"Prečo ste sa brali?" Ako reagovať na túto otázku?

veru, kazdy sa nas pytal ze co tak skoro tak reku lebo chceme a nemame uz 18 aby sme sa rucickovali 5rokov a nechce sa nam hladat dalej, bo sme sa uz nasli

jj u nas taky tak

aj u nas... ziadost po troch mesiacoch, spolocne byvanie po styroch a svadba po roku a 4 mesiacoch... a my sme sa nasli, aj ked sme sa nehladali...

inak sa priznam, ze tiez trochu povytiahnem obocie, ked pocujem o mladomanzeloch mladsich ako 25 rokov... nie je to myslene zle, kazdemu co jeho je, ale ja osobne som bola rada, ze som mala urcitu single periodu vo svojom zivote...

prečo sme sa brali? Lebo naše spoločné dieťa malo moje priezvisko a môj vtedajší priateľ to nemohol prežiť. Tak som mu povedala, že ak chce, aby sa dieťa volalo ako on, tak sa musíme vziať.

ja a moj nastavajuci sme pri prvom stretnuti vedeli, ze patrime k sebe....a ako on hovori: Na co mam cakat? Bude potom nieco ine?. Jediny, kto sa tym znepokojoval a stale sa pyta "Preco?" je moja mama. Potom nasleduju vycitky, ze sme spolu kratko, ze sa este poriadne nepozname, ze som mlada, ze studujem (co je pravda, ale len externe...normalne pracujem a mam vlastny prijem)....tak na to len odpovedam, ze to, ako dobre niekoho poznas nezalezi od toho, ako dlho sa poznate...a ze ona sa vydavala, ked mala 18, moj ocino 22...ja mam 24 a moj nastavajuci 27...CO JE NA TOMTO MLADE???

my proste citime, ze patrime k sebe.....takze preto sa berieme (a budem dufat, ze moja mama sa s tym coskoro zmieri, lebo na tomto rozhodnuti nezmeni nic)

aj ja sa pridam... my uz sme okolo 30tky (ja tento rok a drahy bude mat 32) - a tiez ma poziadal o ruku po roku aj nieco. a to som po tej otazke tuzila uz po troch mesiacoch od zoznamenia!!! ))
ale preskakali sme si obaja velmi mnoho, nasli sme v sebe zakladne veci, s ktorymi sme sa stotoznili, to je velmi silne puto. a ostatne je ako vsade inde. zvykli sme si, tolerujeme sa, netolerujeme, ako kedy, ale strasne sa lubime a polozili by sme za seba zivot. a to sa fakt (ako hovori laleeta) v mladsom veku asi neda tak intenzivne prezivat. to clovek zisti, az ked ma mnoho za sebou, az ked dokaze porovnat, a skusenosti mu povedia, ze nema vyznam cakat, lebo nasiel toho prvaveho howgh

Preco sme sa brali? alebo preco by sa mali ludia brat a nenechavat to len na zivot "bez papiera"? kvoli pravnej istote...

ja som nazoru ze mladsi,alebo skolske lasky /ako my/ by mali vydrzat dlhsie chodit spolu, predsa len clovek dospieva a vyvija si este nazory a podobne, takze pre mna 7 rokov je ok,ale samo neviem si predstavit keby som ho stretla v 28 napr ze budem cakat 7 rokov, to je uz clovek skuseny, niekto aj mudrejsi a vedia co od zivota chcu a podobne..tam mi dojde normal tak 3 roky cca, skor by som do toho asi nesla

Petulka...presne si mi vytrhla slova z ust...ktora sa mi drala na jazyk pri otazke" preco ste sa brali"? v nasom pripade " preco sa beriete"Aj u nas je to podobne,len podotknem ze som mala znamost 4 roky predtym...a po polrocnom byvani som zistila,ze to nieje spravny muz do mojho zivota.Nasledovala kratka pauza...a to v pravom slova zmysle...lebo asi mesiac potom som stretla na internete toho "svojho spravneho"A uz to islo z kopca,po cca3 mesiacoch spolocne byvanie,po pol roku poziadanie o ruku a po roku aj pol - v auguste bude svadba...A na otazku,preco?
Lebo citime ze patrime k sebe,a naco mame dalej cakat a chodit spolu dalsie 4 roky,ked uz kazdy mame nejake predchadzajuce skusenosti so vztahmi,vieme co chceme,co nechceme...sme financne zabezpeceni...chceme spolocny zivot..babetko...rodinu...ja mam 24 a partner 28.Podla mna sme na manzelstvo zreli a pripraveni...

ja som od prveho momentu vedela, ze tohoto chcem a aj preco ho chcem, vybrala som si ho, ma vsetko, co mne k stastiu chybalo, je presne tym, po ktorom som v hlbke duse tuzila a bala sa, ze neexistuje, je presne tou mojou druhou polovicou, ktora mi k statsiu a harmonii chybala
po par dnoch som si uz bola ista, ze poviem ano

Prečo? Lebo si neviem bez neho predstaviť jedinú sekundu vo svojom živote, lebo je mojou kópiu, len v mužskom vydaní, lebo sa vo všetkom doplňame, vo všetkom si rozumieme, lebo pre mňa znamená všetko na tomto svete, nikto pre mňa nie je tak dôležitý ako on. Urobila by som preňho všetko na svete, len aby bol šťastný... a on by urobil pre mňa to isté, aj to jeden z dôvodov, prečo si ho chcem vziať za manželíčka Proste je pre mňa dokonalý po všetkých stránkach, aj keď mi často v tomto oponuje, nepresvedčí ma

Aby tomu druhému bolo lepšie....

Pretože po tom čo sme spolu prežili, čo k sebe cítime a čo jeden pre druhého znamenáme to bolo úplne prirodzené

no precooo...lubime sa, sme najlepsi kamosi a chceme mat raz rodinu

mne moj drahy vcera povedal, ze si ma chce vziat preto, lebo sa chce mat dobre.....ja som mala normalne slzy na krajicku....to bolo to najkrajsie vyznanie lasky...

ale pred kamaratmi zvykne zahlasit, ze si 30.augusta ide pokazit vikend

pekne je ze povedal - vikend- ved to len ten jeden,mozno myslel aj na zaludok

Prečo sme sa brali?

-lebo som v ňom našla idealnu polovičku pre mňa a on vo mne.
-lebo ma naučil bojovať s horšimi stránkami môjho ja.
-lebo to je prvy chlap v mojom živote, pri ktorom sa nebojím byť sama sebou.

Lebo sme sa našli a ľúbime sa.

Prečo sa my ideme brať?

Lebo už žiadneho iného nebudem ľúbiť tak ako jeho
Lebo pri ňom sa cítim šťastná ako nikdy predtým
Lebo ma urobil šťastnou
Lebo vo dvoch sa život lepšie znáša

"lebo uz ziadneho ineho nebudem lubit tak ako jeho"

trochu odvazne a hlavne predcasne vyhlasenie, nemyslis? to si moze povedat nanajvys stara babicka na smrtelnej posteli, ze "ziadneho ineho som nelubila tak ako jeho"

To je možno pravda, ale tak keď si idem niekoho brať, tak si nemôžem hovoriť, že možno príde niekto lepší a zaujímavejší, to by som sa potom nemohla vydávať nikdy, keby som si to o každom jednom povedala. A myslím si, že je to aj pravda. Budeme manželia a nikto iný už nebude mať na mňa zálusk a ani je nebudem prejavovať vážny záujem.

jeej..sharka...to co si napisala aj na nas sedi
poziadanie prislo po troch mesiacoch...a svadba mala byt po roku..no vyhrala prerabka bytu takze bude po dvoch, ja mam tiez o rok 3O, drahy uz po...ale mna vobec nejak netlacilo...ze svadba...ja stale mam pocit, ze je cas
ale celkom sa tesim

katulienka: myslim, ze sme sa trochu nepochopili, ale s tym, co si napisala 17:42 suhlasim... az na to, ze zalusk na teba moze mat ktokolvek, aj ked budes vydata (vydaj ziadnej zene na pritazlivosti neubera, ba naopak by som povedala), ide o to, aby ostalo len pri tom zalusku a nerozvijalo sa to dalej ale to je uz ina tema...

hm...ja som si povedala..nikdy nehovor nikdy...lebo nevieme, co nam zivot prinesie
je uzitocne mat svoje zasady a drzat sa ich, tiez ich mam...no vsetko preveri az cas
laska urcite nie je u nas jediny dovod na svadbu, je to spolahlivost, zodpovednost, spolocne plany do buducnosti

moj snubenec vravi, ze sa berieme preto, aby sme mohli byt slobodni... Na vysvetlenie: Aby sme si mohli robit, co sa nam zachce a neotravovali nas ludia s hlupymi otazkami typu "preco?"

no v podstate som ani nemyslela,ze sa vydam v 25tke....ale nejako mam pocit,ze je ten cas...este pred tym,nez ma poziadal o ruku som vedela,ze nic na nasom vztahu nechcem menit...resp. ze chcem,aby sme boli spolu a aby to bolo ako doteraz a lepsie...a stale mam pocit,ze sa nas vztah rozvyja...tak jasne,ze som mu povedala ano..a lubim ho

No tak Hanickastar ,toto je totalny idealizmus , kiez by vam vy siel a nam vsetkym zivot vas postavi pred take suituacie ze mozete byt slobodni len v manzelskom svete. Ahoj.

ja mam tiez 21 a budeme sa brat o rok ak sa nam podari dat do primeraneho stavu nas domcek, ktory prerabame najneskor do dvoch. Moj anjelik ma 25. Ked sa dozvedeli priatelia o zasnubach 50 percent sa pytalo ci som tehotna (nie som).
Ja mam jedinu odpoved, milujem ho a viem ze to je ten s ktorym chcem stravit cely svoj zivot. Je nam spolu krasne, super si rozumieme. A nejde o papier, ale o to ze sa budem pysit jeho priezvyskom hi hi. A k dokonalemu stastiu nam nebude chybat papier, ale spolocny potomok.

no,,nas sa vacsinou pytali: ,,kedy sa vezmete?,, a my stale nic,,a potom to prislo ako take prekvapko,ked sme teda povedali za na jesen...sme spolu 7,5 roka a kedze sme sa zhodli na tom,ze spolu ostaneme-zrejme az do konca zivota,,hi hi znie to divne,,, tak som si povedala,,teraz alebo nikdy!!! a tak sa to cele rozbehlo ako na saniach ) a uz sme svoji 4 tyzdne..a vsetci si povedali :,,no konecne,, ,,,,teraz ideme zapasit s novou otazkou .,,kedy budete mat dieta???,, asi tak..

My sme sa brali preto, že sme to tak cítili, žili sme spolu dva roky, keď sme sa brali a nemali sme pocit, že sme sa nejak urýchlili, sme spokojní, sme svoji skoro tri mesiace a teraz sa nás každý pýta, kedy bude dieťa, alebo ste sa nebrali preto???
Dnes sa asi všetci musia brať, keď je to nutné, alebo čo....,my sme to tak chceli, lebo sa máme veľmi radi aj povšetkých prekážkach, čo nám život postavil do cesty... asi ešte radšej ako na začiatku vzťahu a uznali sme si že s iným to ani jeden ani druhý nechceme prežívať, že sme pre seba tí pravý a chceme spolu zvládať všetko =)