Kultúrne rozdiely a ako s nimi žiť. Už ste si zvykli?

13. júl 2009240

Babenky, hlavne tie zijuce v zahranici... ako si zvykate?

  • Freya
    Ja som tu v UK uz 10ty rok. Ako si zvykam? Este furt som v procese tranzitu, aby Ti pravdu povedat. Na daktore veci sa da zvyknut velmi lahko, na daktore si nikdy nezvyknes. Ako napriklad fakt, ze nemas zbytok svojej rodiny byvajucich na konci ulice, ale na druhom konci Europy. Co sa prace tyka, nikdy som nemala problem, lebo som zo Slovanska odisla ked som mala 18. Takze cely svoj dospely zivot som pracovala jedine tu a USA.
    Moj nastavajuci je Anglican (dost tradicionalny 😉 ) - a na daktore ich zvyky sitiez treba zvyknut. A on bol velmi prekvapeny mojou priamociarostou, ked sme sa prvy krat stretli.
    Takze hor sa na vsetko nove. 🙂 😵

  • ja som 8-mym rokom v nemecku. zvykam si, hmm, no na nemecko som si zvykla, ale moj domov to nebude.

    suhlas s marsuc, rodina a zivotni kamarati su daleko. chyba mi bezprostrednost a taka ta spolupatricnost zo slovenska, ze ludia doma su ochotni si ta po spoznani pustit do svojho zivota, blizsie - mentalne, zobrat sa ako partia, aj rodinami na chatu, alebo jednoducho len tak vyrazit a nieco spolocne podniknut.

    tito nemci naokolo su strasne rezervovani, v robote su mili, ale len odtial - potial, dalej sa nedostanes... dokazu hodiny viest spolocensky rozhovor, pojdu aj na pivo, ale je to take povrchne. ak nieco potrebujes, pozeraju na teba akoby si prave poslala k vode velky projekt, aj ked je to len pozicat rebrik na zahradu... u nich treba vsetko treba vyriesit len v ramci malej rodiny, ako samostatnej jednotky, hlavne sa na nikoho neobratit.

    co sa mi paci, vyssia zivotna uroven so sebou asi prinasa - ludia si menej zavidia malickosti a su voci sebe vo verejnom styku milsi, usmeju sa, su uvolnenejsi, viac vychutnavaju zivot.
    tazko je sudit, co je lepsie........

  • su tu medzi nami aj holciny, ktorym Slovensko tak nejak nechyba?
    Tiez vandrujem uz 7 rokov...a vzdy mojim snom bolo zit niekde inde, len nie doma...Rodicia sa ma zakazdym snazia ukecat, aby som zostala...no ked vidim tu zalostnu slovensku uroven zivota...je to velmi odradzajuce...Mozem povedat, ze doteraz som mala stastie na rozne narodnosti - ceske, norske, anglicke, holandske, talianske, francuzske, nemecke, peruanske, kanadske, japonske, madarske, americke...z kazdej tejto krajiny mam kamaratku ci kamarata...a to robi moj zivot pestrejsim...zenie ma to stale vpred 🙂

  • Sponzor fóra
  • ja som kde som sice iba kratko v pomere k vam, ale mam pocit, ze to zase nejaka radikalna zmena nie je. stale je to ten isty kontinent, teda aj tie iste zaklady kultury.
    najviac ma tu vzdy prekvapi, ked mi niekto blahozela k narodeninam mojho manzela, svokry, svokra, svagrinej, synovcov a podobne. na to fakt neviem, ako reagovat, hlavne ked mi gratuluju ludia, ktori su k oslavencovi ovela blizsie 🤔
    inak, uz som sa naucila cmukat pri trojitom pozdrave licko na licko, to fakt chcelo dost treningu 😃

  • ahojte.
    zajtra su tomu 2 roky, co zijem s mojim schatzom v nemecku.
    No musim sa priznat, ze na zaciatku som to zvladala velmi tazko. Teraz som si tu nasla vela kamaratok, dokonca dve slovenky, ktore byvaju par kilometrov od nas, takze je mi lepsie. No neprejde tyzden, aby som nevyronila nejaku slzu...

  • No tiez som v zahranici par rockov, zila som v zopar europskych statoch, nasla si priatela zo zahranicia. Vzdy som sa vsak chcela vratit a pobyt v zahranici som povazovala za moje zdokonalovanie v jazykoch, spoznavanie novych kultur a zarobenie peniazkov. Potom sa mi do toho nejako zaplietol priatel 😃 a ja som horko zaplakala, lebo som si nevedela predstavit zit v zahranici nastalo.Chvalabohu vsak priatel porozumel mojmu nacionalistickemu srdiecku a slubil ze byvat budem niekde blizsie k mojmu domovu( Bratislava, Praha, Vieden) Momentalne cas dozrel a my sa v lete vraciame. 🙂

  • Ja som vdaka svojej praci vela nacestovala, ale vzdy som vedela, ze sa vratim domov. Vzdy som sa chcela odstahovat prec zo Slovenska, (krajina je krasna, ale nasa polotika a socialne zabezpeky.. ktore su nam poskytnute-neposkytnute... 😒 )
    Priatela mam cudzinca, ktoreho som stretla na Slovensku a tesila sa, ze pojdeme zit v buducnost prec. No teraz to prislo ale ja sa citim dost....mimo....
    O tri mesiace by sme sa mali stahovat do Talianska do Toscanska, vieme vsak,ze je to zatial prechodne(na par rokov, ma tam robotu a potom uvidime). Ja som vsak zrazu velmi skepticka.
    Ako ste si zvykali na zivot bez znamych, rodiny a priatelov???

  • kikula, u mna to nebolo prilis tazke, som akysi "samorost samostatny", kdekolvek sa rychlo adaptujem..S tymi kamaratstvami je to v zahranici trosku tazsie, no doteraz som mala stastie na skvelych, veselych ludi...

  • Mishasmile dakujem, ludia okolo mna su tu stastny, nikto sa nikam nechysta a hlavne teraz ked to prislo, povzbudenie mi padne vhod 🙂
    Takze kocky, ak si pamatate ake to bolo na zaciatku, potesi ma kazdy nazor..

  • ahoj kikula.
    ja zijem v nemecku dva roky. Ako pise misha s kamaratstvami je to trochu tazsie. Mala som tak trocha stastie, ze manzelove sesternice su skoro v mojom veku, takze som sa s nimi spriatelila. Chodili sme spolu na vylety a tak sme sa blizsie skamaratili. Som casto na internete a prednedavnom som spoznala dve slovenky zijuce 3 km od nas, co ma potesilo. Sem tam zajdeme na kavicku, takze si mozem aj slovensky poklabosit.

  • ahojte, aj ja zijem v nemecku skoro 2 roky. U mna to bolo naopak - zaciatok bol fajn, konecne som si zila ako som chcela. Az cca po roku mi doslo kde to vlastne som a zacala som rozmyslat nad buducnostou.. Vysledok: sice nejasny, zit budeme s mojim drahym nemcom bud niekde v DE alebo v Ba, ale nejako sa to vyriesi. Kikula, rozmyslam ako ta povzbudit, na zaciatku budes hlavne spoznavat krasne toskansko, a aj taliani su urcite priatelskejsi ako nemci. A budes predsa s tvojim najdrahsim, to je predsa najdolezitejsie, nie? A otazky buducnosti zatial neries...inak to je podla mna najtazsie na zmiesanych paroch - nech si kdekolvek, vzdy sa jeden bude citit aspon trochu cudzo..
    drzim palce 🙂

  • Dievcata, ani ju vo Swisse to nie je jednoduche, ludia su tu chladnejsi ako napriklad v UK, no zdvorilejsi... 🙂 Mala som to stastie, ze som sa v triede zoznamila s vydatou Peruancankou - ma manzela Japonca, ale su tak skveli ludia - ze nam hned padli do oka, i ked su napriklad odo mna o 13 rokov starsi... 🙂 Viem, ze sa na nich mozem i o polnoci spolahnut...Potom je tu este jedna zlata holka, Francuzska, cerstvo vydata a takisto ma problemy niekoho priatelskeho najst - raz sme sa zacali rozpravat o svadobnych pripravach a teraz si skvele rozumieme...No a asi tak pred 3 mesiacmi som sa tu na tejto stranke zoznamila s Princeznickou Princesse a je to poklad 🙂 🙂
    Nadviazat nove kamaratstvo je pre mna velky problem, no nie som clovek, co chce zit len so svojim manzelom...takze prave v tomto momente si vazim tieto dievcata okolo mna a mam radost z kazdej chvilky s nimi 😵

  • Bubula, ty mas ale stastie. Ja som zoostala voonku kvoli mojmu drahemu, inak by sm sa velkou rychlostou vratila doomov. Ked ma balil, bol ochotny aj ist na SVK, dokonca si aj pracu hladal, hlavne, ked videl ako sa topim v deprsiach. Teraz j to inee, asi by som ho na SVK nedotiahla, ale v kutiku duse dufam. ze raz, moozno...

  • Ahojte,
    sice som v UK len necele dva roky, presla som kadejakymi zmiesanymi pocitmi odchodu z domova do cudziny, hoci som mala plnu podporu mojho snubenca (teraz uz manzela🙂. Aj ja som mala stastie na znamych a kamaratov(vacsinou cudzinci al. Anglicania ako vlastni), ktori ma v tazkych depresivnych chvilach podrzali a mozem sa na nich hocikedy spolahnut. Tiez mi to dlhsie trvalo, kym som pochopila, ze je pre nas lepsie zostat nacas v zahranici (hlavne pre manzelovo uplatnenie,ktore na Sk zatial nema,hoci je Slovak🙂, aj ked citovo ma to stale taha domov. Len dufam, ze sa coskoro vratime naspat🙂

  • Kocky ako tak pocuvam (vlastne citam), mam pocit, ze sa vacsinou chcete vratit naspat??
    Co je taky podstatny rozdiel, preco by ste chceli krajinu (nech ste kdekolvek) chceli po case opustit a vratit sa sem?(Myslim to v dobrom)Co je to, co vas taha naspat? Rodina, priatelia, pocit domova...?
    Ivana98 dakujem, snazim sa to tak brat, ale toto asi nie je koniec...
    Myslim, ze sa so svojim drahim hodime ako rit na serbel 😃 , no jeho praca ho prinuti stahovat sa do inych krajin minimalne este dva krat. Cestovat je super, ale na kratky cas. My tam pobudneme max.2 roky, potom skoncime mozno...neviem...Snazime sa najst kompromis, ale mam z toho hrozu..

  • Sponzor fóra
  • Ahojte holky.Ja som uz pomaly stvrty rok vo Svajciarsku ale som tu len na zarobok aj s manzelom.Ja si potom budem zvykat na iny zivot v Portugalsku.Rada by som sa vratila na Slovensko.Chceme tam postavit domcek aby sme mali v com byvat ked prideme na dovolenku.Aj teraz sme v zahranici a je normalne ze rodina velmi chyba.
    Kikula taha ma domov rodina,ten pocit -boze som doma a rozpravam po slovensky,pozeram slovenske programi v telke,mam pri sebe rodinu- to je to co mna taha domov.Aj ked mam rodinu aj tu samozrejme,nerozpravam sice s nimi po slovensky ale je to tiez teraz moja rodina.Ale moja rodina mi velmi chyba.Som teraz tehotna a je to tak na dve veci,nemozes brusko ukazat rodicom a rodine,ale tesim sa ze moju rodinu uvidim coskoro. 🙂 🙂

  • ahojte, tak vidim, ze tu uz poriadne dlho nikto nebol a neviem, ci to tu niekto z predoslych prispevkov bude po troch rokoch citat 😃 uz stvrty rok zijem v taliansku a stale si zvykam, a musim povedat, ze talianka zo mna teda nebude 😃 chybaju mi nasi, sposob myslenia, mentalita a tiez nas humor 😉

    kikula, ak si uz v tom toskansku, tak sa ozvi, ja som tu tiez 😉

  • ahojte, pridam sa k teme. zijem v spanielsku takmer 2 a pol roka. najtazsie chvile som mala asi ked sa blizilo k "rocnemu vyrociu". chybaju priatelia, rodina, mne veeeeelmi chyba priroda a samozrejme je tu ina kultura. ja s mojoupovahou tazsie vytvaram nove vztahy, alebo teda nie som ta iniciativna.
    samozrejme najvacsou oporou mi bol aj je moj snubenec, ktory tu tiez nie je doma, on je z bolivie, takze zase dalsia kultura na ktoru si musim zvykat. ale dost uvazujeme, ze by sme coskoro prisli byvat na slovensko, jemu sa tam paci, jediny problem je jazyk.

  • ahoj enamorada, tak ist na slovensko nie je zas tak zle, aj ten jazyk sa da naucit. ale co praca? ked ma clovek pomaly tridsiatku na krku, tazko sa zacina zase od nuly.. 😐 asi mas teraz vela prace s pripravami na svadbu, vsak? uz sa tesite? 🙂

  • Ja som tiez v Spanielsku, tu je to s pracou asi este horsie, ako na Slovensku, takze zacinat tam, ci tu... je to jedno. Ale velmi mi tu chyba nasa kultura a nase zmyslanie. Vacsinou si lahko vytvaram priatelstva, ale Spanieli su velmi povrchni a zahladeni len do svojej rodiny. Priatelstva zas chapu ako stretnutie sa na party, pokecanie. Nejak im chyba hlbka...

  • ahoj hudobnicka, tak s tym pojmom priatelstvo si tu uplne perfektne vystihla. u talianov je to to iste, vlastne medzi nimi ani nejaky velky kulturny rozdiel nie je, ze? napriklad ja tu uplne zasnem, ze celkom mlade baby v nasom veku nechodia von s kamaratkami, len su zavesene na tom svojom chlapovi a ked nie on, tak zasa len rodina. tiez som celkom komunikativny a koketny typ. tie ich klapky na ociach su asi nezdolatelne 😃 . vsetci hovoria, ze taliani su velmi otvoreni, ano to su, ale je to celkom povrchne.
    vy planujete zit v spanielsku aj nadalej?

  • bohuzial ano. Asi tu uschnem od samoty. Byvame v dome, kde je len 6 rodin aj s nami, ked sme sa pristahovali, predstavili sme sa vsetkym susedom, ale odvtedy nic, zda sa, ze ludia, co tu roky spolu byvaju sa ani nepoznaju, nechyba im nejaky kontakt. Ked som byvala v Polsku, za taky cas sme uz robili susedske zury a nebol problem si od suseda pozicat kilo cukru, ked chybalo, alebo ist si k nim vyprat veci, ked sa pokazila pracka, alebo im postrazit deti, ked sli vecer von. A tu? Nic. Zorganizujeme si nejake stretnutie, zlozime sa po 20 €, nezavisle pokonverzujeme a potom nech sa kazdy o seba stara sam. A kde je ta siroka slovanska dusa? Keby nie ten moj chlap, hned utekam na vychod Europy. Asi som blba, ale mne chlap nestaci. A rodina tiez nie. Hlavne rodina, ktora sa do vsetkeho miesa a ma ta za male decko. Ma prist opravar? Svokor je hned tu, ved keby som mu nahodou nerozumela. A co? Ak mu nebudem rozumiet, stale mame ruky, nohy, slovniky, posunky, nieco po spanielsky a katalansky viem, a som dospela, tak si predsa musim poradit! Ale ked sa potrebujem niekomu vyrozpravat, tak nik taky tu nie je. Pretoze oni take city neriesia.

  • Ahojte babulky.
    Ja uz desiaty rok zijem v Nemecku a mozem povedat, ze som si uz zvykla. Ved je to uz dlha doba. Zaciatky boli tazke.Velmi tazke. Bolo vela slz. Ale postupom casu sa to upravilo. Nemam tu nikoho z mojej rodiny, iba manzela a jeho rodinu. Jeho a aj jeho rodinu milujem naozaj velmi - presne takych svokrovcov som si vzdy zelala, ale vlastni rodicia chybaju predsa len. Rodicia su len jedni a ked mate k nim naozaj krasny vztah plny lasky, tak vam budu chybat vzdy. Akokolvek dobre sa budete mat. Na tom nezalezi. Ja vidim mojich rodicov tak 3 krat za rok na tyzden alebo dva. Hm, niekedy sa mi to zda byt malo, ale niekedy staci. Mame sice kontakt skoro kazdy den, ale vidiet sa a byt pri sebe je preda len nieco ine. Vytvorila som si tu vlastny zivot, mame tu s manzelom nadherny bytik a nasa abuducnost bude urcite tu. Na slovensko sa vratit neplanujem, aj ked mi rodicia vzdy hovoria, ze kedykolvek by sa cokolvek stalo, vzdy sa mozem vratit. Je to nadherny pocit. Ale moj zivot je tu. Moji rodicia potrebovali dlhu dobu, aby sa s tym zmierili, ze uz sa nevratim a nebudem na slovensku zit. Aj teraz su este sem-tam chvilky, ked pridem a sme spolu niekolko dni, tak im je strasne smutno, ked odchadzam zasa prec. Hm, mne tiez. Vzdy su to 1-2 dni, ktore su velmi smutne a musim cakat kym prebolia. Ale zivot ide dalej.
    A co sa tyka zivota tu? Hm, ked som tu prisla a spoznavala nemcov, tak som mala mienku, ze nemci su strasne arogantni a povysenecki. Postupom casu ako som si nasla velmi dobrych kamaratov a kamaratky, som moju mienku zmenila. Samozrejme, ze sa najdu urcite aj taki (ako vsade na svete), ale ja mam naozaj stastie na vynikajucich kamaratov, ktori pomozu v kazdej chvili (kedykolvek im zavolam), vypocuju si moje starosti a trapenie (ked nejake mam), poradia, proste su taki, ako maju dobri kamarati byt. Som naozaj velmli rada, ze ich mam, lebo bez takychto kamaratov by sa mi tu zilo veelmi tazko. Predsa len, manzel nestaci, treba mat aj kamaratov.

  • hudobnicka, tak to ta uplne chapem. a co pises o tom svokrovi, to mi pripomina toho mojho. vsetko chce robit on, ci mi dat opravit motorku alebo ist k policajtom odvolat nepravom udelenu pokutu..ked pride opravar, tak maximalne otvorim dvere a vsetko uz organizuje svokor. raz dokonca prisiel aj preto, aby nam pribil kliniec nad postel kvoli obrazu.. bez neho sa nepostavi skrinka z ikey a nenatrie zabradlie na balkone.. kedze vola kazdy vecer co nove, a to manzel u nich obeduje kazdy den a cely den s nim pracuje v kancelarii.. a cez vikend vola aspon pat krat, kde sme a ci je na plazi vela ludi a ci je vela premavky na dialnici a ci je v druhom meste, kde sa prave s manzelom nachadzeme, tiez pekne pocasie atd atd 😞 viac krat sme sa s manzelom uz o tom bavili a zo zaciatku aj hadali, ale tu ides len hlavou proti muru...je to jeho charakter a moj manzel tiez nevie, ako si pomoct, treba ho brat aky je.. 😒 no ale toto je asi na temu o svokroch 😃
    hudobnicka, a ty niekde pracujes, ak ano, ako to vyzera tam v kolektive?

    ahoj evinkaaa, tak to sa mas fajn, ze mas kamaratov, ktori ta vypocuju a necitis sa sama 🙂 najskor som si myslela, ze ten individualizmus je typicky skor pre zapadne krajiny, kedze kapitalizmus k tomu dost prispieva, konkurencia atd, ze ludia su zvyknuti mysliet len na seba.. ale vidim, ze v nemecku je ta kultura ina a nam blizsia, asi ako pre latino krajiny. tiez som zila v nemecku devat rokov a nemala som pocit samoty, ludia tam zmyslaju inac a nie je nemozne mat priatelstva, ktore maju nieco do hlbky.. no tu v taliansku a zda sa ze aj v spanielsku, ako pise hudobnicka, je to dobry skok.. 😐

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém