Veľmi rada sledujem aj po rokoch od mojej svadby stránku "mojasvadba" a prípravy neviest na svadby: čoraz viac ma fascinujú prípravy neviest, najmä mnohokrát dlhoročné, s vysokými finančnými nákladmi a často (podľa mňa) zbytočnými a prehnanými prvkami (nákladné oblečenie, doplnky, darčeky,...) - až sa mi niekedy stráca podstata svadby a sľubov, ktoré sú jadrom svadby. Celkom by ma zaujímalo, koľkým nevestám, ktoré tu zverejňovali celé prípravy a svadbu, manželstvo vydržalo...ktoré by sa tu a teraz priznali, že romantika svadbou skončila :). nemyslím to v zlom, práve naopak. Dnešná doba nepraje vzťahom, sama v mojom okruhu mám mnohých, ktorí po prvom probléme od seba odchádzajú, hoci ich svadba bola veľkolepá. Rozvod akoby bol "ničím" a neprinášal ďalšie problémy. :-) :-) :-)
Mne to príde tak, že u niektorých ľudí je svadba doležitejšia ako manželstvo :-)
Svadbu si spravia drahú, aby sa mohli ukázať, mnohokrát sa zadĺžia a potom zistia, že to manželstvo nestojí za nič. Do manželstva ľudia vstupujú nie vždy dokonale pripravený a zo zadnými dvierkami- veď čo, ak to nevyjde rozvediem sa a hotovo. .. A pri prvom probléme sa manželstvo zatrasie a nevydrži. Asi sme zabudli riešiť problémy a vśetko robíme moc radikálne...Neviem, možno je to aj tou dobou, manželia už nie sú na sebe taký závislý ako voľakedy. Čo je na jednej strane fajn, ale na druhej strane aj zlé.
Urćite život z nejakým alhokoholikom, tyranom, závislákom je peklo, takže s tejto strany je možnosť rozvodu veľmi užitočná.
Ale do manželstva by sa naozaj malo vstupovať s tým, že je to na celý život, a na rozvod musí byť naozaj krajná možnosť.
@kathhii
ja som zatiaľ v manželstve spokojná, nič sa nezmenilo, stále sme ako novomanželia.
Problémy boli a budú a sú na to, aby sa rieśili.
Keď som sa vydávala, tak som manžela poznala 6 rokov , jeho chyby a prednosti, takže som s tým vyrovnaná, a nehovorila som si, však po svadbe ho zmením :-)
Ja za seba musim povedat, ze v manzelstve je to ovela lepsie, sme spolu 11 rokov, z toho skoro 2 ako manzelia a niekedy mam pocit, ze az toto je ta prava laska, a to predtym (pocas chodenia) ani netusim co bolo :D.
@kathhii a takto to podla mna byt. vsupit do manzestva s tym, ze clovek nechce nic menit a nevadia mu partnerove chyby a necakat ze sa po svadbe stane zazrak a partner sa ich zbavi :) :-) a toto sa neda zistit po dvoch rokoch chodenia :)
@stancika Myslím, že na to,aby pochopil, źe partner sa nedá len tak prerobiť a naućiť sa milovať aj leho chyby, tak na to musí človek dozrieť.
Ja si neviem predstaviť, že by som sa vydávala v 20-ke. To som bola ešte také decko a ani som nevedela, že čo chcem. :-) Niekto dozrie skor, niekto neskor :-)
@kathhii niekto na to nedozrie ani v 40tke, iny uz v 30tke ma v tom jasno :) je to aj o povahe toho cloveka. poznam ludi, ktori sa brali v 20 a doteraz im to klape bez problemov a poznam zasa aj takych čo sa brali v 35 a behom dvoch rokoch boli rozvedení :)
@mika5555 mne sa práve zdá, že svadbou to ešte len poriadne začalo. predtým som vedela že je to muž, s ktorým chcem ostať a teraz po svadbe som si tým ešte istejšia :)
Prave na toto vela ludi zabuda, ze svadbou nic nekonci ale skor vsetko zacina. Treba sa aj po nej snazit a stale sa nejak vediet navzajom prekvapit :) Uz je len na cloveku, ci si to uvedomuje alebo sa po svadbe uz kasle na to :)
po svadbe sa má romantika ešte len naplno rozbehnúť, nie “pokračovatˇ”... budem za staromódnu, ale ja napr. neuznávam bývanie pred svadbou a skúšanie si vzťahu a pod. , svadba je vyvrcholením vzťahu, spečatenie.. lenže keď už partneri všetko majú - spoloćnú domácnosť, peniaze, už si to teda “vyskúšali” aj po sexuálnej stránke - tak sa popravde do svadby ani nehrnú, že “načo”... no a potom vznikajú aj takéto otázky..
my sme s manželom pred svadbou spolu nebývali, navštevovali sme sa, strávili spolu pár víkendov, no až svadbou to začalo byť to pravé... vedela som, koho si beriem, nič sme si nemuseli skúšat’, zobratí sme už 2 roky a máme aj 9mes. syna..
no a prípravy - to je tiež kapitola - treba si uvedomiť, prečo teda svadba - lebo krásne šaty? hostina? spoločné priezvisko, jednoduchšie úrady?
alebo sa milujeme a chceme spečatiť vzťah.. ja som napr. prípravy až tak neriešila, ale to je skôr aj o temperamente nevesty; môže rovnako zlyhať aj manželstvo uzavreté na úrade, “len” s obedom v reštike a šatami z druhej ruky (nadnesene povedané)...dôležité je si uvedomiť, či už je to svadba za tisíce, alebo jednoduchšia - že o čo ide, k čomu sa zaväzujeme a že si prisaháme vernosť
@zuzuliennka s tymi pripravami s tebou suhlasim. mam taky pocit, ze vela ludi to robi len preto, aby pred druhymi ludmi si splhli alebo ako to inak povedat. nepaci sa mi to vobec, ze pri vsetkych tych pripravach sa obcas zabuda na to, ze ta svadba je v prvom rade o tej ich laske a o tom, ze chcu spolu ostat cely zivot.
Podla mojho nazoru uspech v manzelstve sa neda hodnotit podla pompeznosti svadby. Dolezite je preco a s akymi ocakavaniami mladi vstupia do manzelstva. My sme sa brali po 7 rokoch, poznali sme nase silne stranky ako aj vsetky nase chyby a vedeli sme koho si berieme. Podla mna sa po svadbe vsetko len zacalo, vtedy zacala ta prava laska😉 prave budeme oslavovat 2.vyrocie svadby a hoci ja som bola presne ten typ nevesty, ktorej zalezalo na kazdej malickosti a mali sme velkolepu svadbu, nase manzelstvo je kazdym dnom krajsie, carovnejsie a nasa laska stale kvitne 😊
Ja som sa rozviedla po 5 rokoch a mali sme krásnu svadbu. Napriek tomu som rada, že naša svadba bola krásna, jednoducho som to tak cítila, vtedy som túžila zažiť si takýto deň. Druhýkrát sa budem vydávať úplne freestyle, dokonca bez svadobných šiat, pretože tentoraz to zase cítim takto. Nevidím rozvod ako tragédiu, ľudia jednoducho občas rastú rozdielnymi smermi a zistia, že každý z nich čaká od života niečo iné. Oveľa tragickejšie mi prídu vzťahy, v ktorých ľudia zostávajú, lebo sa to patrí alebo iba kvôli deťom.
My budeme oslavovať 3. výročie a stále to u nás klape výborne, nevymenila by som ho za nič. Bývali sme predtým spolu rok a pol. Svadbu vnímam ako začiatok novej etapy, odkedy sme rodina, užívali sme si dovolenky, prácu a teraz ako čakáme prvé dieťa sa posúvame zas ďalej. Uvedomujem si, ako veľmi si pomáhame aj v ťažšom období napr. choroby, zmena práce a podobne :-)