Kamárati vs. manželka a dieťa. Ako to vyriešiť?

29. máj 2010360
  • vsetci mate pravdu 😃 aj marcel ju ma, muzi mozu milovat svoje dieta nadovsetko, ale malokedy maju nervy s nim byt tolko co zeny, bohuzial je to tak, nie su na to stavani 🙂 Je uplne jasne, ze starostlivost o dieta nie je len na matke, ma sa podelit medzi oboch ale takisto obaja maju pravo aj na stretnutie s priatelmi a na svoje zaujmy..Dieta by malo zblizovat manzelov, nie rozdelovat 😞
    Je mi luto fiskus v akej si situacii, neviem co by som ti poradila, ale nepozdava sa mi myslienka..on robi zle budem aj ja a kto vyhra...pride mi to detinske

  • lucinocka - nie je to myslene uplne v tom duchu ako pises ty....myslela som to skor tak, ze fiskus sa teraz zoziera, jej centrom vesmiru je dieta a manzel, ktory ju ma zaradenu niekde medzi priatelmi... cim bude mat viac zaujmov, tym bude jeho ignoraciu jednoduchsie zvladat...alebo si myslis, ze sa ma na svoj problem upinat a trpiet najviac ako to ide? Podla mna bud treba cakat, kym sa ozenia jeho kamarati a nebude mat s kym chodit von, alebo ho to proste prejde - a cakanie si medzicasom nejako kratit - rozptylovat sa zaujmami...alebo to rovno zabalit, pretoze zena, ked chce jeden partner nasilu zmenit druheho, iba si stavia vzdusne zamky...ked jej muz nebude chciet, tak sa na kamaratov nevykasle ani keby sa mu vyhrazala rozvodom....a kedze nie som zastanca rychlych rozvodov - cosi sa mi znepaci, tak sa rozvediem, ale nie som ani masochista, tak mi moja rada nepride detinska, ale racionalna a najlepsia mozna v danom pripade....

  • neviem, nevidime do ich domacnosti, ako to funguje, kto to prehana a kto je realny.. tazko davat rady po fore..

  • Sponzor fóra
  • to je fakt...ale trapit sa nema cenu v ziadnom pripade...ved manzelstvo ma byt stastim pre obidve strany a nie utrpenim 😉

  • suhlas 😉

  • Ja som uz bola vonku, malemu som mu vecer odovzdala nanakrmeneho, neprebaleneho, neokupaneho, zatala zuby a isla som sa von bavit. Vratila som sa neskoro v noci.... On sa rano sice tvaril, ze je vsetko ok, ale citila som z neho, ze sa mu to az tak nepozdavalo. Nechce sa mi s nim bojovat kto z koho, ale ani takto trpiet. Keby som cakala na jeho ospravedlnenie, mozno by som ho pocula leziaca v truhle....
    Ale dnes rano som prisla za nim a povedala som mu, ze ma ten vcerajsok mrzi. Ostal ako obareny, dal si tvar do dlani a ked vstal zo stolicky, videla som, ze place. Objali sme sa a obaja sme sipoplakali. Povedal, ze ma lubi. Ja som mu povedala, ze ho lubim az prilis na to, aby som nieco take ustala...
    Neviem, co bude dalej, ale ja chcem, aby sam prisiel na to, ze je cas dospiet. Nema najmenej rokov a cakat, kym sa pozenia kamarati, tiez nie je dobra strategia - je to beh na prilis dlhu trat.

  • Fiskus, drzim prsty, vyzera, ze to mas dost zlozite

  • len este prilozim z nasho ... pred svadbou sa moj manzel pohadal s frajerkou jeho kamosa (dovod: ona na nasu svadbu ist nemohla, a jeho sameho pustit nechcela, no a mm ho tam chcel mat, ale co uz, ked ona zavelila...) a tak mm akoby stratil jeho a aj celu partiu...ostatni kamosi sa porozutekali po celom svete a ked je niekto doma (tak raz za tri mesiace) tak sa ide von... je mi luto, ze sedi stale doma a ked ideme von, tak len my dvaja, lebo v meste uz pomaly nikto z nasich znamych nezostal a ja viem, ze sa niekedy potrebuje vyventilovat... takze staci, ak si kamosi najdu frajerky a uz nebudu mat tolko casu na ostatnych...

  • p3tra11, tiez som si to myslela, ale jeho kamarati sa s frajerkami skor porozchadzali ako by si ich hladali. Jeden je sice zenaty, ma deti - dvojicky, ale medzi nimi to nie je tiez celkom v poriadku. Ale to je trosicku iny pripad ako ten nas...

  • Mila fiskus!
    Myslim, ze nie je velmi dobre radit niekomu, ako riesit problemy vo vztahu. Mozno je dobre, iba si vziat ponaucenie z chyb tych druhych a vyvarovat sa toho, co by to najkrajsie, co medzi ludmi moze existovat, mohlo znicit. Vzajomnu lasku.
    Ja som bola viac ako 16 rokov s mojim muzom. Vnutorne sa mi zdalo, ze je vsetko v poriadku a ze si zijeme spokojny zivot. Vedela som, ze je tak trocha fadny a mozno aj trocha stereotypny, ale nic som neurobila, aby som to ja sama zmenila. Ale stale som len vycitala a nadavala mojmu muzovi, ake je vsetko hrozne, ako on nic nerobi, aby to bolo ine... a ja som sama okrem vycitiek a nadavok nerobila nic.
    Po case som zistila, ze moj muz si nasiel niekoho, kto mu ziadne vycitky nedava a tesi sa s nim z malickosti. Ked som to zistila, bol to sok, presli mnou vsetky existujuce emocie, ktore som nikdy pred tym nepoznala. odstupom casu viem, ze ked sa dvaja ludia naozaj lubia, citia obaja, ze tomu druhemu cloveku je tazko a ze staci mozno iba male objatie a je zasa vsetko v poriadku. keby som vtedy vedela viac pocuvat aj jeho a nie sa iba utapat v mojich pseudoproblemoch, bolo by dnes mozno vsetko inak. Nie vzdy oko za oko, zub za zub je to spravne riesenie.

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém