Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Život pred svadbou

Neviem, či ho ľúbim a či s ním chcem byť

Zobraz úvodný príspevok

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

25.10.2012

Ahojte dámy, chcela by som Vás poprosiť o Vaše názory na môj príbeh. Predsa, je Vás tu dosť a každý názor mi dúfam niečo dá. Takže ak máte čas a chuť... Som študentka VŠ v poslednom ročníku štúdia. Mám úžasného partnera! Je pre mňa dokonalý a ja som dokonalá pre neho ;) Je preto až neuveriteľné kam som sa s týmto presvedčením dostala...:( Náš vzťah trvá už viac ako 6 rokov. Hovorí sa, že ten siedmy je vraj kritický. My sme si však za ten čas, čo sme spolu preskákali už ozaj všeličím. Typickým však pre nás bolo spoločné riešenie každého problému. Všetko sme vždy spolu zvládli bez hádok a ubližovania si. Obaja sme vedeli čo od života chceme a čo je pre nás dôležité. Veľa sme spolu cestovali, máme spoločných priateľov, lásku a jeden druhého. Neviem kde sa stala chyba. Položila som si otázku, či partnera milujem. Viem, že ak sa samej seba toto opýtam, už to nie je to čo by malo! Ale začala som hľadať príčinu... Partnerova rodina? - pre viac ako 20. rokmi prišiel partner o otca po nehode. Veľmi ich to poznačilo. Matka si nikoho nepripúšťa k telu, brat je uzavretý do seba. Neviem si k nim nájsť cestu, ale nie som sama. Partner tvrdí, že ma majú radi, len ja to nevidím ;) Sex? Už dávno nemám chuť. Skúšali sme všetky možné aj nemožné riešenia, partner stojí vždy pri mne. Je ohľaduplný, citlivý, láskavý!! iný by ma už dávno poslal kade ľahšie. Je to môj prvý vážny vzťah. Nikdy som nemala nikoho iného a bola som si istá že iného ani nechcem...Spoločné bývanie? Po dlhých rozhovoroch a plačoch je len jediná možnosť. Ísť bývať do veľkého domu, kde žije partnerova matka sama (teraz ešte stále s mojíím partnerom) pretože dom je veľký dá sa prestavať a matka sa nedokáže o dom, záhradu a ani finančne o celý ten domisko postarať. Sľúbil mi dva vchody a úplne oddelené bývanie. Nie som veľmi nadšená. Stačil by mi malý bytík a určite nie s rodičmi (ani mojimi ani svokrovcami). Svadba? Áno, vedela som, že je ten pravý. Viem, že ma nikdy neopustí. Obaja vieme, aké je to vyrastať v neúplnej rodine a tej svojej chceme dať všetko čo sme my mať nemohli. Som si ním 1000% istá. Tak v čom je problém? Prečo zrazu neviem či ho ľúbim, či s ním chcem byť... Poraďte mi prosím.

Odpovedať

1 2

4 5

1 2

4 5

petronellynka petronellynka

26.10.2012

@chockolocko11 to je jedno ake rozumne argumenty su..raz ked nechces tak nech ta do toho netlaci...nie je to fer..a tak mu to povedz

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

26.10.2012

@petronellynka to je samozrejmé, ale ja ho tiež nemám právo tlačiť do niečoho čo nechce... vieš, ide o to... že nemáme východisko... proste to vôbec nie je jednoduché. Nečakala som, že mi to niekto dá dolu ružové okuliare, ani že za mňa niekto moje problémy vyrieši... Ale pomáha mi, že sa zaujímate, že sa snažíte ;) ešte raz ďakujem

Odpovedať

petronellynka petronellynka

26.10.2012

@chockolocko11 ale ty ho netlacis do spolocnej domacnosti s tvojou mamou a to je rozdiel...myslim ze 95% zien by nechcelo byvat so svokrou..takze tot je ine..ty chces on neho nieco normalne a prirodzene pre vas vztah...

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

26.10.2012

@petronellynka možno máš pravdu, skúsim mu to takto povedať, aj keď už poznám odpoveď: Veď nebudeme v jednej domácnosti s mamou...:) On má proste svoju hlavu, svoje zmýšľanie. Povie mi, že matku celý deň neuvidím... :D ale tak ja sa jej zas nebudem vyhýbať, stálo by to dosť úsila ;) Ó a ešte - že môžeme byť radi že máme kde bývať...;)

Odpovedať

maria117 maria117

28.10.2012

@chockolocko11 ahoj,uz ti vela poradili a nechcem opakovat to iste,mna len napadlo jedno,si v poslednom rocniku vs,nemoze byt problem prave v tom? Pre mna to bol najstresujucejsi,najtazsi,hlavne po psychickej stranke a ani som si to velmi neuvedomovala,az spatne a skoro sme sa i rozisli.. a myslim,ze by si s priatelom mala o tom hovorit,mozno to nebude prijemne,ale pozri sa na to opacne,ak by mal on podobne problemy/neistotu,chcela by si,aby s tebou o tom hovoril? Drz sa

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

28.10.2012

@maria117 ahoj, ďakujem za Tvoj príspevok. Čo sa týka mňa a školy, určite to nie je ľahké. Ešte k tomu aj počas celej výšky pracujem v jednej firme (odjakživa som cítila, že sa chcem o seba vedieť postarať, tak som sa tak zariadila) Takže to nie je jednoduché. Ale, zatiaľ stres zo školy veľmi nepociťujem. Neberiem ju až tak vážne. Samozrejme, že ju chcem úspešne dokončiť a urobím pre to všetko. Ale nie je to pre mňa najvyššia priorita. Pre mňa boli predchádzajúce ročníky oveľa zložitejšie a stresujúcejšie ako tento. Mala som haldy učenia, dochádzala som do školy denne a tú chvíľu voľna čo som mala som strávila v robote. S priateľom sme to ale zvládli, teraz je škola už len slabým odvarom toho čo bolo...

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@kk02 @atkavnatka @laleeta @petronellynka @riana12 @hello_kitty87 @dievcatko79 @orchidea121 @gemini255 @nikolla2 @maria117 Niektoré z Vás asi zaujíma ako sme dopadli. Včera večer sme sa po dlhom rozhovore definitívne nedohodli. Po 6 a pol roku, ktoré patrili k mojim najšťastnejším a najkrajším sme sa rozišli. Neustúpila som a on mi povedal, že do bytu nepôjde a na hypotéku nemáme. Stále hovoril, že to vyriešime, ale k obojstrannej spokojnosti sa nedá. Povedala som nech odíde, že už nevládzem. A on išiel ...

Odpovedať

nikolla2 nikolla2

31.10.2012

@chockolocko11 tak to mi je luto......ale odxodom sa problemy neriesia.....uvidite este casom moznos a spamata a yvriesite to....a ak nie urcite na teba caka niekto iny:)drzim palce

Odpovedať

riana12 riana12

31.10.2012

@chockolocko11 aj mne je to veľmi ľúto, ale z osobnej podobnej skúsenosti vravím, ze to tak asi malo byť... aby dvaja mohli fungovať, treba kompromisy, ale keďže u vas to podľa všetkého nebolo mozne, takto je to lepsie... @nikolla2 niekedy inak ako odchodom sa veci nedajú riešiť... bohužiaľ...

Odpovedať

gemini255 gemini255

31.10.2012

@chockolocko11 to mi je hrozne luto :-( mozno to tak ma byt a pride lepsi, s ktorym bude dohoda a zivot jednoduchsi, a mozno si uvedomi, ze spravil chybu. drz sa

Odpovedať

nikolla2 nikolla2

31.10.2012

@riana12 ved ano, aj tak som to napsiala, mozno sa daju aj dokopy mozno nanu caka niekto iny..) hlavne aby bola stastna..

Odpovedať

petronellynka petronellynka

31.10.2012

@chockolocko11 velmi ma to mrzi...ale ak ta ma naozaj rad tak sa ta len tak lahko nevzda..a ak ta rad nema tak ti to za to nestoji...viem ze to asi boli ale skus sa s tym zmierit...niekedy sa deju zle veci pre tvoje dobro len si to uvedomis neskor.

Odpovedať

Článok sa načítava...

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@nikolla2 @gemini255 @riana12 ďakujem... ste zlaté

Odpovedať

kaktusik kaktusik

31.10.2012

@chockolocko11 tiez som raz takto ukoncila vztah - boli sme spolu 5 rokov, ja som bola zamilovana ako somar do kopy sena... mala som potrebu sa posunut niekam dalej, ale on to vnimal inac... Tak sme sa tiez rozisli, bolo to hrozne - zrutil sa mi ten moj krasny ruzovy svet a myslela som si, ze bez neho umriem... Z odsupom casu mozem povedat, ze naozaj plati ze vsetko zle je na nieco dobre - po dvoch rokoch od rozchodu som strela mojho teraz uz manzela - po 10 mesiacoch ma poziadal o ruku a v auguste sme sa vzali. Dal mi jasne najavo, ze o mna stoji, ze chce aby som bola stastna a ze so mnou vo svojom zivote rata.. Verim, ze aj ty stretnes niekoho, kto bude viac vnimat tvoje potreby a bude sa snazit vyhoviet vsetkym tvojim tuzbam - samozrejme tak, aby ste boli spokojni obaja... Drzim palce ;-)

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@kaktusik ďakujem za Tvoju reakciu. Nemyslím, že by som bola slepo zaľúbená. Obaja sme chceli byť šťastní, ale nenašli sme kompromis. Preto je to pre mňa o to ťažšie. Neviem čo mám robiť. Ale ako hovoríš, budem dúfať, že sa mi šťastie neobráti chrbtom. tvoj príbeh znie ako rozprávka. Prajem Vám veľa veľa šťastia :)

Odpovedať

hello_kitty87 hello_kitty87

31.10.2012

@chockolocko11 aj mňa to mrzí...som rada, že si nám napísala ako to dopadlo. Nechápem ako mohol len tak odísť :-| vždy sa dá urobiť kompropis, len treba chcieť... držím ti palce a želám ti len to naj. Urobila si dobre, uvidíš časom, že to bolo správne rozhodnutie. Ak iba tak odišiel, tak za to naozaj nestál a nezaslúži si ťa !

Odpovedať

kaktusik kaktusik

31.10.2012

@chockolocko11 ja som nepovedala ze si slepo zalubena :) to som hovorila o sebe - lebo ja som bola neuveritelne :-D a tiez sme sa na nejakych veciach nedohodli a zrazu sa ocitli v bode kedy sme sa nevedeli pohnut ani tam ani sem... Uz podla toho ako si pisala mi pripadas ako velmi rozumna kočka - myslim si, ze sa o teba chlapi este aj pobiju ;-)

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@kaktusik :) ja som sa len snažila reagovať na Tvoj príspevok, že som sa necítila akoby som mala ružové okuliare :) Ešte si to asi veľmi neuvedomujem, ale ono to časom príde:( Si milá, povzbudila si ma. Ďakujem

Odpovedať

kaktusik kaktusik

31.10.2012

@chockolocko11 no veru pride to... mne ked to doslo, ze co sa vlastne stalo - revala som v kuse mesiac - ale potom som si taky program povymyslala, obklopila sa kamosmi, ze som nemala cas na nic mysliet... a ked sa na to tak spatne pozriem - to leto po rozchode bolo to naj :) nebol den, co by som sa nesla kupat, grilovat, na nejaku akciu... a bolo jedno ci je pracovny tyzden alebo vikend. No a potom som sa prihlasila na anglinu, spoznala novych ludi.. Aj to mi dost pomohlo :)

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@kaktusik znie to naozaj dobre. Už aby som mala za tým aj ja...

Odpovedať

kaktusik kaktusik

31.10.2012

@chockolocko11 zvladnes to uvidis :) niet silnejsieho stvorenia na svete ako je zena ;-)

Odpovedať

atkavnatka atkavnatka

31.10.2012

@chockolocko11 to mi je strašne ľúto, ale nakoľko som si to sama prežila, ver že asi to tak malo byť, ak o teba naozaj stojí príde a pojde s tebou na kraj sveta, ak nie nie je ta hoden a lepšie to zistiť teraz ako po svadbe. Ja som vtedy dlho zvažovala či mu dať znovu šancu, nakoniec som velmi rada ale je to individuálne. Skús sa sústrediť na seba, utriediť si myšlienky, čo chceš od života mne to velmi pomohlo, takže som potom vedela čo naozaj chcem a z žoho nezlavím. Držím silno palčeky nech sa všetko na dobré obráti :)

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@atkavnatka ... ďakujem, najhoršie je, že on to asi ako rozchod nechápe. Od rána mi volá. Tvári sa, že sa asi nič nestalo. Nechce pripustiť, že by to bol naozaj koniec. Stále mi hovorí, že to vyriešime. Ale ja už to nevládzem len riešiť. Viem, že to nemá zmysel. Neviem ako to bude ďalej. Viem, že ak mu dám šancu, chvíľu bude dobre, ale dopadne to opäť takto. Ja už neviem...

Odpovedať

atkavnatka atkavnatka

31.10.2012

@chockolocko11 úplne ťa chápem, naozaj, priatel tomu tiež najskor neveril ale ja som cítila že sa vo mne niečo zlomilo, čo nemohol svojimi prosbami napraviť. Ja som vtedy navrhla pauzu aj ked mi to samozrejme trhalo srdce ale vedela som že inak to nepôjde. Ak vieš že by to bolo nakoniec to isté, že chvílu dobre a potom opäť to isté skúste to s pauzou, nie rozchod ale také odlúčenie na chvílu, možno mesiac ako uznáš za vhodné, ja som si za ten čas stihla všetko ujasniť, cítila som ako sa mi vracia sebadôvera, že viem že chcem bývať sama a nie so svokrou a že po čase budeme potrebovať hypoteku (priatel to tiež vehementne odmietal) že chcem bývať v meste a nie na kopaniciach to boli všetko dôležité veci na kt sme sa nezhodli a pre mna boli klúčové. Ja som bola z toho tiež zúfalá už predtým som nevedela čo mám robiť, všetky rozhovory a prehováračky dopadli v neprospech mna a ja som vedela že takto to dalej nejde a svadbu som zrušila,ja som bola pripravená aj nato že je to definitívne že stretnem niekoho lepšieho a nakoniec som to brala tak realistickejšie, logicky akoby mi padli ružové okuliare a strašne dospela. Počúvaj svoje srdce čo ti radí, ako sa cítiš, mne to vtedy velmi pomohlo.

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@atkavnatka to slovo pauza sa mi nepáči. To akože sme spolu, či nie? Také zvláštne... Najhoršie je, že on by sa v byte zbláznil. Viem, že by to bolo jedno utrpenie, viem, že by si na to nezvykol. Ale ani ja by som si nezvykla u nich v dome so svokrou. Obaja nešťastní... aj keď sa ľúbime...

Odpovedať

kaktusik kaktusik

31.10.2012

@chockolocko11 suhlasim - slovo pauza je od veci - to si davaju pubertaci a nie dospeli ludia...

Odpovedať

luckos luckos

31.10.2012

@chockolocko11 nečítala som všetky príspevky ale predsa pridám ten môj. s priateľom sme 9 rokov .7-my bol naozaj kritický stalo to čo píšeš ty. premýšľala som či ho ľúbim, či s ním naozaj chcem byť. bola to ozaj kríza. kríza takého druhu že som nechcela svadbu ale spoločné bývanie a na základe toho zhodnotiť či ozaj vieme a chceme spolu žiť. tiež sme sa nikam neposúvali a stretávať sa raz u jeho raz u mojich rodičov po toľkých rokoch už proste neviedlo nikam. a tak kúpil byt, prerobil a pred rokom sme sa sťahovali. rok žijeme v spoločnej domácnosti a ja som nevueriteľne spokojná. pravdaže sa občas pohádame občas si povieme že sme protivní ale ľúbime sa ako kone. pravdaže aj nám hrozilo bývanie v rodičovskom dome ale on prišiel a povedal chceme bývať sami v byte a hotovo. rozdiel je však v tom že ja nevychádzam s jeho otcom. určite by bolo vhodnejšie a lepšie predať veľký dom a ísť do bytu lebo vlastné je len vlastné a sami je len sami. a aj my sme sa sťahovli z dediny a toľko rokov sme hovorili že do bytu do mesta nikdy v živote ale hold v záujem zachovania nášho vzťahu a zdravého rozumu :-D sme išli. no pokiaľ ako hovoríš nemáš to srdce odtrhnúť ho odtiaľ tak skús takto: na tvojom mieste by som skúsila bývanie u jeho mamy. ak s ňou nemáš žiaden konflikt prečo nie. nikto nehovorí že navždy ale aspoň skúsiť. bude to o niečom inom a tam sa otestujete. avšak hned na začiatku si určit pravidlá a svokre hranice. ale ak by toto nikam neviedlo a zhoršovalo sa tak by som "kašlala" na to čo iní ale myslela na seba a svoj vzťah. svokra by mala tiež pochopiť keď sa rozhodnete žiť v byte alebo inde. aj ona bola mladá a chcela máť svoje tak prečo to nedopriať svojmu synovi.

Odpovedať

luckos luckos

31.10.2012

@chockolocko11 no tak asi som si to mala celé prečítať predtým ako som reagovala :-| ale teda ešte raz: som na teba hrdá. človek by mal robiť to čo cíti nie to čo nechce. dala si mu návrh on ho odmietol, ak to nepochopil tak mu povedz jasne že chceš byť s ním sama šťastná niekde. a ak jemu nestačí byť s tebou bez ohľadu na to kde tak smola. neber ohľad na to že sa tam zlbázni. žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa varí. aj my sme si mysleli že v meste sa zbláznime. ale figu. sme spolu sme spokojní a šťastní aj ked osud si pre nás pripravil ťažké skúšky, odložili sme svadbu o rok lebo problémy v rodine sú fakt zlééé ale nevadí ideme dalej. držím ti palce a som zvedavá ako to dopadne. ak ťa ľúbi tak to zachráni.

Odpovedať

chockolocko11 chockolocko11

Autor diskusie

31.10.2012

@luckos ďakujem za Tvoje slová. Už naozaj neviem. Som taká zmätená, nikomu som o tom ešte nepovedala. Beriem to tak, že je koniec lebo spoločné riešenie neexistuje. Naozaj ho nedokážem nútiť aby odišiel z domu. Ale ani on ma neprinúti ísť k jeho matke. Je to neriešiteľné. Ja som zúfalá. Neskutočne ma mrzí, že mám na to všetko čo sme spolu prežili zabudnúť. Neviem si rozkázať - zabudni naňho! Proste ho ľúbim, potrebujem... ale čo, keď to nejde! Je trafené sa rozchádzať kvôli tomu, že nevieme nájsť kompromis v spoločnom bývaní. Ale keď nemáme riešenie?! Aký má zmysel riešiť spoločnú budúcnosť, keď ju nemáme kde prežiť

Odpovedať

petronellynka petronellynka

31.10.2012

@chockolocko11 ak sa mate radi tak kompromis musite najst...ved partnerky zivot je cely o kompromisoch..bez nich to nejde..aj nenajdete kompromis teraz tak je potom lepsie to ukoncit...prajem ti vela sil..urcite to mas tazke ale ver ze vsetko sa deje kvoli nejakemu dovodu ...