Nikdy a navždy...

16. nov 2006180

Ahojte baby,
chcem sa spýtať, ako ste sa vyrovnávali s pocitom, že to je "navždy" a že sú oblasti/zážitky/situácie, ktoré už "nikdy" nebude vhodné zažiť? Aby ste mi rozumeli - na jednej strane sa vo spája taká romantická predstava lásky - ktorú tak úplne už nemám po živote vo vlastnej rodine atď., na druhej strane pragmatizmus v tom, že aj tak sa 50 percent uzavretých manželstiev rozvedie... a tí si predsa tiež mysleli, že to bude do konca života...
To, čo píšem, je asi trocha chaotické, ale sama v tom jaksi ešte nemám poriadok 🙂
Ďakujem za odpovede a pekný večer.

  • ahoj liduska. Myslim, ze to, co si napisala nema s chaosom nic spolocne. Je to zivot a ten so sebou prinasa skutocne vselico. Jedine, co nam ostava je, uzivat si kazdu minutu svojho/nasho bytia a byt stastny, ze sme tu jeden pre druheho zdravi a mladi... Na to ostatne sa treba asi vykaslat, pretoze ked to nahodou pride (a pevne verim ze nie...), cas na lamanie hlavy nastane az potom... 😉

  • Nikdy nevrav nikdy... nič v živote nie je isté. Vedela si, kde budeš pred piatimi rokmi? Bolo by to krásne a zároveň strašné, keby sa život po svadbe začal vyvíjať presne ako sme si ho naplánovali...

    isté situácie?
    sex s iným - to si musí vyriešiť každý sám
    a o prejavy náklonnosti, nevinné flirtovanie a trošku toho napätia človek nepríde... taký je život... môže sa stať (a stáva sa), že človek stretne niekoho, kto mu zamáva srdiečkom aj hormónmi, aj keď svojho partnera ľúbi...
    No a papá sa doma... 😃

  • rozmyslam, rozmyslam, ale nenapadaju mi situacie, oblasti ani zazitky, ktore by som s manzelom nemohla zazit. som asi "priserne monogamna" ako vravievala ista moja neboha kolegynka 😎 😃

  • Sponzor fóra
  • ikke podobne aj ja 🙂

  • Toto mi evokuje, že si buď ešte nevybúrená alebo ti nikdy nebude stačiť to, čo práve máš. Je to tvoje rozhodnutie a ty musíš vedieť (alebo aspoň vnútorne cítiť), čo je správne, dobré a čo chceš. Ak si chceš nechávať zadné vrátka, aby si určité oblasti/zážitky/situácie mohla zdielať aj s nikym iným, tak sa neviaž. Presne, ako píšeš, "sama v tom jaksi ešte nemáš poriadok".

  • Suhlasim s ikee a emjee - ja so svojim milacikom zazivam vsetko, vselijake i trapne situacie, na ktorych sa smejeme 😃 tesim sa, ked mam nejaku novinku, ze mu to mozem zavesit na nos, lebo ma vzdy s laskou vypocuje a poradi mi, uz si bez neho neviem predstavit ani chvilku.... Ale treba si uvedomit, ze co si doteraz robila sama ( nemam na mysli nejake drobnosti, cafe s kamoskami a tak ), uz nebudes, lebo uz budete na to dvaja, uz spolocne budete rozhodovat o dolezitych veciach. A mas zaruku, ze aj ked cely svet bude proti Tebe, tak jeden clovek bude stat na Tvojej strane.
    A pokial ide o rozvod. Ak uz na zaciatku manzelstva budes mysliet na rozvod, tak to sa radsej nevydavaj. Treba robit vsetko preto, aby sa tak nestalo....

  • prekvapujú ma myšlienky s ktorými sa tu niektoré trápite (toto nie je prvá téma tohto druhu)...
     
    Život s partnerom je navždy preto, lebo si sa tak ty rozhodla a nie preto, lebo ťa tam niekto vmanévroval. Ak neberieš svadbu ako vzťah navždy, ani to tak nemusí byť. Ja som presvedčená že je to navždy. Nič mi v živote nechýba a čo by mi chýbať mohlo si vypýtam od manžela a v budúcnosti detí. Vydávala som sa preto, že s týmto človekom chcem do konca života byť a nie preto, aby som konečne nebola sama, alebo mala aspoň raz veľké biele šaty.

    Tak nejako by som povedala, že nie si ešte úplne presvedčená, resp. necítiš to úplne tak ako si si predstavovala. A toho sa drž. Kým nebude presvedčenie v srdci, máločo ťa presvedčí.

  • Myslím, že madeleine to vystihla úplne presne, takže ja ani nemám veľmi čo dodať a plne s ňou súhlasím ...

  • liduska, nikdy nehovor nikdy a NIKDY vopred nevies, co je a co nie je navzdy.. toto pusti z hlavy. Horsie je, ak si myslis, ze sa urcitych veci po vstupe do manzelstva budes MUSIET vzdat, lebo uz nebudu vhodne.. Potom by mozno nebolo zle s manzelstvom este trocha pockat - do stadia, kedy sa tych niektorych nevhodnych veci budes kvoli manzelstvu CHCIET vzdat. Inak sa mozno vedome zaradujete k tym 50tim rozpadnutym percentam.

  • ..suhlasim s made.. 🙂 ,do manzelstva ma vstupovat len ten,kto vie a chce,aby to bolo navzdy.A aj tomu veri..

  • Made to vystihla uplne. To iste si myslim a citim aj ja. Ked stretnes toho praveho tak take uvahy ako nikdy a ci navzdy ti ani nepridu na mysel.

  • Liduska, myslim, ze je fajn, ak sa zamyslas aj nad touto alternativou. Ale ako hovoria kocky, ked pride ten pravy, prestanes sa bat rozvodu a podobnych veci. Ono, treba sa pripravit, ze zivot donesie aj ine ako romanticke situacie, ktore bude treba riesit. Snaz sa vybrat si takeho manzela, ktoreho lubis maximalne ako sa da, a je Ti plnohodnotnym partnerom. Tak sa vam budu prekazky riesit lahsie... Kazdemu sa moze stat, ze sa laska vytrati, ze pridu choroby, nevera, problemy v praci alebo ine prekazky a bude zavisiet uz len od vas (a aj od Tvojho vyberu prave teraz), ci manzelstvo vydrzi. Tak sa drz.

  • no, neviem ci sa uplne presne trafim do temy. moj nazor je taky, ze svadba nic nemeni. teda aspon, co sa mna tyka. my uz spolu docela dlho byvame, milujeme sa a svadbou si urobime taku peknu "zurku". chceme byt spolu cely zivot, takze v podstate je to tak, ako keby sme sa uz zobrali. tiez spolu robime vsetko, nemam nijake obmedzenia, a tak ako ste tu uz viacere spomenuli, co sa tyka sexu s niekym inym, nemam potrebu. tym nemyslim, ze sa nepozriem po peknom chlapovi 😃
    a nikdy nehovor nikdy, stat sa moze aj tebe, aj jemu...
    kto si je sebou totiz moc isty, ze jemu sa to stat nemoze, ten je na omyle.
    ja len z celeho srdca verim tomu, ze to nas pripad nebude. 😃 🙂 😮

  • Až príde ten pravý....tak človek vie, že s ním aj navždy,aj ked priatelia pojdu bokom a dokonca cíti, že to chce.Aj preto, že má v tom dtruhom oporu, ale hlavne preto, že chce byť tomu človeku nablízku, ked bude treba a chce mať s ním koooooooooooopec krásnych detí...po oteckovi a si ochotná aj niečo vydržať až bude ťažko a podržať ho....asi o tom to je...ťažko isto bude.Život nie je len prechádzka...aj do plaču bude a nielen sem tam,ale častejšie....určite bude,ale ak niekoho ľúbiš a je to On, tak práve vtedy chceš byť s ním a pri ňoma a riešiť to s ním....žeby to bolo o tom???Súhlasím s Made... 😃 😉 plne 😉

  • z mojich vlastnych skusenosti kamaratov netreba kvoli vztahu odkladat bokom vztahu to skor uskodi ako pomoze

  • Sponzor fóra
  • ale aj zanedbávať ho kvoli nim... 😉 skrátka ani sa izolovať ...zlatá stredná cesta 😉 🙂

  • hm... zaujímavá téma na uvažovanie. Pridám teda svoje myšlienky.
    K rozhodnutiu zobrať sa, žiť spolu celý život sme dospeli s partnerom každý sám a predsa spoločne 🙂 Nikto nás do toho nenútil a netlačil, no zároveň som šťastná, že aj moja rodina aj jeho sú spokojné s výberom 🙂
    Verím v lásku na celý život a takto aj chcem vstúpiť do manželstva.

    Tým, že mám vzťah, neprestali pre mňa existovať ostatní priatelia a kamaráti, viem a chcem si aj na nich nájsť čas, pretože ich mám rada. Viem, že to aj oceňujú ...
    Želám všetkým Vám radosť z prežívania vzťahov - aj s partnerských, aj s kamarátskych.

  • Ja verim, ze moj vztah vydrzi naveky a budem robit pre to vsetko mozne, aby to vydrzalo, pretoze si myslim, ze rodina je zaklad spolocnosti a takeho manzela ako mam teraz, by som uz sotva nasla....uvidim, co budemhovorit po 20. rokoch....... 😃 😃 😃

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém