnosť, ja som sa iba viezla na vlne, že viem, že so mnou ráta do budúcna, a nechala to rozhodnutie naňho.
Ja osobne, z toho, čo si písala, si nemyslím, že je to o snubnom prsteni a svadbe ako takej. Možno sa skús sama seba opýtať, prečo je pre teba tak extrémne dôležité, aby ťa požiadal o ruku, že je to zdrojom takých hádok. Hľadať príčinu, než dôsledok. Máš pocit, že ti niečo uniká? Že ste už dlho spolu bez toho, aby ste sa posunuli ďalej z tvojho pohľadu? Nemáš pocit istoty vo vzťahu a myslíš, že ten prsteň ti ju dá? Chceš vedieť, či to má význam do budúcna? Či do budúcnosti s tebou počíta a nestrácaš čas? Prečo by si mu povedala nie, keď je to presne to, čo chceš? Keď si zodpovieš otázky, prečo je pre teba snubák taký dôležitý, že vám to v takomto rozmere zasahuje do vzťahu, otvorene sa o tom porozprávajte a vysvetli mu to. Ale najprv musíš sama zistiť v sebe, čo sa deje, na to, aby to pochopili druhí. A hlavne chlapi 😄
@jajanka30 Ahoj, ja som na tom bola podobne. Ja som veľmi chcela svadbu ale môj priateľ nie, lebo v tom nevidel zmysel a bla bla bla také tie veci okolo toho. Až som mu jedného dňa povedala, že pre mňa ta svadba má zmysel a ak chce deti bolo by vhodné sa vziať. Predsa len dieťa chce, ale svadbu nie. Tu som mu vysvetlila, že takto to nepôjde a ak ma má rád a ja jeho tiež nevidím dôvod prečo sa nevziať, nespečatiť náš vzťah a mať riadne rodinu. Možno to odo mňa bolo drzé, ale povedala som mu, že hlúpa nie som ani škaredá myslím 😄 a nebudem s ním ďalej strácať čas a takmer celú svoju mladosť s ním. A čuduj sa svete po svadbe mojej sestry sám zhodnotil, že svadba má niečo do seba a síce ma nepožiadal o ruku ale svadbu už plánujeme na budúci rok v máji a dosť veľa vecí už máme vybavených. Teraz už len čakám na prsteň, ktorý sme spolu vybrali 🙂 Takže čo z toho vyplýva? Netlač na pílu, ale vyjadri jasne svoj názor a hlavne nestrácaj ČAS.
Já si myslím, že chlapi potřebují, aby si k tomu došli sami a aby to bylo trochu po jejich... Můj furt říkal, že je to jen papír, tak jsem si to srovnala, že je mi s ním dobře, a bez svatby můžu žít... A najednou přišel s prstýnkem a určitě to nebylo spontánní rozhodnutí, ale dlouho to plánoval...
U kamarádů: on chtěl dítě, ona že bez svatby nic... ale furt to připomínala, komentovala romantická místa kolem sebe, že "tady by to šlo"... takže on čekal několik měsíců, aby ji požádal, když to čekat nebude... Nakonec se povedlo, ale myslím, že by ji radši požádala o ruku, když zrovna rozcuchaná myla nádobí, než na nějakém romantickém místě, kde by se na to dopředu připravovala...
Určitě to neplatí pro všechny, ale toho svého znáš nejlíp ty sama, nejdůležitější je v každém případě komunikace 🙂 Když chceš, aby ten druhý byl s tebou šťastný, tak tě zajímají jeho sny a přání 🙂
Ahojte dievcata, velmi pekne Vam dakujem za odpovede, musim si ich asi precitat este raz. 🙂 Mam z toho vsetkeho zmiesane pocity. Ono to je cele zlozitejsie, ja som ho pred rokom skoro nechala pre emocnu neveru. Vsetko priznal a slubil ze vsetko bude inak a aj je. Skutocne sa uplne zmenil. V podstate je z neho za rok uplne iny dokonaly partner a ja som rada ze som neodisla. V podstate ma velmi sklamalo to ze povedal ze po statniciach ktore som mala v juny sa zoberieme. Presli 3 mesiace a nejavi zaujem. Je v tom nejaky rozdiel ved ked s niekym chcem byt tak neriesim ze pockam este mesiac, pol roka, ako na co cakat...bolo by to pre mna velke gesto aj keby sme mali mat svadbu o 3 roky, ukazal by mi tym ze som prenho jedina, vzhladom na to co sa stalo... (toto som mu uz aj povedala) Mam pocit ze to nechce a popravde vobec neviem ako sa zariadit kedze by som chcela dieta a ak nie tak chcem zmenit pracu. Ale teraz len preslapujem..
uplne chapem ako sa citis, ja som tlacila a tlacila, niekto v mojom okoli sa zasnubil a moj drahy uz vedel, ze sa vecer doma pre to "drapneme" a potom som si povedala, ze to necham tak, ze hoc v beznych veciach som ja ta co musi organizovat, zariadit, rezervovat atd. toto je asi nieco co potrebuje spravit sam a ked sa na to bude citit a pravda je, ze tymi vecnymi narazkami a ofucanim sa som tomu nepomahala a o par tyzdnov, jeden obycajny pondelok to prislo 🙂 a nakoniec som zistila, ze prsten bol kupeny uz par mesiacov len som si to vlastne sama oddalovala tym, ze som bola otravna, znie to ako klise ale ono to pride a aj ten naj/ne/romantickejsi chlap to chce spravit sam a po svojom, drzim paste!
@jajanka30 ťažko povedať, či len hádkami odrádzaš partnera od toho, aby sa sám rozkýval a požiadal ťa o ruku, alebo (ak spolu bývate), v podstate má všetko, čo potrebuje aj bez svadby, tak na čo by sa do nej hrnul. Treba mu ale dať jasne najavo (určite ale nie hádkami, no úprimným rozhovorom), že je pre teba svadba dôležitá a že si bez nej ďalšie spolužitie nevieš predstaviť a deti rodíš len do manželstva. Pár mesiacov by som ale počkala, svadbu vôbec nespomínala, dala mu čas a priestor, zároveň sa hádam aj situácia s obmedzeniami ukľudní a tiež ma troška zarazila tá emočná nevera.