Ako ste sa cítili po ročnom bývaní spolu?

20. nov 2014450

Nemám vo vzťahu s priateľom najmenší problém, skôr chcem diskutovať o rovnakých, podobných alebo úplne iných pocitoch počas ročného chodenia/bývania spolu. Boli ste stále zamilované s pocitom, že je to ten pravý alebo prišiel stereotyp, pochybnosti o vzťahu alebo niečo medzi tým? Je to môj tretí vážny vzťah, ale prežívam ho úplne inak ako predošlé dva, boli skoro úplne rovnaké, všetko sa vyvíjalo tak isto ... pol roka spolu - zamilovanosť, rok potom - mierna nuda, ale stále krásne, dva roky - pochybnosti, ale nahováranie si, že ho ešte ľúbim, tri roky - rozchod ... ako to bolo u vás? Stále cítite, že je váš partner/manžel láska vášho života?

  • Ja som byvala s mojim priatelom asi nieco vyse troch rokov, sme spolu sest a pol roka..na zaciatku to bolo waaaau, sme spolu, zaspavame spolu, budime sa spolu, proste sami pre seba 😉 ale casom som zacala aj ja pocitovat urcity stereotyp, tomu sa myslim nijaky par nevyhne, niekto ho ma skor niekto neskor. momentalne spolu nebyvame, kedze sa mi vratila sestra zo zahranicia, drahy byva opat u rodicov. aj mi bolo smutno najskor, ale teraz to vidim ako restart nasho vztahu, sme si vzacnejsi a hlavne sa o neho stara teraz maminka..varit, prat.. 😃 v septembri mame svadbu, asi za mesiac zacneme s prerabanim nasho spolocneho bytu a uz teraz sa opat tesim na to, ze budeme byvat spolu. A so stereotypom treba len a len bojovat, spolocne 😉

  • Ja som s priateľom takmer 4 roky. Pri prvých "vzťahoch" to bolo také že ma to bavilo "až" mesiac a potom do 3 mesiacov koniec...Už som si normálne myslela že nikdy nenájdem niekoho s kým ma to bude "baviť" dlhšie ako tie 3 mesiace.
    A potom som sa zoznámila s mojim priateľom...a zrazu to šlo 🙂 Čím sme spolu dlhšie tým ho ľúbim viac a viac a nie je to len fráza...Zatiaľ spolu nebývame, sem tam idem k nim na "prázdniny" , víkendy u nich alebo u nás sú samozrejmosťou a tak ale je to v pohode a už sa teším na ďalšie roky ktoré nás čakajú 🙂

  • Ja som s manzelom osmy rok, byvame ztoho spolu paty rok a niekedy sa pristihnem pritom ako sa na neho pri spanku pozeram, hrabem sa mu vo vlasoch a v hlave sa mi hmyri, ze ho tusim milujem viac ako na zaciatku. Je to moj druhy vaznejsi vztah

  • Sponzor fóra
  • Jeeej tak to ste na tom asi rovnako ako ja. Sme spolu síce len rok a dva mesiace, ale mám pocit, že čím viac sme spolu, tým viac ho milujem. Tiež ho pozorujem, keď spí, keď nie sme spolu chýba mi, už si bez neho neviem predstaviť život. A keď ma požiadal o ruku, bolo to to najkrajšie v mojom živote. Verím, že je moja pravá a životná láska. Čo si o tom myslíte?

  • @kailinne poznam vela parov, ktore po roku vedeli ze spolocny zivot je to spravne rozhodnutie, ja ti len prajem aby vam to vyslo

  • ja myslím, že pochybnosti sú pri dlhých vzťahoch úplne normálne (aj keď môj chlap tvrdí, že o žiadnu pochybnosť nikdy nemal 😃 ) .

    Ja som s tým mojim siedmy rok, zatiaľ spolu nebývame, ale ja osobne sa nehanbím priznať, že 5.-6. rok bol mega kritický. Je to náš prvý vážny vzťah, a ja som po tých 5. rokoch nadobudla pocit, že toto nie je konečne stanica. Ale ustáli sme to, a zatiaľ (klop klop) je to ok 😉 a mám pocit, že už to ok aj ostane 🙂

  • @kailinne  v roku spolocneho byvania sme uz boli s drahym skoro 3 mesiace manzelia 🙂))) po troch mesiacoch sa ku mne drahy nastahoval, o dalsi boli zasnuby, o 9 svadba 🙂))) mame pol roka po svadbe a ja nelutujem ani jeden okamih s nim straveny 🙂

  • no tak my sme sa nedavno brali a tak zaciname skoro asi ako kazdy, manzel stratil pracu hned po svadbe da sa povedat hned si nasiel novu, velmi ho to trapi, dnes som bola pozriet jeho rodicov moc tam nechodievam co ho nejako netesi, ale nedava to najavo, dnes mi povedala jeho mama aby som za nim vsade nechodila a tak, mam pocit, ze spolu ani nekomunikujeme co mi velmi vadi a ze medzi nas zacinaju zachadzat jeho rodicia, jeho mamina, on chce ju chodit pozerat, ze jej je smutno a mne asi nie je teda vobec podla toho ako to povedal, snazim sa, ale prestava ma to bavit, my nie sme ani rodina, najprv on potom jeho rodina co a ako a potom ja a stale ho to taha domov, nemam sice dorobene este byvanie, ja neviem co mam uz robit, mam pocit, ze so svojou rodinou hovori viac ako so mnou, som vystresovana co je pravda, taha ho to ku rodicom a asi nie ku mne, mam to chut zabalit a vzdat, nech sa rozhodne on sam, asi navstivim nejaku poradnu, neviem co robit, trapi ma to velmi len on ma nejako nevnima kvoli robote, velmi mu chyba ta jeho robota, bud nasetrim nejake peniaze a chytim ho za krk a pojdeme niekam na vikend aelbo neviem co a ako

  • @julichen ako dlho ste boli spolu pred svadbou? Ja som po roku zistila, ze moj drahy sa snazi od svojej rodiny ist co najdalej a to praktizuje teda qj po vyse7 rokoch. Osobne si myslim, ze chlapa treba poznat aj jeho rosinu pred tym, nez sa dvaja vezmu

  • stereotyp pride vsade. ale podla toho aky 🙂 ak clovek pride domov utahany a nechce nic ine len si lahnut pred telku tak je jasne, ze ked tak lezis s partnerom a v podstate robite to iste urcity cas, co je vas zivotny styl, tak to pride ako rutina. no my to nevolame stereotyp ale skor ritualy 😃 nastastie sme rovnaki, a netusim ako, ale sme ,,sezonni,, a stale mame nieco ine 🙂 jeden cas som relaxovala pri decupage a on maloval ( ale on maluje snad stale, na platno) potom sme mali maniu pestovania, na balkone aj na zahrade, potom bola mania gitara, ucil ma hrat, potom zas korculovanie, sportovanie, a stale prislo nieco, na take etapy. pri jedeni pozerame oblubene serialy, toto nam ostalo verne 😃 samozrejme obaja potrebujeme priestor a aj volny cas ale ziadne pochybnosti neprisli ani nic podobne. dokonca je to este lepsie. zo zaciatku zamilovanost a boom, ze zaspavame spolu a tak, to ma asi kazdy, ale my sme potrebovali ,,priestor,, a ked sme uz zaspavali tak sme sa otocili k sebe chrbtom. a teraz po dvoch rokoch prisla faza, ze zaspavame ruka v ruke, a chybame si este viac. ja na vikendy chodim domov, lebo mam choru maminu a stale mi volava, kedy uz pridem, ze mu chybam atd. ja ma stastie, moj byval pred tym sam, staral sa o seba sam, nastastie nie som mu ziadna sluzka, a vie uplne ako to v zivote chodi. pred tym mi krachli 2 vztahy na tom istom. odtrhnut sa od maminej sukne ani nahodou, nesamostatni, nezodpovedni, a proste pocit, ze chlap nie je samostatny, vari, perie mu mama, mi siel prosti srsti. vacsinou sa mi otvorili oci po 2 rokoch chodenia, nastastie nie byvania.

  • @kailinne  my byvame s priatelom spolu vyse roka, sme spolu vyse troch rokov a v auguste sa budeme brat... Ked sme sa nastahovali, mali sme obdobie "zladovania sa spolu", boli aj vymeny nazorov, ale je to normalne....teraz si nazivame paradne, stale ma niecim novym prekvapi (hoci je to pozvanie do kina alebo nieco ine)...Istym sposobom je kazdy vztah stereotyp - ved sa rano zobudis, ides do prace, prides z prace a pod.....ide o to, ako si clovek vyplni to medzi tym 🙂 a ano mam stale ten pocit, ze je to ten pravy a milujem ho naodovsetko (aj ked vie cloveka niekedy riadne nastvat) 😃

  • stereotyp pride urcite. aj my 4-5dni do tyzdna kvasime na gauci pred telkou. ale paci sa nam to 🙂 radi sa poprepletame na gauci a skrabkame 🙂
    a ked nemame chut na stereotyp, z casu na cas vybehneme niekam, zorganizujeme nieco. akciu s kamosmi, vylet, sport, alebo si spravime oddelene akcie- kazdy zvlast.

  • @michala.s jasne, ze som svojim sposobom poznala, ale ako stratil tu pracu, je nespokojny, necudujem sa, jazdil na kamione, bol to jeo druhy domov, znasa to zle, ale nedava to vobec najavo

  • @minuskad tak vies ako, moj jazdi na mensom ivecu, predtym jazdil na kamione, chyba mu rodina, to je pravda, len minule bol podareny, ze moja mama je smutna, ze som odisiel a prvy to chapem , ale kto sa mna pytal sa ako sa ja citim, normalne ma to trapi, stve a nici, minule chcel aby sme ostali u nich, ze ak to ze jeho brat ma zavezie a on ostane doma spat s ocinom, ze chcu oslavit meniny, nemam sa ani chut vracat domov, ma to depta, ani mu nemam chut volat, neviem co robit, stve ma to priserne, ak to takto pojde dalej nedopadne to dobre, mi je do placu

  • Ospravedlňujem sa, že píšem až teraz, ale pokazil sa mi notebook, tak píšem z priateľovho 😛
    @michala.s Ďakujem veľmi pekne, Vám takisto želám, aby ste sa celý život tešili zo vzájomnej lásky 🙂
    @majusqa77  My sme na tom podobne, asi po 5 mesiacoch sme spolu začali bývať a na Valentína ma požiadal o ruku - to sme spolu boli už rok a svadbu plánujeme v máji 2014 (no zatiaľ ešte neplánujeme, lebo času je dosť, ale aspoň mesiac už máme 😃)
    @minuskad  To je super mať také etapy alebo ako to nazvať 🙂 Mániu pestovania mám momentálne ja, ale veľmi sa mi nedarí, tak uvidíme čo z toho bude 😃 ale s tými seriálmi to máme podobné, len my ich pozeráme pred spaním, najnovšie je to Oggy a šváby 😃 S tým zvyškom súhlasím, keď sa nechce vzdať mamy načo si hľadá priateľku, príp. ženu, nemyslím tým úplne zavrhnúť rodinu, ale tak ako si napísala. Síce o toho môjho sa celý život starala mamka, ale akonáhle prišiel bývať ku mne začal byť samostatný, upratuje, je zodpovedný, vo varení ešte nie je nič moc, ale chce sa učiť, je vidno, že sa snaží, nechce byť nikomu na krku a každý normálny chlap by to mal pochopiť.
    @janka870 , @ikissedagirl  Presne tak, stereotyp nie je niekedy na škodu a hlavne večer keď prídem unavená z práce, tak také leňošenie pri filme padne vhod 🙂

    Ďakujem za komentáre, veľmi ste ma potešili, všade totiž vidím samé rozchody a témy typu "ľúbim ho ešte?, nudím sa vo vzťahu, chcem iného a pod." chcela som sa len uistiť, že šťastný život vo vzťahu, či v manželstve nie je len v rozprávkach, ale zažívame ho mnohé 🙂 (Inak aj v rozprávkach sú nástrahy a prekážky, ale vždy to skončí happyendom 😛)

  • Sponzor fóra
  • my s priatelom spolu byvame takmer rok, spolu sme tri roky a dobrými priatelmi uz osem rokov... musim povedat, ze prve dva mesiace spolocneho byvania som nevedela, ci ja jeho plestim o stenu alebo zacneme hadzat taniere 😃 a pritom baby my sme sa hadali za take veci, ze by sme si zasluzili obaja sedenie u psychiatra 😃 totalne nepodstatnosti! dvaja strelci sa stretli... 😬 vsetko sa utriaslo, nasli sme si spolocne fungovanie a aj rutinu. a viete co? milujem tu rutinu! tie male ritualy, malickosti vsedneho dna... a som vdacna aj za to turbulentne obdobie. vdaka nemu som zistila, ze ho milujem za kazdych okolnosti a ze vieme ustat vsetko spolu 🙂 spolocne byvanie pred svadbou ma len utvrdilo, ze zivot chcem zit len s nim 🙂

  • my s mojou polovickou byvame spolu 4 roky (sme spolu vyse 6) ak neratam, ze som sem chodila na prazdniny a taktiez som byvala snim a doma ked bol to sme tiez boli stale len spolu ale to sa tak neratalo... od zaciatku je to strasne super absolutne sme ani jeden nikdy nemali divne pocity... strasne vela sa spolu smeje a blbneme.. samozrejme ze sa niekedy aj nudime (a poriadne aj pohasterime) ale to neriesime hlavne ked tu strasne vela krat prsi 😃 ale mame hry a filmy takze to vyuzivame alebo sa jednoducho venujeme jeden druhemu... po jedle vzdy spolu este sedime za stolom a rozpravame sa ako kamarati a smejeme sa... a uz konecne byvame uuuplne sami kedze predtym sme byvali s viacerimi ludmi lebo kolkokrat sme dostali take strasne vybuchy smiechu vnoci a par krat nam spolubyvajuca aj prezvanala 😃 ale bolo to super aj tak teraz sa uz mozeme smiat z plneho hrdla aj o 3tej vnoci 😃 😃 ja by som sa nenormalne bez neho nudila a on vravi to iste... nedokazeme jeden bez druheho existovat a mna strasne teraz potesilo pretoze pozerava playoff NHL kolkokrat o dakej 3tej sa zobudi a ide to cumiet a mi vravel predvcerom ako sa uz tesil strasne ked hokej skonci a on pride do postele a stisne ma 🙂 je strasne pozorny kedykolvek mi prinesie kvietky (moja otazka na to hned co doma vyviedol 😃 ) milujem ho najviac na celom svete... 🙂

  • @kailinne  po roku 15 mesiacoch spoločného bývania vôbec nepochybujem, že to je "pravá láska" 🙂 zbožňujem ho a už sa neviem dočkať našej svadby a spoločných potomkov 🙂 žiadna nuda u nás nehrozí 🙂 som stále zamilovaná a v niektorých momentoch si uvedomím, že to je najúžasnejšie stvorenie, aké som kedy stretla 🙂 prajem také pocity každému 🙂 teraz chystáme svadbu a som rada, že sme si ten partnerský život a riešenie každodenných situácií vyskúšali...

  • @kailinne  ahoj 🙂 to ako keby čítam o mne 🙂 ja som to mala take isté...toto je moj tretí vážny vzťah a myslím si,že najlepší 🙂 po pol roku sme išli spolu bývať a teraz už bývame vo svojom,kupili sme byt a o rok v apríli máme svadbu 🙂 jasné,že niekedy si lezieme na nervy ale tak v norme 🙂 ľúbime sa ešte viac ako na začiatku 🙂 a je to super a dúfam,že to tak bude stále.určite v každom vzťahu alebo manželstve príde kríza,ale ak sa dvaja ľúbia,prejde aj to.

  • e ešte chcem povedať,že moje srdiečko to má tažké so mnou,pretože som neskutočný nervák,ale aj tak vie,že ho najviac na svete milujem a viem,že aj on mňa....nedokážem si už bez neho predstaviť ani deň a už sa neskutočne moc tešíme na naše prvé bejby 🙂

  • my sme spolu byvali hned od zaciatku vztahu a teraz to budu dva roky a hej je to taka,co ja viem asi nuda hlavne ked tu nemame ani rodinu ani tych takych lepsich kamaratov..

  • zacali sme spolu byvat po 2 tyzdnoch nasej znamosti... ale urobila som to preto, ze som to tak jednoducho citila a bolo to ozaj to najlepsie rozhodnutie, po 4 mesiacoch ma napriek mojej zlozitej povahe poziadal o ruku, vraj to tak citil 🙂 a po roku nasho spolocneho byvania sme mali svadbu...je egal ako dlho sa poznate, ci spolu byvate, clovek to citi,ked pride to prave 🙂!!! mne sa to stalo a prajem to vsetkym!

  • Byvali sme spolu ako spolubyvajuci v podnajme,nejak sa to vyvrbilo, nasli sme to pravé orechové🙂 bez hadok,uplna ustretovosť,tolerancia a hlavne čím ďalej tým väčia láska... dnes su to 3roky ,bývame vo svojom a planujeme koncom roka svadbu 🙂 takže poznala som ho ako cudzieho spolubyvajuceho,kamaráta, prilezitostneho milenca a priatela - lasku mojho zivota 🙂 bohata komunikáci,vsetko co mas na srdci,co ta trapi,co ti nanom vadi mu povedz,rozpravajte sa ... pridete nato čo potrebujete,ake mate predstavy ... dlho som bola sama a pravdupovediac som ani nedufala ,ze budem niekedy stastna vo vztahu a prišlo to🙂

  • @kailinne  My sme spolu chodili 3 roky, ked sme sa spolu nastahovali a nas vztah tym vyhral na kvalite. Stale tvrdim, ze vtedy zacal byt nas vztah priam skvely. Co je vyhoda- dva krat do tyzdna moj drahy chodil z prace okolo desiatej vecer, cize som mala cely vecer pre seba a aj jemu davam moznost mat obcas aspon na par hodin byt len pre seba. Niet nad "svoj" cas... Jasne, ze obcas pride obdobie, ked sa nic nove nedeje, ale to si potom Dame rande v kine, ideme na veceru, alebo na peknu prechadzku. Naozaj dbame na to, aby sme sa obcas este prekvapili (dnes na mna Doma cakala kytica tulipanov)... Nie je to kazdy tyzden, ale obcas. A obcas si uzivame len to lezanie pred telkov na gauci... Kezdy vecer sa rozpravame, blbneme, alebo aktualne pripravujeme svadbu... No a chodime aj Vela do spolocnosti a musim povedat, ze sa nestazujem, mame presne taky zivot ako chceme a ano- som stale zamilovana. Aj ked ta Laska je teraz ina, hlbsia, uprimnejsia, milujem JEHO a nie to, co som na zaciatku v nom videla ja.... Aj po takmer siedmych rokoch vztahu! Aj ked tvrdim- za dobrym vztahom je kus tvrdej prace 😃 😃 😃 Ale oplati sa obcas sa posnazit! Nemenila by som zu nikdy!

  • My sme spolu 6 rokov a bývame spolu niečo vyše roka a neľutujem 🙂 Som hádam viac zamilovaná ako na začiatku vzťahu 🙂 Aj keď máme občas malú búrku, stále sa ľúbime a hlavne sa spolu nenudíme.. Dúfam, že to tak ostane aj naďalej 🙂

  • U nás bol priebeh takýto. Chodili sme spolu tri mesiace keď som sa nasťahovala k nemu, jeho mamine a jej priateľovi. Áno, dobre čítate, nasťahovala som sa k svokre do jednej domácnosti. A poviem Vám pravdu, nemôže to byť krajšie. Bývame spolu už skoro štyri roky a stále sa rovnako milujeme a to bývame v jednej domácnosti s mojimi svokrovcami 😃 Svokra je moja super kamarátka, svokor je jeden skvelý chlap a o manželovi ani nehovorím. Milujeme sa ešte viac ako na začiatku! Samozrejme občas prídu nezhody keď mám napríklad veľa povinností alebo keď sa jednému z nás nechce upratovať ale neskutočne mi pomáha či pri upratovaní, či pri varení a to som si myslela, že ho to po svadbe prejde a neprešlo.😃 A viete v čom je to čaro? Na začiatku sme si stanovili určité pravidlá typu nenechávať ponožky a veci rozhádzané kade tade (jeho mánia), nenechávať misku od vifonky a pohár od pitia na nočnom stolíku alebo počítačovom stole (moja mánia) a podobne, aby sme sa v budúcnosti vyvarovali týchto strašiakov. A najväčšie kúzlo je vo vzájomnej komunikácií. Nikdy neriešime problémy či my dvaja medzi sebou alebo so svokrovcami hádkou a krikom alebo odúvaním sa. Vždy nazveme ten problém, dáme si trošku pauzu a potom pekne s vychladnutou hlavou vyriešime všetko čo nás trápi. A najmä si treba vždy dopredu premyslieť či naozaj každá maličkosť stojí za "tichú domácnosť a hádku" 😉 Práve vďaka všetkým týmto krokom sme sa za tie štyri roky čo sme spolu pohádali jeden jediný raz!!! (a hádkou myslím to, že sme sa až hodinu nerozprávali) 😃

  • Oooo a ešte mi napadla jedna vec, ktorá nám neskutočne pomáha. Raz za čas, dajme tomu raz za štyri mesiace, hráme večer pred spaním "Otázkovú hru". Spontánne nám to napadlo, keď sme raz ležali v posteli a tak sme sa začali navzájom pýtať na rôzne veci. Keď hráme otázkovú hru, nesmieme sa nahnevať kvôli odpovedi či otázke, musíme odpovedať pravdivo aj keď to zabolí a nájsť riešenie. Neskutočne nám to pomáha. V otázkach sa striedame, aby sa nestalo že jeden sa bude pýtať a druhý bude celý čas ticho. Ak náhodou toho druhého už nenapadne žiadna otázka, tak hru ukončíme. Buď sa pýtame na to, čo nám na druhom za posledné obdobie najviac prekáža (ak samozrejme niečo také je, väčšinou nám samozrejme neprekáža nič 😃 ) alebo čo by sme zmenili, čo sa nám za posledné obdobie najviac páčilo, čo by sme chceli do budúcna urobiť a podobne. Vždy odpovieme, ten druhý nemôže namietať, ani sa urážať ale spoločne to v kľude prekonzultujeme, vyriešime a život pokračuje ďalej. Takto sme stále k sebe úprimní, nič nás netrápi, nedusíme v sebe problémy alebo otázky a náš vzťah je vďaka tomu stále plný niečoho nového 🙂

  • My sme práve včera mali 7 výročie chodenia. Bývame spolu asi 4 roky, u jeho rodičov. A stále som zaľúbená. Samozrejme. že to nie je ako na začiatku, (keď som mala 15) ale teraz je to úplne o niečom inom. Bývame spolu už veľmi dlho, a práve sme začali rozoberať vlastné bývanie. Chceme stavať dom, takže na rad prichádza hypotéka, riešenia ako ju splácať, aký dom postaviť, čo s nami ďalej. Ani raz za tých 7 rokov som nemala pocit, že sme vo vzťahu v nejakom stereotype. Priateľ je ten typ, že sa s ním nikdy nudiť nebudem. Keď sa chvíľu nudíme, vždy niečo vymyslí. Sú to somariny, ale napr. poďme na lúku so psom, poďme sa okúpať do aqvaparku, poďme na kávu, poďme na kone, a pod. A za to som šťastná. Ja zase každý rok plánujem dovolenku, ktorá mi zaberie dosť času 🙂 Aj po siedmych rokoch sa stále máme o čom rozprávať. Klape nám to po všetkých stránkach. Je to môj prvý, a dúfam, aj posledný vážny vzťah. Pred pár dňami mi prvýkrát po takej dobe z ničoho nič povedal, že on chce so mnou zostarnúť. Bolo to neskutočné pohladkanie na duši. A stále nemám ani zásnubný prsteň. No dúfam, že sa ho už čoskoro dočkám 😉

  • ja mam v kazdom vztahu krizu po 2-3 rokoch chodenia.vzdy zacnem pochybovat,viem,ze je chyba vo mne.mam pocit,ze uz nelubim,vsetko mi na nom vadi.potom pride zase pekne obdobie.zbadala som,ze pri kazdej vacsej zmene zacnem hadzat akoby obranny stit.neviem,ci mne je sudene zostat sama navzdy alebo co 😃 preto sa ani vydat nechcem,lebo by som asi spred oltara usla.prvy vztah som ukoncila po 6 rokoch,druhy po 2 a sucasny trva 2,5 roka a som zvedava dokedy.moj by sa aj zenil,no ja ani pocut o tom nechcem

  • My sme spolu desat rokov a tento rok budeme mat cirkevny sobas ako oslavu nasej lasky. Ja si myslim ze ked si dvaja sadnu, je vztah rokmi krajsi a hlbsi. Svojho muza lubim stale viac a vazim si ho🙂

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém