0
lajkov
5
správ
Ťažké rozhodnutie ohľadom bývania
Baby ja som uz naozaj zufala a zamotana...Je mi jasne ze odpoved tu mi nikto neda ale mozno nejaky nazor alebo ak niekto si to iste prezil mi pomoze....Neviem co dalej...mame pol roka po svadbe a pomali rozmyslame kde sa usadit. Obaja pochadzame z mesta nazvem ho P. Zacali sme spolu chodit ked som koncila strednu. Kym sme tam boli svokra sa stale starala do nas, mal byt doma ked povedal ze pride, mal im stale pomahat a nebehat stale za mnou atd, atd...U mna doma v byte tiez uz som nemala nervy, aj hadky rodicov atd... tak hned ako som skoncila skolu sme odisli do anglicka. po pol roku sme sa vratili a hned nato sme isli do Bratislavy. To bolo mesto kde som vzdy chcela ist a vsetci vedeli ze to bol moj sen. Nech kazdy vravi na to mesto kto chce co chce, mne sa Blava velmi paci. I ked ma svoje muchy ktore mi vadia- vsetko daleko, draho ( obaja mame strednu takze plat mame skoro taky ako v meste P ). So svokrou sme velmi nevychadzali, ked sme prisli do mesta P tak som si u nich odsedela a vedela ze odideme prec, Nas pribeh bol zamotany..zrusena svadba, zmetok, sklamala ma moja spoluziacka( jeho velmi dobra kamaratka )-boli sme na chate a v opilosti mojmu uz vtedy znubencovi povedala ze ho lubi a nech si ide za nou lahnut. On nesuhlasil, no to obrovke sklamanie co nastalo olo strasne a dodnes aj ked chcem jej to nedokazem odpustit. Nemame snou ziadny kontakt. O tom by sa dalo este vela hovorit ale to nieje podstatne. Neskor sa dal druhy termin na svadbu. Cim viac sa svadba blizila tym sme sa so svokrou viac zblizili a konecne sa to medzi nami napravilo. Tesila som sa ze vsetko je tak ako ma byt, rozhdli sme sa postavit domcek, byty sa nam nepacia, a realne to vychadza v meste P. Je tam velmi malo roboty, co ma dost desi. Ak sa to zacalo realizovat, tak mna zacala chytat panika, strach, smutok....Vsetko mozne. Pri rozhovore odist z Bratislavy sa neviem zdrzat toho aby mi nevypadla slza :-( Bola som ozhodnuta odist ale teraz sa motam v zmetku...neviem co spravit, nechcem olutovat rozhodnutie.Ked sa zamyslim zit v BA tak dieta tu vychovavat by som velmi nechcela, nemam tu takmer nikoho, bolo by to tazke. A zostarnut tu nechcem. Zit v meste P vidim ako dobre riesenie kym dieta nebude mat tak 3 roky... potom ta predstava tam byt sa mi az tak nepaci. Mam obavu ze co ak neskor prideme o pracu, tazko najdeme tam novu, co ak sa vsetci do nas budu starat- co je viac ako iste, budu nas stale otravovat, navyse je tam dost ludi co ma sklamalo, a kamaratov ta uz skoro ziadnych nemam. Nikdy som v tom meste nepracovala, zila som tam len kym som dostudovala. Ja neviem co mam robit...chcem dat tomu mestu sancu , mozno su moje obavy zbytocne ale nechcem spravit chybu ktoru olutujem...stale len natahujeme odchod z BA, bojim sa uobit zmenu...Stale cakam ze sa stane nieco co ma posunie nejako v mojom rozhodnuti..ale ja naozaj neviem co urobit... :( necitim ze je este ten spravny cas odist, nop ak mame stavat tak musime sa rozhodnut. Roky nam pribudaju a radi by sme sa usadili...Ked mesiac neidem do mesta P tak sa tam tesim, chyba mi ale ked som tam tak chcem utiec pec... :-( Ak mate niekto nejaku podobnu skusenost, tak mozno niekoho nazor mi otvori oci...
Odpovedať
0
lajkov
Zobraziť profil
dannyelle
12.02.2013
0
lajkov
No aj vzhľadom na vzťahy so svokrovcami je ideálne byť čo najďalej ;-) ale nie, teraz vážne, my s manželom napríklad tiež bývame v Bratislave, kúpili sme tu byt, cca pol roka pred svadbou. Manžel pochádza z mesta, ktoré je asi 30 km od Ba, nikdy nechcel bývať v BA a tobôž v Petržalke, a nakoniec sme kúpili byt priamo tam. Ja aj on to máme do práce cca 10 minút a nevieme si túto lokalitu vynachváliť. Podľa mňa je dôležité sa rozhodovať, aby si si uľahčila súčasný život. Ja tiež nehovorím, že budem bývať v Petržalke ďalších 30 rokov. Ale v súčasnosti sme mladý pracujúci pár, a vyhovujú nám všetky pracovné, kultúrne a spoločenské možnosti, ktoré Bratislava ponúka. Bojíš sa, že nechceš dieťa vychovávať v Ba, radšej v rodinnom dome, no ak na to nie sú peňažné prostriedky, ani čas a energia (a veru stavba domu nie je jednoduchá záležitosť nielen kvôli peniazom, ale aj kvôli vybavovačkám a psychickému napätiu - máme vo svojom okolí páry, ktoré stavajú teraz domy takže viem o čom hovorím). Pokiaľ má žena malé bábätko a je sním na materskej je to úplne jedno, či ho kočíkuješ pred bytovkou alebo na dvore. Aj tak sú prvé dva - tri roky skôr o veľmi blízkom vzťahu bábätka a mamy. Na druhej strane bývanie v menšom meste je spojené s riešením takých vecí - či je tam vôbec vhodná škôlka, či tam je nemocnica a pod. záležitosti. Rodičov aj svokrovcov viete vždy pozrieť, o to vzácnejšie sú potom nie návštevy alebo aj strávené prázdniny a sviatky s nimi. V konečnom dôsledku ale záleží na vás, ideálne aby si si sadla s partnerom a zvážila všetky za a proti, čo vlastne chcete v súčasnosti a prípadne v budúcnosti. Byt sa dá vždy predať alebo prenajať, hlavne ak máš v hlavnom meste. A stavať dom vieš tiež kedykoľvek, keď más na to vytvorené zázemie a našetrené peniažky, vieš ho mať aj do roka (roka a pol) hotový. Svoje rozhodnutie môžete kedykoľvek zmeniť a je to len na vás, čo si momentálna situácia vyžiada. ;-)
sponzor fóra
0
lajkov
ahoj, my sme sa presťahovali do BA asi v roku 2011, a tiež sme mali možnosť vrátiť sa domov , kde svokrovci majú jeden dom kvázi ako "navyše" .. čiže ani stavať by sme nemuseli.. len prerobiť.. nakoniec aj tak sme sa zadĺžili a kúpili byt pri BA .. a neľutujeme .. srdce ma ťahalo stále do BA a som rada že som tu.. nehovorím , že niekedy to neni ťažké.. a doma by to bolo určite lahšie v niektorých smeroch.. aj tak som rada a spokojná , že sme sa takto rozhodli.. nikto nam do ničoho nekecá a ked tak, tak si sadneme do auta a ideme za našimi :) a všetci sú spokojní.. a druhá vec je tá že domček chcem aj my.. ale tak za 10 rokov a kde budeme vtedy ??? to ani srnky netušia.. :) moja rada je počúvaj svoje srdce.. ináč si myslím že budeš nešťastná aj keď v domčeku , lebo mi s tvojho príspevku vychádza že tam až tak veľmi nechceš ísť..
@12mimi12
1
1
Nenašli ste čo ste hľadali?