ahojte kocky.. mam takmer 11 mesiacov po svadbe.. a z toho... cca 10 mesiacov take zvlastne obdobie.. a uz neviem kudy-kam.. nevladzem... :-( neviem co robit.. na koho sa obratit.. tak to skusim tu.. mozno su tu skusenejsie.. urcite chytrejsie... co povedia svoj nazor....
Mozno trochu od zaciatku.. s polovickou sme pred svadbou boli spolu 7 rokov-v podstate okrem jedneho mesiaca sme byvali spolu - vsetko bolo oukej.. jasne, ze sa nasli nezhody, nejake sklamanie, ale myslim si, ze to bolo v ramci normy... Minuly rok v septembri sme si povedali, ze sa zoberieme.. obaja sme to chceli.. a tesili sme sa...
svadobny den.. uplne uzasny.. len.. potom.. absolutne neviem co sa stalo.... V podstate sa nic nemalo zmenit.. isli sme byvat do rovnakeho bytu.. s rovnakymi ludmi, robota sa nemenila.. proste to iste, len meno ine...
Planovala som vela spolocnych vyletikov.. dovolenky.. ale doteraz sme ani na jednej neboli - vzdy to na niecom padlo... (financie.. choroba.. alebo nejake prkotiny).. Mozno od toho sa vyvija nas problem.. ze sme neboli na svadobnej ceste...
ale hlavny problem je.. nas intimny zivot... Pred svadbou to bolo.. aspon raz-dva krat za tyzden.. Ako fajn... Po svadbe.. akoby "utalo" a jednoducho nic.. Doteraz sme boli spolu.. asi tak 4-5x.. :-( Asi pred 2-3 rokmi dozadu.. som si povedala, ze nebudem ta, co bude vsetko tahat.. a povedala som, ze jednoducho - nebudem prva, co ho bude zvadzat.. co sa bude o neho snazit.. Ze by som tiez chcela mat ten pocit, byt niekym "dobyvana".. chcela som citit tuzbu.. vasen... Chcela som citit, ze sa niekomu pacim.. (s mojim sebavedomim to bolo dllho velmi velmi zle.. a vedel.. ze je to vec, ktora mi pomaha...).. a jednoducho nic.. :-(.. po svadbe.. to bolo este horsie... Zopar krat som dala dole prsten.. ze uz nevladzem pokracovat a tahat cely vztah.. robit ho stastnym... tvarit sa, ze som spokojna.. a ze mam toho najuzasnejsieho manzela... zakazdym sme si to vyrozpravali.. spravila som hrubu ciaru, ze zaciname odznova.. ale.. uz to asi vsetko pretieklo a nevladzem zacat znova.. a znova cakat.. prosikat sa...
neviem ci som to vsetko spravne napisala.. mam velky chaoz... a neviem co dalej..........
basha333 vies co si napisala Tweetinke som skusila aj ja.Zmenila som si uces,satnik,drzala som dietu,zacala som sa viac o seba starat a vobec si to nevsímal,ze to robim koli nemu.
desiree. Suhlasim si stellou. Nemyslim si, ze by sa clovek tak velmi zmenil, ak sa nestalo nieco vazne. Urcite mal take tendencie aj pred svadbou. Teraz je to vsak uz jedno. Zle je, ze tvoj problem, nie je o uhle pohladu ci citlivosti partnerov. Problem s alkoholom je vazny. Viem to bohuzial z vlastnej rodinnej skusenosti. A poviem ti, ze bez odbornej pomoci sa malokedy da svojpomocne zvladnut. Co ta vsak asi nepotesi je fakt, ze pokial si tvoj manzel neprizna problem s alkoholom a nebude ochotny ho riesit, nepomoze nic. Liecenie zavislosti je tazke a nie je uspesne, ak nie je pevne rzohdonuty zavisli.
Co si myslim, ze je vsak zle je, ze ta uraza. Neviem presne akej zavaznosti to je, ale podla mna by sa to nemalo vo vztahu stavat. Myslim, ze by si sa mala ohhradit vzdy, ked nieco take urobi. Teda v case, ked to robi, nie sa snazit to riesit rozhovorom potom. Lenze tiez zalezi, ci ta uraza vtedy, ked je opity? Potom je rozhovor v dobe opitia asi docela narocny a mozno aj zbytocny.
Budem ti drzat palce!
Bashi..na problemy vo vztahu su vzdy dvaja... (alebo na 99%)... Co sa tyka mojho sebavedomia.... alebo sebavnimania...Za posledne roky som zacala vnimat svoje telo tak, ze som si ho oblubila a zacala som ho mat rada.. (bolo obdobie ked som vazila cez 100kg a sama som sa vypracovala tam, kde som teraz -- trenujem vo fitku, chodim na vysku/sport......)
o odbornej pomoci sme sa vlastne uz rozpravali.. ale ostalo iba pri tom.....
desiree, no ale presne to som napisala. Nemas to robit kvoli nemu, ale kvoli sebe!!! Pretoze ak svoj uspech meras od toho, ako si to on vsimne, je to presne to, ako ked si vyzaduje clovek, aby ho potvrdil niekto iny. Ja hovorim, ze ked si clovek zdvihhne sebavedomie, tak si to vsimnu aj ostatni. A nie, ze ludia ocenia, ze clovek robi nieco, aby bol krasnejsi!
podla mna niektore zeny ani nechodia napr. do fitka a maju sebavedomie na rozdavanie a potom aj v ociach tych chlapov su vnimane inak tot moj nazor ;-)
doma ale niekedy pije aj po tajomky.A to je zaujímavé ze ked mu hovorím ze s takym správanim dosiahne iba to ze ho opustim a myslite si ze ho to nejako trapi?Vobec nie.Ja jeho uz vobec nezaujimam.Aj pred vcerom mu hovorim ako mi bolo cely den zle-necitila som sa dobre a on mi na to nepovedal nic,vobec ho to netrapilo.
Ahojte.
Nemyslím si,že je to len o tom ako človek vyzerá a aké má na sebe šaty.Sme s manžom 8 rokov spolui z toho skoro 5 rokov manželia a bezdetný(mám zdravotné problémy) a môj manžel túži po mne stále ronako a najlepšie keby bol sex každý deň a je úplne jedno nči mám mastné vlasy,neoholené nohy alebo mám oblečené tie najhoršie tepláky a vyzerám ako z marsu-on je v tomto smere stále rovnaký a má chuť.Len ja užívam lieky po ktorých tá chuť nie je až taká veľká.A ešte tiež máme každý svoje záujmy-manžo chová ryby má ich asi 300 a ja zase aranžujem suché rastliny a pestujem orchidey mám ich 30 ale navzájom sa podporujeme.Ja mu pomôžem pri rybníku on mi zase kúpi orchideu a tak sa to kompenzuje.Ale tým nechcem povedať že je všetko super-tiež sa vieme pohádať a byť na seba hnusný-len vždy hľadáme kompromisy.A stým alkoholom je to fakt také,že pokiaľ si to on neprizná,že má problém tak s tým nepohneš ako s každou závistlosťou.Ale je naozaj zvláštne keď mladý chlap má chuť raz za mesiac-nepoviem,že ste spolu 30 rokov ale nemôže byť za tým iný problém?Napríklad strach zo zlyhania?Nepovedala si mu niekedy,že ty máš ešte chuť a on už nie a ostala si nahnevaná alebo sklamaná a on to na Tebe videl?Toť môj názor.
Ja sa sním uz nehádam lebo je to zbytocne,nebudem ho nutit aby sa somnou miloval.To je sila vsak?Aby som ja nutila manzela aby bol somnou.Toto manzelstvo ak sa to dá nazvat tak,nebude dlho trvat.
Uf desiree.....
Tak to mas dost huste... a to tak kratko po svadbe... Neviem naozaj urcit, co sa stalo... Asi by som Ti poradila, aby si mu normalne a vazne vysvetlila, ze takto to dalej nejde, aby Ta takto urazal a aby ste zili takyto zivot... preco by si si ho mala Ty vazit, ked si on nevazi Teba....
a jednoducho oddist na chvilu, mozno aj k rodicom.... ze si to potrebujes premysliet.... ze ho stale lubis, ale takto to dalej nemoze ist... a ze mozno davas sancu jemu aj sebe na to aby ste si premysleli co chcete.... O nejakych 5 dni to moze vyzerat celkom inak....
Drzim palce.... ;-)
*Desiree229*
ak citiš, že nie si šťastná a že jeho vôbec nezaujímaš ty a tvoje pocity....opusti ho. chlapi su si totiž neustale istí, že nemáme silu na to, opustiť ich. a práve preto mu treba ukázať, že vieš žiť bez jeho .... a bez neho. ]-(
Tak to Ti blahozelam k novemu zivotu Janino....
Obdivujem taketo tazke rozhodnutia... myslim, ze aj ja by som bola toho schopna, keby som bola v takejto situacii.....
Ale tiez verim na to, ze vztah je ako sinusoida... raz je lepsie a raz horsie..... ale ak uz je priliz dlho zle.... treba to razne "nakopnut" do hora... :-)
Na zajtra sme mali uz program.dnes dosiel domov stym ze musi ist do roboty ma sluzbu ale keby chcel tak to vie vymenit alebo mohol povedat ze na zajtra uz nieco ma ale on nie. :-(
ahoj Jani ;-) rada Ta vidim.. Dufam, ze je vsetko tak, ako ma byt 8-) a si stastnaaaaaaaaaaa :-)
danul - do TT.. konecne sme si kupili byt (este minuly rok, mali sme tu najomnicku, len ta odisla.. tak sme sa nastahovali)
Desiree...psychicky Ta utyra.... (mozno aj nechtiac)....
desiree229... ja viem že je to proti súkromiu, ale neskúšala si sa mu pozrieť do mobilu? ja som nečítala úplne všetky príspevky, takže možno to už niekto spomenul, ale nemôže mať milenku?... ja viem ako to hrozne znie, ale ja by sóm na tvojom mieste sledovala jeho chovanie, možno ten jeho mobil...nemôžeš predsa žiť nešťastná v klamstve a on si bude užívať...
Janino má ináč veľkú pravdu!!! možno keby si len akože predstierala že chceš koniec a na čas sa presťahovala k rodičom, alebo niekam, tak by si po čase videla či mu chýbaš, alebo na to kašle. Ak to druhé, tak nestojí za to, aj keď ho ľúbiš. :-(
babule...hladat...v mobile...podla mna je to najubohejsie co moze byt. ja som nastastie k tomu nedospela, ale mala som take chutky... :-(
niekedy chlap potrebuje vidiet, ze zena od neho nie je absolutne zavisla, proste, nech nema istotu...stretavaj sa s kamoskami, chod von...korculovat, behat, urob si vlastny program....a hlavne, neprisposobuj ho chlapovi....
*tweeti*...no ci som stastna??? hm...spokojna je taky lepsi vyraz...stastna som uz bola, a potom aj nestastna...takze teraz som spokojna :-D sama, ale spokojna x-)
Ahojte Baby: Chcem sa podelit s niekym o moj problem lebo uz som zufala a neviem ci tento stav je normalny. :-( Mam dva mesiace do svadby a mam pocit strasne strachu z priatelom sme 8 rokov a zatial nam to klape ale poslednu dobu mam panicky strach s nasej svadby ci je to spravne rozhodnutie a ci nam to vydrzi. Najhorsie je na tom to ze momentalne zijeme kazdy v inej krajine kedze nas pracovne povinosti rozdelili. Mozno je to blbost ale chcem sa sniekym o tom porozpravat. Dakujem
Ahoj, Lu. Myslim si, ze tvoj stav je celkom normalny..kazdeho obcas chyti pocit neistoty a u teba to urcite znasobuje aj odlucenie od priatela, najma ked mate 2 mesiace pred svadbou a nemozte to planovat viac spolu! Clovek sa potom na to planovanie tesi a tebe to asi vyvolava aj pocit smutku a neistoty, kedze ste od seba..myslim, ze nikto si nemoze byt isty, ci mu to v manzelstve vydrzi a kedy sa brali len ti, ktori si to 100percent myslia, asi by tych svadieb nebolo az tak vela? a z coho mas strach? ze ci vam to vydrzi? alebo aj z niecoho ineho? pokial ste toto rozhodnutie, ze sa chcete zobrat, urobili spolu, pretoze chcete byt spolu a svoji, tak to bolo spravne rozhodnutie, ver tomu!!a ver vo vas dvoch:)
*lu*
nikto si nemoze byt isty na 100% ani sam sebou...a vsetky rozhodnutia, ktore robime, su nase...nerozhodli ste sa pre svadbu po mesiaci...a kazdy problem sa da vyriesit, ak to chcu obaja.... :-)
hore hlavu...a nepremyslaj nad vecami, ktore ta absolutne nemusia trapit....ja som sa vydavala...bola som stastna a presli dva roky, som rozvedena...a spokojna...vyrovnana... ;-)
a ci to vydrzi? nad tym sa teraz nezamyslaj...ozaj x-)