Partnerova apatia

otvorene sa s ním o tom pobav...ja neviem riešiť spoločné bývanie, keď ešte ani svoje rodiny nepoznáte, to mi príde tak, že ste čosi preskočili. Keď je unavený tak nemusí nikde chodiť, choď za ním, veď nemusíte sedieť s rodičmi, predstaví ťa a pôjdete do izby alebo čo. Prekvap ho tak, ak sa nahnevá, tak nechápe, že ho miluješ a chceš byť s ním.... Proste mi nesedí to, že ste spolu málo a zrazu hop a budete spolu bývať....neviem, či to bude riešenie.....ale musíš ho prinútiť rozprávať o tom, čo si on myslí....trebars otvor tému otca...že sa nebojíš, že kľudne znesieš narážky, čokoľvek, že sa nemusí hanbiť...že prečo nechce ísť k vašim...že to s ním myslíš vážne, ale chceš vedieť či on je pripravený na to....možno sú moje rady na nič možno si to všetko skúšala, neviem, ale bez komunikácie to nejde

Vsetko co pises su urcite hlboke rany, ktore velmi poznacili jeho srdce a tiez pokrivili jeho schopnost davat a prijimat lasku. Ak si veriaca, tak sa zacni modlit za uzdravenie jeho srdca.

my sme spolu byvali aj ked som sa nepoznala s jeho a on s mojimi rodicmi. moj priatel ma tiez dysfunkcnu rodinu (tiez je problemom otec), takze chapem, ze ta nechce brat domov. viem, ako velmi dokaze clovek, najma muza, ovplyvnit, ked nema doma muzsky vzor a ak sa za ten vzor musi este aj hanbit. to, ako to poznacilo mojho, viem iba s poznamok, ktore obcas utrusi. spolocne byvanie by mohlo pomoct, ale mali by ste si sadnut a od srdca sa porozpravat, kym k tomu pristupite