Odchod od rodičov po svadbe

babenky, mam trosku /dost/ strach, ze nezvladnem odchod od rodicov, hlavne od ocina.. nie som premaznana, hoci som jedinacik :-) skor mam strach, ze rodicia si bezo mna neporadia :-D neviem, ako to vysvetlit.. velmi si s rodicmi rozumiem a sme dost na sebe naviazani.. su mladi a tak.. mate aj take nejake traumy? ;-(
Odpovedať
Profilova fotka
cubatour a kam odchadzas? ja som od nasich tiez daleko (UK) a velmi mi chybaju, ale uz sme velke a nemozeme sa predsa donekonecna drzat maminej sukne...takto to ma byt a ver mi, ked budes sama s drahym, uvidis ze je to o niecom uplne inom, budete samostatne fungujuca rodinna jednotka (haha, dobry vyraz,co??) a vobec to neznamena ze vasim ublizis, lebo oni od tvojho malicka vedeli, ze to raz pride a urcite ti to nebudu zazlievat... a napriek tomu ze im teraz pomahas, daj im trochu kreditu, preco by si nemali bez teba poradit...ved pises ze su mladi a nie stari a bezvladni... hlavu hore, je to nova etapa v tvojom aj ich zivoote a urcite vam vsetkym nieco krasne prinesie :-)
Odpovedať
Profilova fotka
cubatour neboj to zvladnes :-) ja som mala presne take iste pocity ked som isla byvat s drahym a to sme len o ulicu dalej (zatial) :-D :-D ale predsa je to ine....neviem ci cestujes niekam prec ale urcite si budete este vzacnejsi ked pojdes k vasim a o to bude krajsie kazde stretnutie s nimi...takze take "traumicky" sme mali asi viacerii :-) 8-)
Odpovedať
dakujem za povzbudenia.. cestujem len 15 km od domova :-) ale budeme byvat u rodicov mojho draheho, v rodinnom dome, mame prerobene prizemie, vlastnu kuchynu a 1 izbu, len wecko a kupelnu mame spolocnu a takisto aj vchod.. a tak rozmyslame, ze pojdeme radsej na byt :-S aj ked drahy, ze skusime a uvidime.. no tak neviem, lebo na jar by sme mali zacat stavat podkrovie u mojich rodicov.. :-) bude to obrovske, vlastny vchod z druhej strany baraku, no vsetko nase.. aj dvor.. a zatial sme teda chceli usetrit tym, ze budeme byvat u rodicov draheho, nakolko maju velky barak.. je to tam sice trosku stare a nemoderne, ale my to mame dolu pekne zariadene.. brat sme sa nemuseli, tak uvazujeme, ci by sme ten byt zvladli.. a hlavne aj cosi usetrili :-| moj tatino povedal, aby sme tam tie 2-3 roky vydrzali, vraj na byte nic neusetrime.. co vy na to? :-(
Odpovedať
Profilova fotka
cubatour, zalezi velmi od vztahov so svokrovcami..... ja som na tom tak ze nikdy v zivote so svokrou pod jednou strechou..... ma 4 izbovy byt a je tam sama....... o niecom to svedci.... mi sme boli doteraz v normalnom podnajme (2izb.) ale teraz sme sa stahovali do bytu v rodine a platime iba poplatky..... ale to sukromie a tak sa neda opisat..... so svokrou som vydrzala 3 mesiace pred troma rokmi a som povedala nikdy viac ale naozaj zalezi od vztahov a povahy ludi:))) ja mam asi jednu z najhorsich svokier.... este aj samotnu svadbu nam pokazila..... co k tomu dodat......rodinu si nevyberies.....
Odpovedať
to mas pravdu, zalezi od vztahov.. my si s buducimi svokrovcami rozumieme dobre /zatial/.. ale predsa len maju svoj vlastny zivot, svoj svet, svoje zajace, kacky, sliepky.. :-D a moj nastavajuci musi okolo toho stale behat a tiez ho to uz nebavi.. nejde o tu robotu, ale my sa berieme kvoli nam, nie kvoli niekomu inemu ...
Odpovedať
Profilova fotka
cubatour, myslim,ze nieco podobne preziva teraz moj drahy, my sme pred svadbou byvali u jeho rodicov a teraz sme sa prestahovali k mojim starym rodicom, 10 km od nich. jeho mama si s otcom moc nerozumie, takze ma tiez velke obavy,ako to zvladne, ked odisiel, ale nejako sa s tym musi vyrovnat. zatial sme ich boli pozriet kazdy den,odkedy sme sa prestahovali,ale skor z praktickych dovodov, zobrat alebo doniest nieco.
Odpovedať
Profilova fotka
cubator, aj ja mam take blbe pocity...nasi su rozvedeni, ja sa hned po svadbe stahujem do ineho mesta a maminka zostane sama, teda s brachom, ale ten ma uz svoje zaujmy - frajerka a tak, takze tiez sa trapim, lebo viem, ze sa bude trapit ona :-( Tak sa snazim aspon tvarit sa, ze som v pohode, ale obcas ma to prevalcuje ;-(
Odpovedať
Cubator, aj ja som to prezila vlani v oktobri. Vzdy som byvala u nasich a tym, ze moji surodenci sa rozliezli do skol a za pracou, tak som bola ich prava ruka. Ked som sa vydala a odstahovala som sa zvykala som si skutocne tazko. Doma som nechala vsetko - milujucich rodicov, pracu, ktora ma bavila a naplnala, vsetkych priatelov a odisla som do mesta, kde som nikoho nepoznala, nemala som pracu a mala len to jedine, muza, ktoreho lubim nadovsetko na svete. Asi tri, styri mesiace som od nasich z navstev odchadzala v slzach. Ale clovek si zvykne, neboj. Aj teraz sice ak nasich nevidim 3 tyzdne, mesiac, mam abstak :-) Ale uz to nie je to, co na zaciatku. Privyknes na nove miesto, novu ulohu, najdes si spriaznene duse a okrem toho, neodchadzame predsa na druhy koniec sveta ani navzdy. A poviem Ti este jedno, teraz, ked k nasim vzhladom k pracovnym povinnostiam necestuje moj drahy so mnou, po dvoch dnoch sa uz za nim ponahlam nadzvukovou rychlostou. :-) Drzim palce.
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?