Sklamaná z manželstva. Vy sa tak niekedy necítite?

okrem toho, ze kazdy z nas si v tejto dobe vyhradzuje pravo na svoje konanie a uz to nie je to ostavanie vo vztahu z nutnosti - suhlasim s majcikom.

myslim, ze momentalne je na nas to vsetkych stran tlaceny nazor, ako to musi byt "ten pravy, ta prava", ako musime byt neskonale stastni a ako musi byt vsetko vynimocne.... lenze zivot vacsiny nie je... su obdobia, ked sme stastnejsi, inokedy zasa menej... raz hore, raz dolu, aby sme si vedeli viac vazit to dobre... lenze mnohi ludia uz nechcu riesit a bojovat, chcu byt len stastni, s tym svojim... sami pre seba, nie spolu.... tak to ale nefunguje, nenadarmo sa vravi, ze na vztahu treba pracovat... mne to kedysi prislo ako prazdna fraza, dnes viem, ze je to pravda....
urcite nie vsetko sa da vyriesit, su vztahy, kedy je rozchod tym najlepsim riesenim, ale v mnohych pripadoch je to naozaj len neochota zabojovat a vynalozit energiu....

Caraida - suhlasim, akurat k tej poslednej vete - ano, v niektorych vztahoch to vyzera na konci tak, ze rozchod najlepsie riesenie, no moze to byt dosledok toho, ze sa problemy skor neriesili, kym neboli mensie
Daisyd - tiez si myslim, ze nema vyznam sa hadam, ze ci veriaci alebo neveriaci sa spravaju lepsie ... zial, niektori veriaci sa spravaju horsie ako ini neveriaci myslim, ze bude najlepsie, ked sa dohodneme, ze chceme sa spravat ako ludia, no nie?

Ahojte za to velke písmo sa ospravedlnujem....
tým veriacim som chcela povedať,že tkí ľudia nekladú na 1. miesto šťastie na zemi(aspon by nemali)
lebo veria, že sa im to pos smrti vráti a budú šťastní tam....
súhlasím viac menej s maJCíKOM...ach ten kaps lock

majcik, neviem, tu na tomto fore sa nam vsetkym, napriek mensim, alebo vacsim problemom a nezhodam dari velmi dobre. ale su veci, ktore nevyriesime....
mozno extrem vytrhnuty z kontextu, ale na take pripady som myslela - svojho casu som varievala cez vikendy teple jedlo s kamaratmi socialne slabsim ludom...nie som ziadny ludomil, ale zdalo sa mi to zmysluplne... ked tam pocuvas tie zivotne pribehy, ako chlap mlatil bez zjavneho dovodu - cholerik - zenu a decka, hlava nehlava a ze jedneho dna nasla silu, zbalila deti a usla... dalsi - rodicia, stari rodicia - alkoholici - nebolo sa ani o koho v mladosti opriet, nenaucil sa, mensi problem - zacal pit... nekontrolovatelne... nedal si pomoct... a tak..., to sa neda len tak vyriesit za par rokov partnerom ... to chce odbornu pomoc a okrem toho, ked ten jeden, sam od seba nie je pripraveny riesit, okolie ho k tomu nedotlaci... x takych pripadov sa najde, nasilie v rodine, voci detom... hnus... tam je lepsie, aj s pomocou zacat odznova a ten druhy si musi vysporiadat najprv sam seba... pomahat duhemu - ano - odtial potial, ale len, ak je tam snaha z jeho strany.
deti by som nikdy nenechala ohozit...tak daleko laska k bliznemu nesiaha...
chodievali k nam ale aj alkoholici, ludia, neschopni sa zaradit do kolektivu, drogovo zavisli, ale to bolo v poriadku, snazili sa nieco aspon spravit, umyt sa, oprat si, porozpravat sa... to je ok, chybala im ale taka ta tuzba ublizovat ostatnym.... nastastie.

Ahojky, asi som opäť nesprávne formulovala niečo čo som chcela povedať a to, že kedysi ženy boli menej emancipované a hlúpo povedané museli držať hubu a krok...prosto, nemohli si povedať, nebudem žiť s násilníkom alebo neverníkom alebo podobne... aj teraz je také rozhodnutie ťažké a málo žien sa k nemu odhodlá, ale môžu...a majú väčšiu podporu toľko k tomu rozvodu...ešte by som chcela poznamenať, že sa vonkoncom nezastávam tých, ktorí berú svadbu ako "pekný deň" a po pol roku požiadajú o rozvod... taktiež nie tých, ktorí po prvom probléme utekajú za právnikom...bohužiaľ aj to je dôsledok našej doby... len na rozdiel od minulého storočia sa môžme rozhodnúť...a to sa mi páči Nie je to o tom, že by ľudia nevedeli niečo vydržať, obetovať sa jeden pre druhého, ale niekedy sa to naozaj zvládnuť nedá (pokiaľ si na smrteľnej posteli nechcem poedať, že fajn...úžasný život, nechala som sa mlátiť ožierajúcim sa chlapom, ktorý každý večer vyhľadával iné ženy...robila som ho šťastným...uľavil si, mal navarené, upratané...vzorné deti...hmm...len škoda, že ja som zo života nemala nič ...uviedla som extrém, ale poznám niekoľko žien, ktoré keby nemohli požiadať o rozvod, dožili by takto...(a s cirkvou mali sakramentský problém...však vyzerali ako vzorná rodinka...))

sue aspon ja sa ta zastanem plne suhlasim s tebou ak niekot musi vydrzat nieco horsie ako pise ajana ze to moze byt dokaz lasky
podla mna aka je niekto psychicky alebo fyzicky tyrany tak to uz nie je laska naviac ten clovek si neuvedomuje ze partnej tyra aj deti a tie tym mozu dozivotne trpiet
ajana neviem najst tych prvych veriacich co si spomenula ale z tejto vety ktorou to vysvetlujes ze mi neveriaci sme zas nejaky horsi ja poznam vela neveriacich ktori sa snazia pachat dobre skutky aj napriek tomu ze im nejde o posmrtny zivot naopak poznam veriacich ktory sa vyspovedaju a je vsetko ok ja ked nieco zle urobim tak si to pekne vyzieram len so svojim svedomim ale lutujem to aj tak a trapi ma to poriadne a aj to ma nuti nerobit to znova aj ked zvacsa tateto veci robim skor neumyselne

Dorotka:tak to som nenapísala...
A týranie je trestný čin....taký ľudia patria za mreže...
majcik to myslím pochopila ako som to myslela:O)

SUE a ty si odkedy spat? znova mate datum svadby ?

vidim, ze je to predsa len starsia tema, ale mozno, ze bude pokracovat.
Myslim, ze vela zien je sklamanych a rozcarovanych, ked po svadbe zistia, ze im akosi pribudlo kopec roboty.
Vzdy mam na pamati paradox zivota. Zeny snivaju o sobasi, vacsinou maju ruzove okuliare, eke to bude super...
muzi si zatial robia srandu o podpapocovom zivote, chomute a pod. No vacsinou po svadbe na tom su horsie zeny a muzi si uzivaju full service
problem bude uz vo vychove....mozno manzelov uz sotva niektora z vas prevychova, ale pamatajte na to, ak budete mat synov , ze asi nie je spravne donekonecna ich obskakovat a nedajboze im dat urobit nejaku "zensku" pracu

ako si kto ustelie, tak si lahne... kto ma ruzove okuliare, jeho smola, padne na nos... ak zena pred svadbou nosi muzovi k telke pivo a nauci si ho na teple vecere, nech sa nedivi....

ak pred tym spolu nebyvali,tak sa nedivim,ze moze nastat rozcarovanie alebo problem.My ked sme zacali spolu byvat,tak sme tiez mali problem sa zladit.Hadok bolo viac ako dost.Ale spolu sme zvladli... T
Ale ak par pred svadbou spolu byval,tak nechapem aky moze nastat problem.Ako pise laleeta,tak po svadbe sa nic nezmeni...

nie je to o tom ci ludia spolu ziju pred svadbou alebo po....je to skor o tom ako si predstavuju spolocne zitie...ak zena hned po zacati spoluzitia zacne behat po byte a muza nepusti k vysavacu a ani ho o pomoc neziada tak potom po case uz zbytocne dupe a kope nohami....muz si na nieco zvykol a zmenit ho chce velmi vela prace...
to ze muz v domacnosti nepomaha je istym sposobom chyba zeny...ako si ho naucila tak to ma....a tak isto je to aj s muzmi "podpapucnikmi"...ako si ho zena vychovala takeho ho ma....

len k nazvu temy - "sklamanie po manzelstve?" - tak bud sklamanie po uzatvoreni (specateni, atd.) manzelstva, alebo sklamanie po sobasi... ale sklamanie po manzelstve? prve, co mi zislo na um, ze je to tema venujuca sa pocitom osoby, ktorej nevyslo manzelstvo .

ja by som za byvanie pred uzavretim manzelstva nic nevymenila... neviem si predstavit ze by som po sobasi zistila ze manzelovi sa moc nechce do domacich prac a potom sa trapila hadkami... podla mna sa to neda zistit inak ako po par mesiacoch spolocnej domacnosti...obaja maju cas zvyknut si a nemusia potom riesit somariny...napriklad viem, ze nastavajuci ma kopu vlastnosti ktore nastastie prevazuju nad tym, ze si rad hodi spinave pradlo k posteli a spotene tricka su na jednej kope ale som rada, ze na to pridem teraz. takze takyto typ sklamania ma dufam obide....ale viem si predstavit, ze na vsetko sa neda pripravit a niektore veci sa po sobasi zmenia, ale s tym sa kazdy vyrovna po svojom.

my sme spolu 2 roky pred sobasom byvali...takze nejaku vyraznu zmenu po uzavreti necitim,viem s akymi chybami som si manzela brala, nemala som ziadne ruzove okuliare

ja teraz byvam s priatelom a presne viem co ma caka aj nadalej niektori chlapi su fakt bordelari ale najhorsie je ze mu to nemozem ani vytknut lebo u nich doma sa jednoducho neupratovalo. a ked nahodou aj ano, tak sposobom "zamiest h.vno pod stol a je hotovo" ale tak co narobim. ale aspon ze na nom obcas vidim nejaku snahu daco ozehlit, daco umyt a tak. aj maly pokrok je pokrok

skrátka sme sa tu kočky zhodli,že je dobré spolu bývať pred manželstvommy spolu bývamu už 3-tí rok a 19.9.09 to oficiálne uzavriemea nečakám žiadne zmeny čo sa týka upratovania alebo správania manželíka, jednoducho je taký aký je a ja tiež. teraz už ma ani ponožky na zemi nevytočiaa musím ho pochváliť už teraz - snaží sa ako môže, minule sa pustil prať (samoška,že počas celého procesu od vkladania do práčky až po zapnutie práčky,som mala asi 10 telefonátov) a prídem domov a čo nevidím, ked idem to prádlo vyvesiť? - čierna ponožka v bielom prádle...chvalabohu tam dal ten gel na zmiešané prádlo, no šikuľka,čo vám poviem

ahojte nevestičky,
keď som tu niekedy citala prispevky kociek ktore sa rok po svadbe stazovali ako sa ich manzel zmenil, nechapala som... a teraz?
svadbu som mala pred mesiacom a pol. S manzelom som chodila 6rokov, kym sme sa vzali. poznalii sme sa od strednej skoly, pockali sme kym skoncim vysku a zobrali sme sa. vsetko to super vychadzalo.... nehovorim ze nas vztah bol bez problemov, a jasne ze boli aj hadky, ale vsetci dookola nas obdivovali ako sme sa nasli, ako spolu vychadzame a jednoducho ako velmi sa mame radi.....on bedel ako sa bojim svadby, hlavne kvoli tomu že som mala stale strach ze sa manzel po svadbe urcite zmeni, ze uz to nebude take pekne, ze si jeden vocu druhemu budu mict viac dovolovat, lebo ved je to už určite silnejsie puto ako nejake obyčajne chodenie.....
a ako som dopadla nejakých necelych 5Odni po svadbe?
manzel sa zrazu strašne zmenil, všetko mi vyčita, krasne oslovenia nahradili: Si trapna, sprosta, sibnuta
nikdy nema na mna cas, nechape naco si ma zobrat v lete dovolenku (chcela som len aby sme boli aspon par dni spolu), ze to je somarina....
neviem či je to jeho skrat ktory prejde, alebo to tak už ostane
rodičia sa mi rozviedli a ja som si povedala že tak nedopadnem a pozrite....
nemam problem sa na neho vykašľat ak bude taky, a niesom naivna sliepočka ktora si necha skakať po hlave, som pekna , inteligentna kočka a takže by som určite na svete dlho sama neostala.....
ale milujem ho, je pre mna velmi doležity, nikto mi tak nerozumel ako on a jednoducho je to moja laska......
to som dopadla....

jaaaj, zomi, to mi je luto
sakra, niektori chlapi ma fakt stvu!

neviem, co poradit, hlavne drzim palce....ze sa to nejak spravi...
ale pozor, deticky vela veci menia, potom je uz tazsie robit radikalne rozhodnutia

ale neboj, vsak snad dostane rozum...nema problemy v praci? vies, kriza, prepustanie atd..vela chlapov to neprizna...

my byvame tiez spolu, uz to bude rok. Neviem si predstavit, ze by som snivala o nasom spolocnom zivote po svadbe ako zena - vsetko pekne upratane, vyvonany byt, riady hned po jedle umyte, sobota - rozdelene domace prace, ze manzel vysava, ja utieram prach, oblecenie hned ulozene v kominkoch.... Cista utopia. Aj ked iste su taki muzi. Po svadbe ziadnu zmenu necakam, vlastne sa berieme len kvoli tomu, ze som nechcela mat deti pred manzelstvom. Takze ani sklamanie nepride. Istu zmenu ocakavam, ked sa prestahujeme do nasho noveho domu, ale o tom sme sa uz rozpravali, co ocakavam, ked budeme mat konecne viac priestoru a normalny velky satnik... (uvidime ako to ale nakoniec dopadne)

ma pracu ktora ho bavi a naplna, takže v tom problem nebude.... peniaze tiež nie su problem, dokonca uvažujeme o kupe domu, lenže teraz sa toho začinam obavať či to bude dobre riesenie, co ak.......to bude ešte horšie
ja nechapem, cely ten čas vedel aky mam strach z toho ako sa ludia po svadbe menia....

stale sme mali pocit že sme ini ako ostatni na tomto svete, nepijeme, nefajčime, nevyhadzovali peniaze na zbytočnosti a odkladali, a potom sme si kupili druhe auto, zariadzovali byvanie....
žili sme si fakt jeden pre druheho
a teraz nie je ochotny sa baviť, stale som ta zla ja.... ked začnem rozhovor s tym: prčiznajme si čo kto zle urobil, začnem ja aby som mu to ulahčila, a on na mna vyskoči pre kazdu vec ktoru si priznam..... non si neprizna nič, vyhadzujem mi už na oci aj veci, ktore su uplne somariny, vymysla veci ktore vobec tak neurobim.....
pride z roboty, a ide vonku niečo robit a pride az večer na zda sa mu to normalne....
fakt nechapem co sa deje

zomi...nie je mozne aby sa muz za 50 dni tak zmenil..chodili ste spolu 6 rokov...urcite to tam bolo aj predtym ale asi si to prehliadala...pokial v tom nie je ina zena, choroba alebo ta nejako brutalne niekto neohovoril tak si nemyslim ze ZRAZU nastane takato zmena..a ked mu to hovoris, tak ako reaguje?

inak baby jedna veeelmi dobra rada: Ak ocakavate od chlapa, ze vam napriklad povysava alebo pomoze s niecim, lebo si myslite, ze on to vidi, ze nemate vela casu a ze driete ako kon, zatial co on sedi pred telkou, tak mu to POVEDZTE, lebo oni to nevidia a vobec im to nedopne, ze vy chcete, aby vam s niecim pomohli. Je to z knihy od Johna Graya a mam to odskusane...

ijlanka - 100 % pravda
Ale keď žena v kútiku duše dúfa, že chlapa trkne, aj keď netrkne

ako reaguje? no pravdaže nechape o com hovorim, ja sa mam zamyslieť nad sebou a ja som ta zla....
nehovorim že som bezchybna to nie, ale priznavam si chyby ale ked on teraz na sebe nic zle nevidi, tazko sa s nim diskutuje, lebo to skonci stale pri mne a nie pri nom
a ci som niečo prehliadla? nezda sa mi, a tak dlho sa pretvarovať nemohol....
viem že ma miluje, ale ako by mu niečo zaclonilo srdce a aj myseľ a mam pocit že on je všetko
viem že by som mu mohla ubližiť, stačilo by sa spravať ako on a už mu to začne vadiť.....
a viem že to predje a bude dobre, ale za ten cas mi už tak ubližil že to strašne boli, uvedomujem si že každa dalšiia rana sa len zaryje do našho srdiečka a bude veľmi dlho bolieť
možno jeho ani nie , ale mna určite, a z každou dalšou ranou odchadza aj dalši velky kusisko dovery a tem sa už nikdy nevrati

dominika: to mas pravdu a vobec nedokazem pochopit, preco su taki... No co by sme bez nich robili ?

iljanka: Kto by opravil auto alebo pokosil travu? Aj keď niekedy je to na slučku . . .

..nevidim do toho ale niekedy sme my zenske prilis precitlivene, vysnivame si nieco a ked to nie je hned ruzove tak problem..pokial si si ista ze ta miluje tak co riesis? Chcela by si aby bol stale s Tebou? Ked ide kazdy den von - tak kam ide? Zabavat sa alebo nieco ine?

ja som stale tvrdila že po svadbe je to len horšie a mala som motto: nezničim si vzťah manželstvom.....ale stalo sa...
no a kde chodi? no hned z roboty pride, naje sa a ide vonku, robi niečo okolo domu.... ja ho stale vyhanam nech ide za kamaratmi že nemože stale sedieť iba doma, lenže on stale niečo meni, zlepšuje , opravuje.....
to sa mi na nom strašne pači, a stale som tvrdila že niet pracovitejšieho človeka na svete ako je on.....
lenže vieš ked od pondelka do soboty stale niečo robi, nemáme čas ani pokecať, neviem ako sa ma a ani on nevie o mne. takto nam navzajom unikaju informacie o sebe...na a potom pride nedela, kym sa vratime z kostola a navarime je prabvdaže obed, a poobede sa mi nechce nič robiť len spať, lebo je unaveny, čo chapem, ale potomk kedy mame byt spolu, venovať sa jeden druheme?
preto som navrhovala nech si zoberie tyžden volna aby sme aspon trošku boli spolu, ja by som nebola nervozna že nikdy s nim nie som a on by si spokojne robil...
lenže on zrazu dovolenku zrušil a jua som sa to dozvedela len nahodou, tak som povedala nech si zoberie aspon 3dni volna a on že nie, že načo.....
jednoducho vobec nechape že chcem aby sme trošku spolu boli....
viem že su na svete aj horšie problemy, on sa o mna po finančnej stranke postara, stale len maka....nepije, nechodi sa zabavať vonku....
ale čo z chlapa ktory vobec nepotrebuje byť so ženou?
ved to som si mohla radšej zaobstarať psa, alebo sme mali byť len kamarati a občas sa stretavať ale nie toto....
a hlavne neprizna si nič, stale len hadže všetko na mna ja som zla, ja sa mam nad sebou za,myslieť on nič neurobil..... a mna už nebavi začinať debatu nked viem ako zase skonči....že ja som ta nenormala

Mozno by si mu mohla pripravit nejake prekvapenie, ked pride z prace...
Jeho oblubene jedlo, flasu vinka.... neviem, mozno nejaku sviecku na stole...
Hlavne, aby ked pride domov z prace nevidel ten smutny vyraz na tvari, ze sa uz uz bojis, ze znova pojde do zahrady... ak vies, co myslim....
A mozno by stacilo len, "Chybas mi"... namiesto vysvetlovania... a organizovania dovoleniek...

A ak by to nevyslo, tak si urob niekolko vecerov program sama... Ked pojde on do zahrady, Ty mu len povedz, ze ides tam alebo tam na caj.... druhy den do fitka.... treti na zmrzlinu s kamaratkou....
Myslim, ze ked nebude mat tu istotu, ze sedis doma a cakas ho a vykukujes z okna co robi... zachybas mu...
Neverim, ze taka velka laska moze len tak vyhasnut za par dni.....