Ahojte baby, moj problem je,ze uz velmi dlhy cas snivam o zasnube, o svadbe, o spolocnom byvani s priatelom a dokonca uz aj o babatku v poslednej dobe. Vzdy som si myslela ze na babatko je casu dost ale to prislo nejako samo odrazu a uz by som si to vedela veru predstavit aj ja. Problem je ze moj priatel nie je stotoznený este s tymto vsetkým a nejako s k veci nemá... chodime spolu uz 7 rokov. Ja mám 23 a priatel 25. Priatel uz rok pracuje. Kolko krat sa stane ze si aj vecer poplacem kvoli tomu, ze uz by som to vsetko tak velmi chcela , niekedy dokonca aj cez den... este s priatelom ani spolu nebyvame. Ked sme sa bavili o tom ze kedy dieta tak povedal ze za take 4 roky...ja ho velmi lubim aj si rozumieme ale tato situacia ma uz dlho trapi a nevieme ju vyriesit a neviem ci zvladnem na vsetko tak dlho cakať, kebyze je na mne svadbu za sebou a aj to byvanie :)...poradte mi prosim dakujem :)
A ty pracujes? Byvanie vezmi do vlastnych ruk, poziadaj o hypo, ak sa podari, tak mas vlastny byt a mate kde byt spolu. Horsie bude, ak odmietne spolocnu domacnost,tym padom urcite nie je pripraveny ...
@mitchie2805 dakujem velmi za tvoj nazor :) ja este studujem, ale nasi sa mi samy ponukli ze 1 rok kym dostudujem nas vedia financne podporovat a mohli by sme ist zatial do prenajmu...a napriklad ja by som si skorej predstavovala zasnuby, az potom byvanie...a taktiez nechcem na dieta cakat dalsie 4 roky :( neviem ozaj...nechcem na priatela tlacit ale ja to tak uz citim...aj ta svadba :) ja viem ze som mlada , ale nejako to tak uz citim
porozprávaj sa s ním... sama to nevyriešiš, ani tým, že sa ho budeš vypytovať ako si to on predstavuje. Chlap musí vedieť akú máš predstavu aj dôvody, ktoré ťa k tomu vedú. Držím palce.
@katusyk priatel vsetko vie, aj to ze sa kvoli tomu velmi trapim...ze by som to uz chcela posunut dalej, no stale mi hovori ze musim vydrzat a počkať...a pride na vsetko cas a budem mat vsetko co chcem...
@princeznicka7 pozri, my sme prv bývali 4 mesiace u mojej mami, tam ma požiadal o ruku a dva mesiace na to vzal hypo a kúpil byt, v ktorom spolu bývame. sme tu už rok a teraz v máji svadba.. môj je romantik, chcel zásnuby, svadbu a mňa na celý život a k dieťaťu sa vyjadroval, že no dobre. ale veľmi sa zmenil, prv chcel na 30ku (má 26 onedlho) a teraz je on ten, kto do mňa hučí, aby sme už mali bábo :)
No len keď ten tvoj sa ani na jedno z toho necíti,...
A pekné od tvojich rodičov, že by vás podporovali, ale napr. ja osobne by som to nevzala, lebo už keď mám žiť sama s mužom, chcem sa vedieť o seba postarať sama a tak isto muž sa to musí v prvom rade naučiť, pretože on bude ten, kto bude rodinu živiť, zatiaľ čo bude mamička na MD :)
Nic v zlom, ale chces vlastne byvanie, svadbu, dieta ale studujes a jediny sposob ako sa k tomu (aspon casti) dopracovat je momentálne podpora rodičov? To nie je moc zodpovedne a sorry, (aj) zodpovednost by mala byt to, na com ides stavat svoj zivot. To ze sa SAMI dokazete zabezpecit, zaplatit si svadbu, bývanie, dieta tiez cosi stoji, pokial mu chcete aspon co-to dat. Moc som ti nepomohla a neodpovedala na to, co sa pytas, ale to v tomto prípade ani nie je nutné
máte kopu času! kam sa ženieš! nechaj chlapca dozrieť, ty v kľude doštuduj, potom si nájdi prácu, potom spolu poriešte bývanie a ruke v ruke s tým prídu aj zásnuby, svadbička a dieťa...tešte sa,že ste zdraví, že sa máte radi a ty sa kus upokoj, všetko príde v pravý čas...
Ahoj tak to ja som to mala presne tak ako ty. K priatelovi som sa pristahovala po 2 rokoch spolu a vsetko nam spolu klapalo len po dalsich 2 rokoch som uz aj ja zacala citit ze uz prisiel ten spravny cas na svadbu a tiez som bola z toho cele dni nestastna ako ty lebo tiez mi stale vravel ze este pockame ze mame cas ze sme este mlady (tiez som mala 23). No my sme sme boli rozhodnuty ze chceme odist do zahranicia spolu aspon na 2-3 roky zarobit a vyplatit hypoteku na dom tak som vedela ze svadba vobec nehrozi a ze budem musiet este dlho cakat na nu a to ma teda trapilo nenormalne.. No a jedneho pekneho dna ma asi tak mesiac pred nasim odchodom do zahranicia prekvapil tak ze ma poziadal o roku. A o neceleho pol roka sa vezmeme aj ked teraz to mame sice trochu komplikovanejsie planovat svadbu takto na dialku ale velmi sa na to tesime.. Takze sa neboj ved mozno to uz aj planuje ze ta ide poziadat a ani o tom nevies..tak na to skus zabudnut a uzivaj si s nim a ukaz mu aka vies byt vesela a taka aku ta ma rad a nie aby ta stale videl utrapenu lebo taku si nebude chciet vziat..
hlavne podla mna nicomu nepomozes ak budes mu kazdy den nariekat.. mozno dosiahnes to ze bude ta svadba atd atd.. ale ak bude do toho dotlaceny, neskonci to dobre... podla mna stacite babo riesit ked bude mat tvoj chlap 30.. uz vtedy by mohol byt zrelsi... my ideme mat svadbu tento rok a moj buduci muz ma 35 a babo chystame az po svadbe... ja budem mat 27 tento rok... tiez ho uz velmi chcem, ale niekedy si treba na to dobre pockat ;) my byvame rok v novom domceku, zacnes pracovat, zoberete hypoteku a hned sa vam bude lepsie zit... ja by som sa hambila byt podporovana rodicmi.. prepac, moj nazor
@zuzanass osobne si myslim ze mas vyhodu ze mas starsieho muza :) vies kebyze je tvoj rovesnik, este by si si na babo v dnesnej dobe musela počkat par rokov :) no neviem...vies ja to vidim na mojich rodicoch...ked ma mali (ako prve dieta) ocino mal 35 a mamina 28 ... no a ocino ma dnes 58 a mamina 51 rokov a som z toho taka smutna , ze stale som od nich financne zavisla, a vidim to ako sa im financne bude lepsie dychat ked si najdem pracu ( aj ked oni hovoria ze to je v pohode , ze maju dobru robotu a ze sa nemam trapit len nech si dorobim VS a oni budu stastni, ba dokonca sa mi ponukli aj s tou financnou podporou na isty kratky cas...samozrejme aj mne to je trapne)...a oni mi stale opakuju aby som mala deti co najskor, nech si spravim skolu a nech hned mam dieta lebo ze cas neoklapes....napriklad moj ocino pojde uz skoro do dochodku az ked brat mladsi dostuduje...je to take...ze cely zivot sme od nich financne zavisly...je mi to proste uz blbe ale brigady vsetko nevedia pokryt
@princeznicka7 ja som to zase nemyslela v zlom, aj mna pocas studia podporovali aj ked som brigadovala.. len mi pride trosku nezodpovedne chcet byt dospela silou mocou a pritom nech ti to platia rodicia... ale hlavne o to ide, ze ked dotlacis do toho tvojho partnera, aby sa to neobratilo proti tebe... ked sa na to on neciti, tak aby to nedopadlo zle cele.. vo vztahoch si nikdy nemozes byt vsetkym ista :) a ano, tiez niekedy ma kus stve ze moj drahy ma uz poviac rokov, ale cakali sme kym dostudujem a poriesime si vlastne byvanie, preto sa nam to troska cele casovo natiahlo :D ale asi to ma tak byt :) a ver mi, ze ako ma moj viac rokov, do kazdeho kocika pozera a viem, ze bude najstastnejsi ked sa nam babo zadari... uplne rozumiem tvojim dovodom, tiez nechcem deti odkladat... ale ked to proste nejde, nasilu sa to neda :) vsak tomu daj cas a mozno ta aj tvoj drahy prekvapi ked sam deti alebo svadbu spomenie ;) skus to troska brat s nadhladom, ved nic zle sa ti v zivote nedeje :)
Skus robit mensie kroky vo svojom zivote.nahle radikalne zmeny vacsinou koncia katastrofalne.skuste si najprv spoločne byvanie.zamestnas hlavu hladanim,zariadovanim a vytesovanim sa nad spolocnym domovom. :-) pokial vysypes na chlapa vseeetko po com tuzis a budes na neho tlacit,tak pojde tam kde bude mat pokoj. Mne povedal ten moj pred rokmi ze on sa zenit nebude.a po 2-3rokoch ked sa ho spytam ze ci chce tu nasu terajsiu svadbu zrusit tak mi povie nie.chlap musi k takemu rozhodnutiu sam dozriet.uvedomit si ze je v takom vztahu kt.mu vyhovuje a je spokojny a uz nepotrebuje ist hladat lepšie.
U nas tema babo bola pred 3/4 rokom velmi horuca tema.mne uplne prdlo v hlave a som bola ako stihacka ze ideme robit.jedine cim ma ten moj dokazal brzdit boli moje vlastne slova ze babo som chcela po svadbe,ziadne tehotenske brusko vytrcajuce zo svadobnych siat,a zaklincoval to pracou.mam stastie ze ten moj ma zlate nervy a dokazal pri mne ustat ten natlak sialeny.a to mam 29 a ten moj 35. Porozpravaj sa s priatelom co povie na spolocne byvanie,zistis viac info ci je stastny vo vztahu,a ci dospieva a bude pripraveny zacat robit zaklady spolocneho zivota a rodinky
alee, ved zasnubit sa mozete, len to nema byt na zene ale chlapovi, potom dostuduj, majte byt a do roka mozete mat svadbu a dieta, a lepsie hned po skole byt doma ako odist z roboty a potom hladat dalsiu lebo aj tak po 3 rokoch sa tam nebudes chciet vratit
hovori sa ze aj vtacik na strome vie ze najprv hniezdo a az potom nakladie vajcia :-) porozpravaj sa s nim otvorene ze by sa vas 7 rocny vztah mal posunut dalej ak nemate zostat na bode mrazu.....porieste si spolocne byvanie, svadbu a potom hned moze prist aj dieta :-) ved aj ta postupnost je na tom krasna :-)
dievčatá, skúste sa teraz na to pozrieť z čisto mužského pohľadu... ak je ten chalan zodpovedný a ozaj ťa má rád, chce ti dať len to najlepšie na svete - chce ťa požiadať o ruku s takým prsteňom, že všetky zbledneme závisťou, chce vám zarobiť na bývanie, chce zabezpečiť teba i dieťatko... takto to cíti takmer každý chlap a je to na neho bombastický tlak, keď si to vezmete... aspoň teda - môj bol úplne na prášky z toho... na veľa ma vôbec požiadal o ruku - aj to som ho vyše roka ubezpečovala o tom, že diamantový prsteň vôbec nepotrebujem (dostala som náušky a povedal, že prsteň si mám vybrať, ak chcem - že mi ho kúpi, ale myslím, že je to zbytočnosť)... teraz sme vo fáze, že šetríme na svadbu (a je to iné, lebo zarábame dvaja)... potom by som síce ja chcela dieťa, ale on je z toho vycukaný, že ako vyžijeme a že to ešte nemôže byť, lebo sám to nezvládne (podotýkam, že on má 33, nie iba 25) a potrebujeme ešte šetriť... baby, muži sú v týchto veciach úplne inde - ak vás ľúbia a majú zodpovednosť voči sebe, vám alebo životu, ktorý má vzniknúť, tak sa samozrejme snažia v prvom rade byť zabezpečení... proste aspoň on mi stále tvrdí, že kým nezarobí dosť peňazí, tak o dieťati nech ani nesnívam (neberie do úvahy, že zarábam aj ja - berie si ako svojú úlohu a povinosť sa o nás postarať)... a vôbec mi to nepríde, že by nebol ešte dospelý, alebo pripravený stať sa otcom - ide o to, že cíti takú prehnanú zodpovednoť, že sa bojí, že to nezvládne... a to je podľa mňa dokonalým prejavom akurát toho, akým bude úžasným a spoľahlivým partnerom... takže no stress - myslím, že ako 25ročný musí mať tie pocity akurát tak niekoľkokrát znásobené... netlač na neho - na dobré sa oplatí čakať... :)
@princeznicka7 tvoje túžby sú síce krásne, ALE uvažuješ reálne ako budete všetko zvládať? Nemáte čo sa týka zázemia nič podľa toho čo píšeš, za rok čo priateľ pracuje asi ťažko našetril aký- taký základ..Ako si vlastne predstavuješ reálne ako ,kde a z čoho budete žiť? Spoločné. bývanie, svadba, dieťa- veď to sú tak významne veci, ktoré nejdú uskutočniť všetky naraz, lebo Ty to veľmi chceš. Vyžadujú veľa snahy a úsilia oboch partnerov a nie že priateľ "už" rok pracuje,a Ty si necháš Vaše spolužitie financovať od rodičov. To vážne si myslíš, že ide zlúčiť život dospelej, samostatnej ženy, s tým, že ma budú financovať rodičia. Prepáč je to detinské a nezodpovedné z môjho pohľadu a nechápem to. Veď keď chcem žiť samostatne musím preto aj niečo spraviť. Píšeš, že študuješ. Tak ak sa dá Tvoj odbor študovať externe, skús to a nájdi si popri štúdiu prácu. Začni tým,že sa budeš snažiť byť ako tak samostatná, nie, že sama ešte potrebuješ pomoc rodičov a Ty chceš dieťa. Rozmýšlala si, či by Tvoj priateľ zvládol sám len zo svojho príjmu po tak krátkej dobe, kedy pracuje utiahnuť domácnosť, uživiť dieťa? ja si myslím, že Tvoj priateľ uvažuje racionálne, nie odmietavo...začni pomaly, krok po kroku, nemôžeme mať všetko hneď, len preto, že to tak chceme
@princeznicka7 myslim si, ze na teba vplyva okolie, zrejme sa viaceri ludia v tvojom okoli beru a maju deti. Odporucam skusit najskor spolu byvat a potom riesit spolocny zivot.
Taktiez je fajn sa zamestnat, aby si mala aspon nejake skusenosti do zivota, lebo po materskej to budes mat tazsie, ak budes mat nulove skusenosti (toto je taky prakticky pohlad na vec, nie velmi romanticky, prepac).
Tiez pises, ze vasi by ta financne podporili pocas prveho roka. Je to naozaj to, co chces? Mne osobne sa paci, ze som financne nezavisla, (co sa rodicov, aj priatela tyka) a mozem si dovolit co ja chcem...
Na druhej strane si mladucka, caka ta cely zivot, je fajn si pocestovat a troska si ho este uzit :)
Drzim palce :)
@princeznicka7 Rozhodne najprv poriesit byvanie a spolocnu buducnost alebo nebuducnost. Najhorsie co mozes spravit, je to, ze si nechas spravit babatko. Lebo vsak on sa rozhybe a bla-bla-bla...no prepac, ze ti to tak drsne napisem, ale pokial sa on doteraz nerozhybal, tak ani potom sa nerozhybe. A ty po nejakom case s dietatkom na krku, budes sama na vsetko a budes plakat ako si naletela tupcovi. Sorry, ale taka je realita v dnesnych vztahoch. A hlavne pokial on sa nerozhybe, tak mysliet aj na zadne dvierka (aj ked si myslis, ze je tu laska nebeska) aby si sa po rozchode a nedajboze s dietatkom vedela postavit na vlastne nohy. V pripade ze uz sa rozhodnete mat dietatko, tak pekne krasne zapisat ako otecka do RL a nech ti plati vyzivne. Viem, znie to kruto, ale vela zienok na to nemysli a veruze potom ostanu s holou ritou...staci si pozriet vedlajsi forum MK a zsitis kolkata bije...obdobie chdenia a neviest je pekne, ale aj to pominie a pride realita...
@princeznicka7 Skús sa s priateľom porozprávať. Dočasne by ste mohli bývať u tvojich alebo jeho rodičov. Neskôr si kúpiť bytík :) Skús priateľovi povedať o tvojich plánoch. Predsa nemôžeš na prvé dieťa čakať do 27 :P Neviem v akom si ročníku na VŠ. My s priateľom budeme mať svadbu ked budem končiť 1 ročník na Mgr. stupni. A ak by som otehotnela po svadbe tak by som si dala individuálny štúdijný plán. Zase nemôžeš priateľa nútiť ked ešte nechce ale musí pozerať aj na teba lebo vieš čím ide doba dopredu tým viac je rizikovejších tehotenstiev. Chodíte spolu dlho takže je prirodzené, že už chceš plánovať :) Držím Vám palce. potom daj vedieť ako sa to vyriešilo :)
@iam24 a prečo by nemohla :-) ja budem mať tento rok 27 a tiež ešte len budeme mať svadbu, takže prvé dieťa bude najskôr až po 28 .. naša svadba bude tiež ako vaša na zač. môjho druhého/posledného ročníka na Mgr.. problém skôr je, že on ešte len rok pracuje a ona sa končiť školu tak skoro nechystá, takže na začiatok málinko.. kebyže aspoň on už dlhšie robí a majú kde bývať, to skôr..
to ešte naozaj počkajte, ale už sa o tom určite začnite rozprávať a dajte si nejaký časový rámec, že kedy (priateľ nech ešte odrobí aspoň rok/dva, ty budeš mať koniec školy aspoň na dohľad, nejaké bývanie v zálohe/vyhliadnuté,...)
@zuzi89 a prečo by som nemohla čakať? no lebo nechcem čakať...prečo by som mala byť vo vztahu nešťastná ako som momentalne veľmi dlho,neviem preco chlap si povie kedy je ta spravna chvila ked sa on na to vsetko citi...a co ked ja sa na to citim uz teraz ?(samozrejme dieta az po studiu) nie je to od chlapov trochu sebecke? moj vidi ako sa trapim, riesime to v kuse dokola...nevidim dovod aby som v sebe umelo potlacala vsetky tieto city a trapila sa vnutorne...chcem byt rovnako stastna vo vztahu ako je moj priatel...
@princeznicka7 svadba je drahy "špás", prenajom bytu tiez nie je najlacnejsi, o kupe nehovoriac... 25 rocny chalan co ta lubi si ta nevezme o mesiac, lebo to chces - ako dievcata pisu, tu treba mat aj triezvejsie uvazovanie a nielen "ja chcem"... a to pise dievca, co si myslelo ze "ja chcem a nejako sa to vyvrbi" funguje... v tomto veku nehra rolu, ze "ako dlho spolu chodime a svadba este nie" - ale nieco uplne ine... nestresuj, nemas 35 a netikaju ti biologicke hodiny - spomal a pojde to tak jak to ma byt a pride to este krajsie ako vobec cakas.... sustred sa na dokoncenie skoly a studium, s priatelom by som hodila rec ze ako to on vidi po skonceni studia, ze jaku ma predstavu, ale akoze... neni tragedia sa vydavat ako 25 rocna :D to este si fakt mlada... proste je lepsie si pockat, mat nieco nasetrene ako mat pozicky na krku, nemyslis? a ako matka si myslim, ze chcela by si dat svojmu dietatu to najlepsie - ale z coho? aj slovenske zakony su nastavene tak, ze matersky prispevok sa da (pokial si pracovala), ale ten rodicovsky? co ti pride necelych 200 eur? nemala by si ani ako sa o dieta poriadne postarat - tuna je fakt lepsie pracovat aspon rok po skole... lebo som niekde postrehla, ze ti pride trapne byt zavisla od rodicov, ale ehm - ak budes pokracovat v tlaceni na pilu, nakoniec tvoji rodicia sa stanu sponzorom aj pre tvoje deti (sorry za takyto kruty vyraz).... niekedy je menej viac, ak sa lubite a chcete byt spolu tak zbytocne si trapenim kazis mladost :P
@princeznicka7 lebo napr. hneď tvoje uvažovanie je nesprávne a dovolím si tvrdiť, detinské. Píšeš: že si vo vzťahu dlho nešťastná - a naivne si myslíš, že svadba to zázračne zmení? Tak tu si si sama ponúkla najpádnejší dôvod spomedzi všetkých. A to že vo vzťahu nie si šťastná, je problém vás oboch. Najprv si dajte doporiadku vzťah, svadba nie je nejaký leukoplast že všetko bude zrazu rozprávkové, nech priateľ ešte čo to odrobí, a hľadajte si bývanie, z toho čo píšeš, nemáte momentálne nič a krátku prácu/krátky príjem, dokonca len jeden - ty študuješ, ako to chcete utiahnuť?
@zuzi89 moj nazor je ten, ze nie je nestastna vo vztahu, ale moc rozmaznana.... ona to chce a bodka! co ju ma zaujimat nieco ostatne? ako clovek moze byt nestatny vo vztahu a sucasne chciet svadbu?