Je svadba prežitok?

@natasha8  az sa kazde rano prebudi vedla milovane a kazdu noc v jeho naruci zaspi (ano, da sa to aj mimo neho) - pochopi vzacnost, jedinecnost a krasu manzelstva, ktore v ziadnom inom partnerstve nie je - vtedy mozno pochopi odpoved na prezitok svadby

Svadba nie je pre každého..nie každý zvládne ten život a to všetko po tom...celé tie roky..vydržať a pritom nestratiť účtu voči tomu druhému aj po mnohých hádkach alebo problémoch..ľudia ktorí sa dnes berú si zaslúžia len to najlepšie a zaslúžia si podporu a prajnosť,keďže je ťažká doba a sme rozmazaní tým čo nám média tlačia do hláv.na svadbu je prípravný každý,ale na ten život po tom a to všetko čo to prinesie- na to je pripravená iba polovica párov.pisem to s ohľadom na rozvodovú štatistiku,ktorá je vraj 45%.pre mňa katastrofické číslo...

@anezocka1001  bodajby to pochopil nie kazdy je taky ze to pochopi, ze tomu porozumie, ze si to bude vazit

ja by som raz chcela povedať, že mám rodinu - nie "iba, že mám dieťa"... nechcem, aby to vyznelo, že dieťa nie je záväzok na celý život - ale trúfam si povedať, že rozhodnúť sa pre jedného muža každý deň až do konca života - to je pre mňa ešte o niečo vyššia váha záväzku, ktorá plynie z vlastného slobodného rozhodnutia, niekomu sa odovzdať so všetkým - zdieľať s ním všetko, úplne mu dôverovať, dať mu svoju dušu na dlani - odhalenú a zraniteľnú... u mňa je manželstvo ešte stále symbolom čohosi, čo nemá byť relatívne alebo iba že "skúsime to spolu a možno to vyjde", ale má to byť absolútne - má to byť už navždy... nikdy by som manželstvo nenazvala prežitkom - pre mňa je to sviatosť... je pre mňa dôležité, aby som raz mala vzťah spečatený pred Bohom a tým pádom aj posvätený pred ním...

pozerať sa na manželstvo z pohľadu rozvodovosti je jemne padnuté na hlavu - nechcem nikoho odsudzovať, ale vydám sa len v tom prípade, ak som rozhodnutá v tom manželstve zotrvať, aj ak prídu problémy - snažiť sa urobiť všetko pre nápravu, obetovať sa a ustúpiť kompromisu chcem raz také manželstvo, ktoré bude skutočne navždy - podľa vzoru mojich starých rodičov, ktorí to svoje manželstvo naozaj plnili do bodky podľa sľubu, ktorý si zložili v kostole možno to vyznie zastarale, stredoveko, neviemako... ale takto to cítim a preto sa chcem vydať za muža, ktorý je schopný a ochotný to takto akceptovať a chcieť takto žiť so mnou - rozhodnúť sa milovať ma a stáť po mojom boku každý deň až naveky

@zuzu108  pekne napisane ako to vidim aj ja

@zuzu108  tiež súhlasím, píšeš mi z duše, vidím to rovnako

@zuzu108  Veľmi pekne si to napísala...v dnešnej dobe sú ľudia zvyknutí veci vyhodiť a nie opraviť a presne rovnaké je to aj vo vzťahoch...Bohužiaľ je taká doba a na ľudí ktorí si ctia tradície a chcú byť "na poriadku" sa ostatní pozerajú v niektorých prípadoch cez prsty. Ja si neviem predstaviť že by som bola so snúbencom "len tak"...teším sa na to a rovnako aj on keď budem môcť povedať to je môj manžel/manželka, s rovnakým priezviskom nech je jasné že patríme k sebe...možno som staromódna, ale proste takto som vychovaná a takto to cítim že tak to má byť a tak je to správne

Vies to mas tak pocuvat tie reci stylu naco svadba od zenskych, ktore ti zavidia svadbu, lebo oni sa toho snubneho prstena nedockali a zrejme vedia, ze sa ani nedockaju podla tych reci, len sa nechcu citit trapne kedze ty sa vydavas... Alebo od chlapov, pre ktorych je "pohodlnejsie" sa nezenit, ze mozu zenu kopnut do zadku kedy sa im zachce, alebo druha kategoria zgrlosi co su skupi na vydavky so svadbou spojene...
Moj nazor...
Suhlasim so zuzu108, a okrem toho si myslim, ze mladi by sa mali brat ak sa naozaj lubia, su rozhodnuti spolu zostat a mat v buducnosti rodinu...

Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.