Ako tak citam... a prezivam... tak by ma zaujimalo, co si myslite, co by malo byt v takom
TOP manzelstve ? myslim tym jeho funkcnost...
Ci sa nieco zmenilo po svadbe v porovnani s tym, co bolo pred svadbou... ak sa Vam chce tak
napiste...
;-)
podla mna uplne najhlavnejsi je respekt. bez toho to jednoducho nejde. a este si ludia nemozu zacat liezt na nervy. to je potom tiez asi koniec.
takze top manzelstvo podla mna je, ked sa ludia respektuju a maju si co povedat. a vedia sa dohodnut. a nemracia sa na seba kvoli hlupostiam. a maju sa radi, samozrejme :-)
ja si myslim, ze svojmu manzelovi (manzelke) treba vsetko povedat, aj zle, aj dobre, peken, aj skarede, prijemne a neprijemne...
a ked sa dvaja miluju, tak vsetko prekonaju, len nemozu prestat medzi sebou komunikovat!
mám kamarátku, ktorá je dva roky vydatá a strašne by chcela bábätko. Ale vytrvala, kým jej manžel nedokončil to čo tu chcel urobiť a teraz sa idú venovať "zakladaniu rodiny". Sťahujú sa odtiaľto len čo zistí že je tehotná, pôjdu k horám a vode, do prostredia ako šitého pre rodinu. On zmení prácu, pomaly ale isto na tom pracuje.
Sú neskutočne milí, takí tichučkí, ale človek na nich vidí, že sú jeden pre druhého stvorení a spolu tvoria jeden nekonečne šťastný pár... sú viac ako len ona a on...
ťažko to definovať... je to krásne...
verím, že i ja raz dosiahnem tak požehnaného stavu... :-)
presne ako pisete - dolezita je laska, komunikacia, tolerancia a vzajomna ucta. dufam, ze aj po rokoch si to budeme uvedomovat a nebudeme na seba ako vela parov, ktori sa ventiluju prave na svojich najblizsich..
Prečo to naše? Pretože sa s mojím, teraz už manželom (ešte stále si na to neviem zvyknúť) nenudíme, vieme sa tolerovať, a samozrejme pomaháme si navzájom, a čo je najhlavnejšie, komunikujem spolu o všetkom ... aj o bábätku - už sa teším ...
...je to cele o tolerancii, samozrejme o zdravej komunikacii, o schopnosti empatie, o vnimavosti na potreby toho druheho...tym mam na mysli reciprocne posobenie... lebo som si vsimla, ze cim viac sa snazim vyhoviet drahemu, tym viac sa snazi aj on... samozrejme nema vyznam potlacat vlasnu osobnost, kde je laska, tam sa nema cakat, ze sa nejako zmeni ten druhy do nasej predstavy... mame sa radi taki, aki sme - aj s nasimi muchami... a mame isty vlastny priestor - ziadne zosnorovanie, priestor "na dychanie" musi byt... kazdy mame aj take svoje zaujmy, ktorym ten druhy zrovna neholduje, tak si rozdelime cas a najdeme tam priestor kazdy pre seba a zaroven pre nas spolocny... celkovo musi existovat snaha najst spolocne riesenie problemov
aha, a zabudla som na doveru... bez nej si vie clovek zbytocne skomplikovat dusevnu rovnovahu... a pre nas dvoch je veeelmo dolezity aj zmysel pre humor - tolko sa nasmejeme a vtedy sa lahsie aj problemy zvladaju, clovek je optimistickejsie naladeny... a otvorenost a uprimnost, ziadne divadielka, vsetko aj tak skor ci neskor vyplava na povrch... a mat zosuladeny rebricek hodnot... a povzbudzovat toho druheho a vediet sa na verejnostiu za neho vzdy postavit (v pripade ze uplne s niecim nie je suhlas, to treba vykonzultovat v sukromi)... a myslim, ze treba mat podobne nazory na fungovanie rodiny, vychovu deti, prerozdelenie povinnosti a zodpovednosti...
top manzelstvo je (takmer) kazde na zaciatku :-) Ktora toto vsetko budeme moct pisat s rovnakym zanietenim aj o 10-20 rockov,bude to jej manzelstvo zrejme top...
tak sa dohodnime! Presne 1.7.2015 na tomto fore!!! :-D Co vy na to? :-D
Tiez si uvedomujeme s mojim nastavajucim, ze bez komunikacie a tolerancie vzajomnych chyb, nazorov, nalad a vobec vsetkeho to ide tazko. Aj to ze sme v principe rozdielny - muz a zena - aj to treba preluskat...urcite to bude tazke, lebo nic kvalitne nie je zadarmo :-) ale treba na tom zapracovat. Tak sa ideme snazit :"ve dvou se to lepe tahne" ako vravia susedovci
Tak huraaa do manzelstva :-D
hm...v inom vztahu, nez mam teraz, som prepacila neveru...ale neviem, ci taketo nieco by som dokazala prezit este raz...velke preslapy su pre kazdeho cloveka ine...je to to, co sa nam tazsie preglga, s cim sa tazsie zmierujeme...chvilu som robila v manzelskej poradni a tam si veru partneri dokazali odpustit/a veru aj neodpustit/ kadeco...u kazdeho cloveka je individualne, co este dokaze odpustit
gaja ... aj neveru?
V bývalom vzťahu som bola v takej situácii, a veľmi mi to ublížilo ...
Cítila som sa strašne ponížená, takže my s drahým sme sa dohodli, že si povieme všetko, čo nám vadí, čo nevadí, ak sa vyskytne nejaká tretia osoba, a potom sa uvidí ...
Top manzelstvo su dvaja, co pozeraju jednym smerom, co sa vedia spolu smiat a aj plakat, ked sa nieco prihodi... Co su si oporou navzajom a toleruju sa v rozdielnostiach.... Nam sa casto stava, ze povieme nieco naraz a o rovnakych myslienkach nehovoriac.... to je take krasne, osudove.... Sme rozdielny, ale zapadame k sebe ako puzzle... Ako ohen a voda, noc a den, jing a jang.... :-) :-)
katka_g - tak medzi menšie a väčšie prešlapy neveru nepočítam.. nevera je podľa mna zrada... prešlap je napr. keď príde tvoj manželík miesto o desiatej večer domov, o 1 v noci v pokročilom podnapitom stave a iné... proste prešlapy = neresti.. väčšie a menšie.. nevera je kategoria sama o sebe.. a tu sa neda povedať, či mu to dokažeš odpustiť alebo nie.. to sa zistí, až keď sa v takej situácii ocitneš..
A ja dúfam, že všetky, ktoré sme tu, že sa nikdy ale nikdy do takej situácie nedostaneme ;-)
máš pravdu, ďakujem za ozrejmenie ...
Ale keď tak rozmýšľam, ak tú neveru niekto odpustí, či už žena, alebo muž, tak to potom považuje za prešľap, alebo sa mýlim?
adasa - proste protiklady sa priťahujú...
ja síce nie som ešte vydatá, ale podľa mňa top manželstvo znamená, že láska, tolerancia, pochopenie a podpora, túžba, úcta voči partnerovi,výchova detí ako i všetko všetko ostátné vrátane umývania hrncov, musí byť rozdelené medzi oboch partnerov rovnako a vtedy je v manželstve rovnováha a harmónia... Ak je tam určitý nepomer, tak potom to začne škrípať..a potom sú všetky slová zbytočné...
katka_g...podla mna aj ked neveru odpustis, resp. nejako sa cez nu pokusis prenies, vzdy zostane v tebe :-( Ked sa to stalo mne, nebrala som to ako preslap...ako nieco, co sa len tak stalo...bolo sakra tazke sa vyrovnat s tym, ze sa to stalo a zostat s tym clovekom co podviedol, vo vztahu.
v podstate potom ano... ale nepoznám ešte prípad, že by niekto niekomu neveru odpustil... :-(
aj keď niekto niekomu odpustí takú strašnú vec, tak potom si myslím,ž e už tam nie je taká dôvera a už máš pocit, že sa na partnera nemôžeš spolahnúť a skôr či neskôr to aj tak len zle skončí...