Kamárati vs. manželka a dieťa. Ako to vyriešiť?

Zobraz úvodný príspevok

fiskus fiskus

Autor diskusie

25.01.2010

Ahojte, mam uz dlhsiu dobu problem, z ktoreho sa potrebujem mozno len "vypisat", mozno zistit, co robim zle alebo ako poriesit svoju situaciu... Pred takmer dvoma rokmi sme sa brali z lasky. Nemuseli sme, ale chceli. Postavili sme si dom, do ktoreho sme sa po svadbe prestahovali a nejaku dobu stastne zili. Deti sme planovali az tak neskor } {nebranili sme sa, ale ani vedome nesnazili pocat}, chceli sme sa zabyvat, zzit - nakolko pred svadbou sme spolu nebyvali. Vsetko bolo super, take rozpravkove.... az prisiel den D a asi vtedy zacal problem. Zistila som, ze som tehotna. Sok, strasny sok. Mam rada deti, ale zacalo byt take strasne realne, ze budem mamou, trochu som sa zlakla, ci a ako to zvladnem. Trvalo tyzden, kym som to predychala - zlom nastal u lekara, ked mi robil ultrazvuk, ja som videla malinku fazulku a on mi potvrdil, ze som v 8.tyzdni... Zacala som sa tesit, uvedomovat si, ze vo mne klici zivot, bolo to krasne, ale napriek tomu som citila, ze potrebujem manzelovu podporu a citit, ze aj on sa tesi. Navonok to sice tvrdil, ale... kamarati sa pre neho zrazu stali niecim neodlucitelnym a podstatnym, dolezitejsim ako to, ze jeho tehotnej manzelke je zle, ze ho potrebuje pri sebe... Poriadne neviem, co je to ranna nevolnost, mne byvalo vzdy zle poobede a vecer a to cez vikendy on potreboval "vypnut", stretnut kamaratov. Raz som bola u jeho rodicov {sama doma som nemohla byt} a pocuvala som ze ma byt pri mne a nie ma tehotnu nechat samu.. {ja blbec som si ho este zastavala} . O tyzden znova isiel s kamaratmi a ja teraz pre istotu k nasim, ale tam bolo to iste. Uvedomovala som si, ze maju pravdu, stvalo ma to, ale bola som bezmocna. Na druhy den som mu to sice vytmavila, myslim, ze aj jeho otec mu vycistil zaludok, chvilu bolo vsetko ok. Ale iba chvilu. Raz ked prisiel nad ranom domov, cely nateseny ako bolo super {nebol opity}, opisoval mi ake srandy sa udiali, ja som mu vysvetlila, ze mne zas az tak super nebolo... sme sa porozpravali a vtedy mi povedal, to, co si fakt mal radsej nechat pre seba - vraj on by sa bez kamaratov zblaznil. Do rana som prerevala... uz opat. Posledne 3 mesiace som bola na rizikovom. Ale co, ved kamarati su kamarati. Len som ho obdivovala, ze ma odvahu ma nechavat samu, ale prosit ho, aby bol so mnou bolo tak trochu pod moju uroven. Sice som si to vzdy odrevala... a vtedy som si uvedomila, ze ten, kto by ma mal najviac podporovat a pomahat mi, mi hadze pod nohy najvacsie polena... Jeho mama verila, ze ked sa drobec narodi, on sa zmeni. Velmi sa nezmenil. Ist s kamaratmi na hodinu na kofolu, pivo, zahrat sipky, ist na bicykel, prevetrat hlavu do hor... chudacik, mal toho vela - chodil do prace a potreboval sa odreagovat. Co potrebujem ja nebolo podstatne. A ked som mu nieco vycitala, vzdy mal jeden a ten isty argument - ved nechodi casto.... Stracam energiu vysvetlovat mu, ze sa ozenil, ze ma syna, ktory ho potrebuje. Kolko krat mi hovoril ako nezavidi tym {konkretnym}, ze im to neklape, ze nie su stastni... akoby si neuvedomoval, ze svojim spravanim k tomu speje... Vcera ma na par sekund odzbrojil vyrokom, ze to bolo kedysi, ze ked sa chlap ozenil, uz nikde nechodil... a vraj toto nemam z vlastnej hlavy, ze ma sedavat doma. Pravda je, ze ja som nikdy nemala umysel branit mu byt s kamaratmi. Len som necakala, ze s nimi bude prave vtedy, ked ho najviac potrebujem a medzitym tiez pomerne casto.... Ale inak, ak neriesime tento problem, mame fakt krasny zivot, rozumieme si, smejeme sa, vymyslame, chodime si na vyletiky a tesime sa z malickosti. Jeho kamaratom som odkazala, nech si najdu frajerky, ozenia sa, narobia si deti a potom mozno pochopia, o com to je. Vek uz na to maju. Aj moj manzel by na svoj vek mohol mat viac zodpovednosti.... No, trochu sa mi ulavilo, ak mate niekto podobny problem, podelte sa ko to prezivate a riesite. Prajem vsetkym pekny den!

Odpovedať

lucinocka lucinocka

22.05.2010

vsetci mate pravdu :-D aj marcel ju ma, muzi mozu milovat svoje dieta nadovsetko, ale malokedy maju nervy s nim byt tolko co zeny, bohuzial je to tak, nie su na to stavani :) Je uplne jasne, ze starostlivost o dieta nie je len na matke, ma sa podelit medzi oboch ale takisto obaja maju pravo aj na stretnutie s priatelmi a na svoje zaujmy..Dieta by malo zblizovat manzelov, nie rozdelovat :( Je mi luto fiskus v akej si situacii, neviem co by som ti poradila, ale nepozdava sa mi myslienka..on robi zle budem aj ja a kto vyhra...pride mi to detinske

Odpovedať

severaseptima severaseptima

22.05.2010

lucinocka - nie je to myslene uplne v tom duchu ako pises ty....myslela som to skor tak, ze fiskus sa teraz zoziera, jej centrom vesmiru je dieta a manzel, ktory ju ma zaradenu niekde medzi priatelmi... cim bude mat viac zaujmov, tym bude jeho ignoraciu jednoduchsie zvladat...alebo si myslis, ze sa ma na svoj problem upinat a trpiet najviac ako to ide? Podla mna bud treba cakat, kym sa ozenia jeho kamarati a nebude mat s kym chodit von, alebo ho to proste prejde - a cakanie si medzicasom nejako kratit - rozptylovat sa zaujmami...alebo to rovno zabalit, pretoze zena, ked chce jeden partner nasilu zmenit druheho, iba si stavia vzdusne zamky...ked jej muz nebude chciet, tak sa na kamaratov nevykasle ani keby sa mu vyhrazala rozvodom....a kedze nie som zastanca rychlych rozvodov - cosi sa mi znepaci, tak sa rozvediem, ale nie som ani masochista, tak mi moja rada nepride detinska, ale racionalna a najlepsia mozna v danom pripade....

Odpovedať

lucinocka lucinocka

22.05.2010

neviem, nevidime do ich domacnosti, ako to funguje, kto to prehana a kto je realny.. tazko davat rady po fore..

Odpovedať

severaseptima severaseptima

22.05.2010

to je fakt...ale trapit sa nema cenu v ziadnom pripade...ved manzelstvo ma byt stastim pre obidve strany a nie utrpenim ;-)

Odpovedať

lucinocka lucinocka

22.05.2010

suhlas ;-)

Odpovedať

fiskus fiskus

Autor diskusie

23.05.2010

Ja som uz bola vonku, malemu som mu vecer odovzdala nanakrmeneho, neprebaleneho, neokupaneho, zatala zuby a isla som sa von bavit. Vratila som sa neskoro v noci.... On sa rano sice tvaril, ze je vsetko ok, ale citila som z neho, ze sa mu to az tak nepozdavalo. Nechce sa mi s nim bojovat kto z koho, ale ani takto trpiet. Keby som cakala na jeho ospravedlnenie, mozno by som ho pocula leziaca v truhle.... Ale dnes rano som prisla za nim a povedala som mu, ze ma ten vcerajsok mrzi. Ostal ako obareny, dal si tvar do dlani a ked vstal zo stolicky, videla som, ze place. Objali sme sa a obaja sme sipoplakali. Povedal, ze ma lubi. Ja som mu povedala, ze ho lubim az prilis na to, aby som nieco take ustala... Neviem, co bude dalej, ale ja chcem, aby sam prisiel na to, ze je cas dospiet. Nema najmenej rokov a cakat, kym sa pozenia kamarati, tiez nie je dobra strategia - je to beh na prilis dlhu trat.

Odpovedať

p3tra11 p3tra11

23.05.2010

Fiskus, drzim prsty, vyzera, ze to mas dost zlozite

Odpovedať

p3tra11 p3tra11

23.05.2010

len este prilozim z nasho ... pred svadbou sa moj manzel pohadal s frajerkou jeho kamosa (dovod: ona na nasu svadbu ist nemohla, a jeho sameho pustit nechcela, no a mm ho tam chcel mat, ale co uz, ked ona zavelila...) a tak mm akoby stratil jeho a aj celu partiu...ostatni kamosi sa porozutekali po celom svete a ked je niekto doma (tak raz za tri mesiace) tak sa ide von... je mi luto, ze sedi stale doma a ked ideme von, tak len my dvaja, lebo v meste uz pomaly nikto z nasich znamych nezostal a ja viem, ze sa niekedy potrebuje vyventilovat... takze staci, ak si kamosi najdu frajerky a uz nebudu mat tolko casu na ostatnych...

Odpovedať

fiskus fiskus

Autor diskusie

23.05.2010

p3tra11, tiez som si to myslela, ale jeho kamarati sa s frajerkami skor porozchadzali ako by si ich hladali. Jeden je sice zenaty, ma deti - dvojicky, ale medzi nimi to nie je tiez celkom v poriadku. Ale to je trosicku iny pripad ako ten nas...

Odpovedať

magduska magduska

29.05.2010

Mila fiskus! Myslim, ze nie je velmi dobre radit niekomu, ako riesit problemy vo vztahu. Mozno je dobre, iba si vziat ponaucenie z chyb tych druhych a vyvarovat sa toho, co by to najkrajsie, co medzi ludmi moze existovat, mohlo znicit. Vzajomnu lasku. Ja som bola viac ako 16 rokov s mojim muzom. Vnutorne sa mi zdalo, ze je vsetko v poriadku a ze si zijeme spokojny zivot. Vedela som, ze je tak trocha fadny a mozno aj trocha stereotypny, ale nic som neurobila, aby som to ja sama zmenila. Ale stale som len vycitala a nadavala mojmu muzovi, ake je vsetko hrozne, ako on nic nerobi, aby to bolo ine... a ja som sama okrem vycitiek a nadavok nerobila nic. Po case som zistila, ze moj muz si nasiel niekoho, kto mu ziadne vycitky nedava a tesi sa s nim z malickosti. Ked som to zistila, bol to sok, presli mnou vsetky existujuce emocie, ktore som nikdy pred tym nepoznala. odstupom casu viem, ze ked sa dvaja ludia naozaj lubia, citia obaja, ze tomu druhemu cloveku je tazko a ze staci mozno iba male objatie a je zasa vsetko v poriadku. keby som vtedy vedela viac pocuvat aj jeho a nie sa iba utapat v mojich pseudoproblemoch, bolo by dnes mozno vsetko inak. Nie vzdy oko za oko, zub za zub je to spravne riesenie.