Najkrajšia spomienka zo svadobného dňa. Aká bola vaša?
sue, pekna tema
Moja najkrajsia spomienka je, ked som pri slube vernosti plakala a moj manzel ma zacal hladkat po chrbte a bolo vidiet, ze by ma najradsej zobral do narucia. Mali sme svadbu na dedine, v kostole 150 pozvanych hosti a kopec ludi, ktori sa prisli pozriet na svadbu starostovho syna, takze vela muzov by sa hanbilo ukazat svoje city, moja mama napr. povedala, ze keby ona na jej svadbe zacala plakat, moj otec by ju napomenul alebo by mu to bolo trapne. Myslim, ze sme si vtedy obaja aj bez slova "milujem ta" spravili krasne vyznanie laskysonka, my sme si nas slub vernosti zostavili sami, nas farar nastastie nemal nic proti. Ked sme ho doma davali dokopy a ked sme ho na skuske predniesli fararovi, tak nic, ale ked ho zacal naostro citat Andi, uz mi zvieralo hrdlo a ked som to hovorila ja, uz som sa nevedela ovladat. U mna to nebola iba slzicka, ale veta - slzy - smrk - pauza, dalsia veta - slzy - pauza a tak pokracovali 4 vety, plakal so mnou cely kostol
Mai, zlaté. Ako sa poznám, tak možno ja dopadnem tak isto. V poslednom čase som bola na viacerých sobášoch a pri samotnom obrade mi vždy slzy nabehli do očí ... a to som sa nevydávala ja!!!
ja tiez placem pri vsetkych obradoch, aj ked sledujem na kazete,ale pri svojom nie,to som bola akosi mimo
. ja mam najkrajsi zazitok zatial cely posvadobny zivot s mojim skvleym manzelikom 
ja som plakala pri všetkých svadbách, ktoré som zažila, dokonca aj tých filmových... svoj obrad som prežila bez slzy... ale potom som si to vynahradila pri gratuláciách...
Najkrajším momentom našej svadby bolo, aký obrovský potlesk sme zožali za prvý mladomanželský... bola som šťastná, lebo som vedela, že drahý je šťastný (že to má za sebou a že sme to zvládli bez chyby). Zostavu sme trénovali len trikrát a drahý nikdy predtým netancoval...
A ešte nezabudnem na to, ako sa pri večeri ku mne nahol objal ma a povedal: aj ty ma môžeš občas pobozkať a objať, vôbec sa ku mne nemáš... to bolo také milé... (a pritom, ja som sa vyhýbala bozkávaniu, lebo viem, že nemá rád tie lesky na pery) 
ja som pri sobášení neplakala a ale na slovíčko syna vo vete v mene otca syna i ducha svätého som ako si na syna zabudla a všetci sa mi smejú že bude dcéra. ja som s toho bola taká nešťastná, že som to zvrzala.
keva: budeš mať na čo spomínať.... u nás sa nejaký naozaj že trapas nestal... a trochu je mi to ľúto...
madeliene, sak pri fotkach si pisala,ze boli,ale nepamatas, tak mozno aj boli trapasy
adkag: to máš pravdu, uvidíme...
zebri diki, ja som ich ale nerobila...
ahojte,
pre mna bol najkrajsim moment - na obrade na radnici - oddaval nas nas kamarat, a mal slzy v ociach, bol dojaty, a to je profesionalny recnik.
ja som takmer nedychala, nevladala som sa nadychnut, az som myslela, ze odpadnem, bolo to silne, emotivne a velmi krasne, a rec bola nadherna. A najkrajsie na tom bolo, ze moj manzel ma drzal cely cas za ruku a pevne stiskal, a ked videl ze uz uz placem, tak ma stisol viac a po reci tichucko sepol amen. to ma rozveselilo a konecne som sa usmievala.
a este - obrovsky potlesk za prvy tanec a aj za divoke tango s ruzou v zuboch, a ked ju potom odhodil a pobozkal ma, ludia vstali a tlieskali.mai, dakujem.
ako pisem vo vedlajsej teme - rusi sa svadobna cesta do japonska, storno leteniek, strata penazi a smer nemocnica a mozno skalpel. ideme zajtra na konzultacie na neurochirurgiu. potom dam vediet, co nove.
pa
Cauko babusky, tak ja budem tiez zajtra tyzden vydata... Tazko sa opisuje najkrajsi zazitok... pretoze vsetko bolo uzasne! Cely den bol tak preziareny radostou, ze budem asi marne hladat krajsi den vo svojom zivote...
dodnes ju mam pred ocami (okrem tej, pri vysloveni ano
, a to, ked som cakala na draheho u maminy a ked vstupil do bytu a zbadal ma, nemal slov ale predsa vyslovil, aka som krasna a ten vyraz jeho tvare, ma potesil este viac 
moja najkrajšia spomienka z nášho svadobného dna-okrem toho,že sme si povedali naše čarovné slovíčko pod holým nebom- bola asi to,že nám počasie vyšlo,nádherne svietilo slniečko ajked cez týžden to nevyzeralo dvakrát ružovo
a potom ked ma naši kamaráti posadili do trávy a fotili z každej strany aby to potom doma mohli ukazovať,kedže boli aj zo ZM aj z BR 
to ako sa mi rozplakala najlepsia celozivotna kamoska a svedkyna a nevedela prestat, gratulovala mi na konci po vsetkych, objimala ma a ledva hovorila, tak sa zajakavala
bolo to vacsim komplimentom aky mi kedy mohla dat 
jej maminka tiez ani nemohla hovorit. ono rozplakalo sa nam tam viac ludi do ktorych by som to hlavne ale nepovedala, podareni boli. takze moje najkrajsie spomienky okrem celeho toho dna sa viazu na ludi ktori sa tam naozaj dotrepali a stravili ho s nami aj ked to nebolo zrovna po ruke, a potom z nich este bolo citit ako nam to zelaju a ako sa im pacilo. z tohto mam najvacsiu radost
a potom este ked maja spomina napodobne, tiez ten pocit ked sme tam napochodovali, fukal nam vetrik, viali mi saty aj vlasy a hrala nam ta prijemna hudba z pana prstenov, bolo to lepsie nez com cakala
ahojte, ja placem ked to citam,. A tiež ma vždy rozplače, keď vidím nejakú svadbu. Na bratovej svadbe som plakala jak male decko pri odpytovani. Nevedela som si predstaviť ako prežijem svoju svadbu. Ale zvladla som to. chvilami som mala slzy na krajicku, ale vydrzala som to až do konca. Zlom prisiel, keď mi mamka gratulovala pred kostolom, a vtedy som to už nevydržala a rozplakala som sa.
Pre mňa bolo najkrajsie asi to, že keďže nam svokrovci pokazili predsvadobnu naladu, a aj na svadbe boli o ničom, že aj napriek tomu sme sa s manželom veľmi dobre bavili. A ako tak rozmyšľam, prvé či mi napadne, čo bolo najkrajšie tak asi to, že keď sme prichádzali k oltáru a postupne som videla kto každý prišiel aspoň pozrieť. Vtedy som skoro plakala.
Ahojky manželky
) najradšej spomínať? Popísalo sa tu už mnoho o prevrátených svokriných očiach atď, tak by ste sa mohli s nami podeliť aj o to najkrajšie čo sa zapísalo do vášho srdiečka...
tak ma napadlo (po inšpirácii z českej verzie tejto stránky...) na čo z toho úžasného nezabudnuteľného dňa budete (okrem slovka Áno