Ahojte,
nevyhladávam veľa fóra a nerada píšem o svojich problémoch, ale teraz musím, som zúfalá a v zúfalej situácii. Bola by som vďačná za každú radu, názor, prečítanie, čokoľvek od nezainteresovaného človeka, čo by mi mohlo pomôcť, povzbudiť alebo čokoľvek iné.
Kde začať.. svadbu sme mali naplánovanú na júl 21, čiže už som mala byť niekoľko mesiacov vydatá. Svadba sa 9 dní pred termínom zrušila. Ale začnem od začiatku. Svadbu som plánovala ja, snubenec a snúbencova mama. Viem divné, ale ja som bola taká šťastná vtedy, že som si to neuvedomovala, že to je celé zlé. Brala som to ako pomoc zo začiatku a nechcela som kaziť Vzťahy s jeho mamou, ktoré boli celkom ok.
Lenže časom to začalo. Začalo mi vadiť, že všetko musím riešiť s priateľovou mamou a hlavne to, že, všetko musí schvalit ona. To čo sa jej nepáčilo, to nemohlo byť. Najhoršie na tom začalo byť, že priatelova mama do čoho sa pridala aj jeho sestra somnou nič neriešili a vybavovali si viacere veci bez môjho vedomia. Tieto veci som sa dozvedela až od priateľa, ktorý vtedy až povedal, že svadbu robí jeho mama miesto neho a aj ju platí.
A mne popravde niektoré veci vadili, vadilo mi vydávať sa v kulturáku ktorý vybavila priatelova mama, potom ako nevybavila koli zmene majiteľa hostinu v reštaurácii na jednom zámku. Nechcela som ten kulturak, už len koli tomu, že s tým je veľa roboty aj deň pred tým aj deň potom. Vybavila som krásny penzion. Týždeň pred svadbou sme sa uz išli dohodnúť do penziónu a... Priatelova mama začala vyčítať mojej, že sa o nič nestarala, že je zlá matka, mne dala vedieť že sa jej tento penzion nepáči, ohrnala tam nad všetkým nosom, ukázala majiteľke, že to tam nestojí za nič. Moja mama povedala, že sa jej nepáčia kvety jedine, že mohli byť iné, čo berem bol to názor, ale nikto nič nerusil hneď. Snubencova mama so sestrou nad mojou mamou hlavou točili hlavou, čo ma veľmi urazili, lebo to neznamená, že keď to nevybavuje za mňa moja mama, že ju to nezaujíma a že ma nemá rada. A keď som "svokre" povedala, že ďakujem za pomoc už toho bolo veľa, že to je svadba mňa a jej syna, povedala, že on bez nej nič nevybavi, lebo to platí ona. A pritom od začiatku to bolo, že nám iba pomáha aj sama sa nás pýtala, či to chceme takto a takto. Lenže potom už to bolo celé iba o nej.
Pohádali sme sa rovno pred majiteľkou penziónu a na druhý deň som sa dozvedela, že je všetko zrušené. Od kostola po hostinu, mala som si iba zrušiť svoje čo som vybavovala.
Bolo to des. Snubenec prišiel zronený v "deň svadby", že si nemyslel, že to takto dopadne. Že sa nedohodneme. A ja nechápem, prečo sme sa nedohodli. Veď my s mamou sme sa tam išli dohodnúť, točili tam nad nami hlavami, priatelova mama nezabudla mojej podotknúť že je zlá matka, že nerieši dcérinu svadbu. Priatelova sestra mi skaredo nadala a odvtedy som ich nestretla.
No ale teraz čo ďalej ? Z mojej radosti že niekto mi chce pomôcť a chce pomôcť aj synovi sa vyklulo, že niekto si robí svadbu podľa seba a sám ju zruší, ked sa mu niečo nepáči. Veľmi ma priateľova mama sklamala a hlavne urazila,že útočila na moju mamu. Sestra, že ma dobije.
A po tomto, je ťažko pokračovať so snubencom.
Mrzí nas to obidvoch, neskoro som si uvedomila, že to nie je o pomoci ale o dirigovani. Nezastavila som ju. A neskoro snubenec pochopil, že si to mal sám robiť a nezastavil ju.
Máme ísť spolu bývať a osamostatnit sa. Lenze už je tam ten "mrak" nad nami a to je snubencova mama a jej dirigovanie, tzv. jej pomoc.
Uvedomujem si, že po tomto čo nám nenápadne dirigovala svadbu, bude nenápadne dirigovať domácnosť, výchovu deti atď atď. A ja budem veľmi nešťastná a priateľ to bude brať ako pomoc od mamičky. A dopadne to rovnako. Lebo v našom vzťahu nebudeme dvaja, ale traja.
A teraz neviem čo robiť. Pokračovať? Ale dať hranice aby sa to nestalo znova? Rozísť sa s ním, pretože ona necíti byť vinna, že to v podstate rozbila a až moc sa starala do cudzieho vzťahu?
Som zúfalá a bojím sa. Vzťah s ňou sa veľmi pokazil, so snubencom taktiež. Ale stále ma snahu pokračovať. Neviem naozaj ako ďalej...
Ďakujem za každú radu 🙂
Pokud chcete s pritelem byt a mate se radi, tak bych to hned nezahazovala. Je potreba si ale jasne vyrikat, ze takto tedy ne, se svoji mamou by mel promluvit on a vytycit si ty hranice, to nemuze hazet na tebe..
Jestli vam nevadi bydlet spolu pred svatbou, tak bych to zkusila, ale nejlepe nekde dal od "tchyne", jako klidne i hodne dal, treba odjet do zahranici spolu na rok na zkusenou apod., at si ti vyzkousite bez ni za zadkem..
Bohuzel tyto "starostlive" pribuzne jsou nekdy peklo. Super je, ze jste na to prisli pred svatbou,i kdyz teda na posledni chvili a urcite to bylo pro tebe hrozne, ale muzete to jeste zkusit resit, nez abyste to zjistili,az vam bude tchyne prerovnavat veci v kuchyni..
Ahoj, ja by som sa so snúbencom rozišla. To nie je možné, aby nevedel, nakoľko do toho jeho matka zasahuje. To, že nič neurobil, aby ju zastavil, ukazuje, kto bude šéf vo vzťahu, neoplatí sa zostávať, nájdi si radšej niekoho, kto Ťa naozaj ochráni. Lebo to si nebola Ty, kto mal zastaviť jeho matku, on jej mal povedať, že dosť a on mal stanoviť tie medze. Ja by som v takom vzťahu neostala, myslím, že sa len sklameš.
@marhulova_ef Ahoj, viem ze je to velmi frustrujuce a pravdupovediac takuto svokru by som nechcela, neskutocne by mi liezla na nervy. A ja sa cudujem tebe, ze si ju hned na zaciatku nestopla. Vydavas sa ty a nie snubencova matka a sestra. Pokial sa mate so snubencom radi tak by som ten vztah nezahadzovala. Hoci mi je divne ze on tiez nevie svojej matke urcit hranice. Ako hej hallloooo...toto je potrebne si s nim vyriesit. Svadbu planujte nadalej ALE potajme, nikto nemusi o nicom vediet. A len par tyzdnov pred svadbou daj vsetkym vediet kedy a kde bude svadba s tym, ze uz budes mat vsetko komplet vybavene. Maximalne sa porad s kamoskami pripadne s tvojou mamou. Ale toto by som ja nezniesla aby mi niekto vybavoval a zaroven rusil veci za mojim chrbtom, samozrejme treba urcit hranice.!!! Vela stastia.
@marhulova_ef mám rovnaký názor ako @17kris. Rodina vie byť peklo, ale nie je to dôvod aby som zahadzovala vzťah. Reči o tom, že rozíď sa a nájdeš lepšieho vôbec nemusia byť pravda... Nehovorím, že nikdy nikoho nestretneš, ale myslím si, že ak si si chcela niekoho zobrať, tak to nebude len nejaký vzťah... to už by mal byť ten Pravy vzťah. Bohužial sú muži, ktorí si nikdy nedovolia odporovať svojej matke. Ale na druhej strane si myslím, že to nie je dôvod, prečo by sa s nimi malo rozchádzať, ak je to muž, ktorého miluješ. Ďalsia vec je, že sú viac flegmatický muži a im to len vyhovuje ked sa mama ponukne ze spravi nieco za nich...
Rozhodne by som nehádzala flintu do žita. Urcite zacnite spolu najprv byvat. Odstrihnete sa co najviac od jeho rodiny. Ked to bude klapat zacnite riesit svadbu. Ked sa priatelovi nechce riesiť, tak si to ries iba ty sama. Každá druhá nevesta si podla mna svadbu riesi sama. Od A po Z. Ked je treba spytame sa na nazor (tak ako ty tvojej maminy) ale netreba si dať do toho kecať. Ak máte málo financií, radšej si spravte alú svadbu, ale svoju. Nie svadbu vašej svokri. Ked nebudete od nej pytat na to peniaze, tak nema narok vam do toho rozpravat. Toto si musis ale vydiskutovat s tvojim snubencom a dohodnut sa vopred. Mozno pochopi, ze inak to nejde, lebo uz bude vidiet ako to dopadlo. Doprajte si najprv ale cas, aby ste si boli isti a ked budete pustitesa do priprav. A dva tyzdne pred svadbou povedze vsetkym ze svadba bude vtedy a vtedy 🙂 Vela stastia!
vy dvaja si nad to cele musite sadnut a rozhodnut sa ci to ma medzi vami zmysel. ak sa lubite zabuda by som na vsetko ale neodpustila a mojou poziadavkou by bolo to, ze uz svokra nebude nic dirigovat. inak by som sa na pokracovanie vztahu nahovorit nedala
Ja si nemyslím, že by ste mali niekam utekať. Čo budete žiť mimo pokiaľ svokra nezomrie či čo. Treba sa problému postaviť zoči voči. Vy dvaja sa rozhodnite či spolu chcete byť. a ak áno nech si ťa drahý pekne posadí do auta a šup za svokrou.
Začala by som s tým, že ste dospelý ľudia mate rozum a aj schopnosti. Predpokladám že ste a že si všetko budete riešiť sami, svadbu, bývanie, deti.... Naďalej ste snúbenci a plánujete svadbu vy dvaja podľa seba. že bude pozvaná.
A to je všetko. a ešte by mi nedalo podotknúť niečo uštipačné v zmysle že pokazili vzťahy a nič nespravili preto aby ich napravili, a tiež by som narážala na drzosť všetko zrušiť bez dovolenia. narážala by som aj na ospravedlnenie.
uvidíš ako sa zachová aj partner pri takomto rozhovore.
A vy začnite spolu bývať a plánovať. Uvidíš ako sa bude správať partner a máš dosť času sa rozhodnúť svadbu môžete mať aj o rok.
inak nechápem to ste týždeň pred svadbou riešili priestor ved také veci sa riešia mesiace pred svadbou mesiac pred svadbou sa už rozdávajú pozvánky.
a tiež si neviem predstaviť kto zrušil hudbu, koláče, tortu, kvety, matriku alebo kňaza, fotografa, kameramana, šaty, kaderník, obrúčky. Ved to nemôže hocikto len ten kto to objednával to ako všetko objednávala ona? a čo zálohy...
cele mi to pride tak narychlo ako si to popisovala, co ste kedy zhanali a rezervovali. utekat pred nou nema zmysel. ak sa lubite a ste presvedceni, ze chcete spolu ostat, zite si jednoducho svoj zivot. svadbu si spravte po svojom, hlavne vo svojich moznostiach, aby ste sa proste uz nikomu nemuseli prisposobovat
ja by som neopustila muža kvôli jeho mame...hlavne ak chce na tom pracovať a uvedomuje si to a zastane si ťa, je to na dobrej ceste a môžete na tom postaviť základy vášho vzťahu...život je presne o tom, aby ste zvládli takéto skúšky...mohla by si si to raz vyčítať. Chápem, že takáto svokra asi nebude bohviečo...ale svadba bola aj u nás skúška vzťahu, napriek tomu, že mám super svokru, som rada že sme to spoločne prežili, bolo to ťažké aj pre ňu aj pre mňa...samozrejme že každá svokra chce aby boli veci po nej (či už si to uvedomuje alebo nie) a ja som musela robiť kompromisy, takisto keď toho bolo už veľa vyskočila som a povedala, že buď to bude tak ako poviem ja alebo to nebude vôbec. Nakoniec sme našli nejakú zlatú strednú cestu. Hlavne sa odsťahujte čo najďalej od nej, ideálne by bolo ak by ste sa vídali tak 2 - 3 krát do roka. Žiť budeš s ním, nie s ňou.
je to už úplne jedno, stalo sa, no podľa mňa ste to mali , teda svokru ste mali utnúť hne´d na začiatku. tu sa ako keby ukazovala to, že človek by si mal platiť svadbu sám, bo potom sa istému prispôsobovaniu proste nevyhne
Tak to aj bude, no podla mna ste v tomto mali mat jasno uz vtedy, ked ste svadbu chystali. Ako ja neznasam, ak sa mi niekto pletie do veci, ktore si vybavujem ja
@marianka_pis práveže to nebolo narýchlo, vybavovalo sa to rok dopredu (myslím, že to je primerana doba). Ono sa to zdá, že narýchlo, ale pol roka sa čakalo na vyjadrenie nového majiteľa v restauraci pri zámku, kde sa mala hostina konať. V kontakte s ním bola priateľova mama, čiže ja ani moc neviem o čo sa tam "naozaj" jednalo. Len jeden deň povedala, že to v tej reštaurácii nebude a už je vybavený kulturny dom. Proste všetko za chrbtom. Ak sa mám priznať (aj ked to už je dnes nepodstatné) ja doteraz neviem kto nám mal piecť koláče na svadbu. Smutné no..
@jajanka30 áno všetko objednávala ona po známostiach, čiže žiadne zálohy nadávala podľa mňa. Ja ani neviem. Ona somnou nekomunikovala. Keď som sa opýtala na niečo tak bolo už všetko vybavené a vyše sa nemám starať.
Vybavovala naozaj všetko- koláče, tortu, salu, kňaza, DJ-ja, kvety, odčepčenie...
Ja som vybavila jedine tak oznámenia, pierka, fotografku, autobus a to mi ešte nezabudla pripomenúť, že to mala ona vybaviť ten autobus, že aj ona toho autobusara pozná.
Ale všetko by sa dalo ešte ako tak uniesť, a ani mi to neprišlo tak ľúto, až do momentu keď JEJ volala iná nevesta, ktora chcela ísť na polku s výzdobou kostola, lebo mala v ten istý deň v tom istom kostole svadbu ako my. Chápete nevolala mne ale JEJ. A jej to nebolo vôbec sproste, že si to ini snúbenci vybavuju všetko sami, len u nás musia všetci všetko riešiť s ňou.
Ach 😒 nuž treskni po stole pred snúbencom lebo si berie TEBA a žiť bude s TEBOU! Aj keď je to jeho matka, on má stáť pri tebe. Keď nie on tak kto? Nechcem maľovať čerta na stenu, ale keď je to už teraz takéto že svokra ťa doslova šikanuje a on nezasiahne tak čo bude ďalej? Keď budete mať deti bude to podľa mňa ešte horšie. Ak priateľa ľúbiš mala by si mu dať jasné najavo, že čo sa týka dôležitých rozhodnutí tie konajte spolu a rodičia môžu jedine poradiť, prípadne odporučiť.