S priateľom plánujeme svadbu tak o 2 roky(po mojich staniciach) viem že je to ten najlepší chlap akého som mohla dostať a viem že veľmi chce aby sme sa vzali a mali rodinu ale tu je kameň úrazu, mne by stačilo byť pár rokov snubencami, deti este nechcem aspoň 5-6 rokov a on by chcel aj hneď... u nás je to v tomto smere divne, neprejde deň bez narážky na dieťa - čo mi neskutočne lezie na nervy a občas kvôli tomu aj vybuchnem. povedal mi že sa bojí že nebudem chcieť deti nikdy (čo nemôžem vylúčiť, je to tak 50:50). Po jednej stránke mám jasno že s ním chcem byť a milujem ho ale po druhej sa bojím že sa tieto nezhody budú stupnovat, všetci jeho kamaráti sú už zenatí a majú deti to mi tiež moc neporadí... Chcela by som vedieť ako mu mám vysvetliť že nie som moc materinský typ (čo on aj vie z určitých mojich reakcií), mám sa za neho vydať? bojím sa že tlak sa vystupnuje a nás pekný vzťah na tom stroskotá... a už vôbec mu nechcem ublížiť :-(
poviem ti len tolko, ze ak on uz teraz tuzi po dietati a ty mu ho mozno ani nedas, bude sa obzerat po inej, ktora mu ho bude chciet dat.. dobre si to zvaz a nevstupuj do manzelstva bez toho aby ste v tychto zalezitostiach nemali JASNO.. potom su aj zbytocne rozvody..
@nicole3006
ja som tiez nebola nejako extra materinsky typ ale ako som s mojim snubencom tak sa to zmenilo a po babetku tuzim tazke mozno sa to este u tebe neprebudilo (co sa moze stat este a nemusi ) ale inac uplne suhlasim so @slniecko154 urcite si to vyjasnite do svadby
inac sa kludne moze stat ze ty po statniciach budes chciet ist na staz potom budes chciet nieco dosiahnut v kariere.... a ak ta tvoj chlap nebude podporovat tak ani k tej svadbe nikdy nedojde ...
:D asi sa načakám kým sa u mňa ten materinsky cit prebudi :) Ale teraz vážne, stáž mi nehrozí som externistka a nešla som hned po strednej na vysoku - robím si ju viac menej preto aby som mala vzdelanie... je pravda, že potom chcem ešte aspon 2 roky robiť, ono je to tak že ked mu predostriem aj možnosť bezdetnosti, tak povie, že no čo už, chvilu je klud a opäť sa vráti do "starých kolají", takže nie je to tak, že by sme sa o tom jasne nebavili
kolko mas rokov ty a kolko snubenec? Mali by ste sa o tom vazne porozpravat, aby ste mali jasno a aby vedel, ze je dost mozne, ze deti nebudes chciet nikdy.....lebo ako bolo pisane vyssie, on mozno dufa, ze ty si to rozmyslis,ty dufas, ze jemu to casom prestane vadit ale nemusi to byt tak a za par rokov sa koli tomu rozvediete....
@nicole3006 urcite by som si ho nebrala predtym, ako by sme to mali vyriesene. My to mame opacne, ja chcem svadbu, deti, moj nechce, nie sme zobrani, ani zasnubeni, ale naozaj zvazujem, ze pride obdobie, ked jednoducho pojdem za svojou tuzbou, za tym, co mne naplna zivot, ze zahodim 5 rokov vztahu a najlepsieho muza, aby som sa ako clovek posunula dalej. Akokolvek sa lubime, pokial by sme si to nevyjasnili, bude trpiet aj on, aj ja
ja tiez neplanujem deti a priatel by chcel aj 3. to som mu ale pripominala uz po 1 mesiaci nasho vztahu a tak sme o tom casto hovorili, no nikdy sme sa pre to nehadali. jedneho dna mi sam povedal, ze ja mu uplne stacim a uz sa zmieril s tym ze deti nebudeme mat. jasne, moze sa stat cokolvek, ludia sa menia.... nikdy nehovor nikdy ;-)
teraz sme spolu 7 rokov a v septembri sa berieme. obzvlast teraz su velke tlaky zo strany jeho rodiny (svokra by chcela vnucatka), ale to je normalne a len sa nad tym vzdy pousmejem.
ty poznas svojho priatela najlepsie, tak musis citit ci si vystacite len vy dvaja, alebo vidis na nom ze nebude nikdy naozaj stastny ak nebude mat vlastne deti. ved nie kazdy chlap vie byt dobrym otcom!
ja ti neporadim, len ti poviem, ze presne viem o com hovoris, u nas je to to iste, tiez neviem ci sa niekedy take pudy vo mne prebudia a uz teraz mi je to trochu vycitane...je tazko v tomto poradit, ze porozpravajte sa o tom, ved sa rozpravate nie? lebo my o tom hovorime, ale najst riesenie sa neda len tak lahko..tak drzim prsty :)
u nás naopak..tiež som mala priateľa, po 2 a pol roku mi povedal, že sa nechce ženiť a že nechce mať nikdy deti.. zbalila som si veci :-( aspoň, že mi to povedal skorej a nie po 5 rokoch alebo viac.. pretože ja som chcela niečo iné.
Jaj som rada, že nie som sama, lebo keď niekomu poviem, že nechcem deti tak na mňa pozerá ako keby som bola nejaký "chybný kus". Nijasuomi: Myslím, že sa lubime natolko, že to zvladneme, aj on aj ja :) On vlastne nikdy s deťmi neprišiel do kontaktu takže ani nevie čo to obnáša - u nás je tlak z jeho rodiny o niečo väčší kedže on je uplne jediné "dieťa" v celej rodine a jeho "bezdetnosťou" rod vyhynie =-) Osobne si myslím, že muži zväčša lepšie spracujú takéto veci ako od prírody rodinne založené ženy. iwetak: držím ti palčeky, aby si vyčítky zdolala
@nicole3006 Vacsina muzov, ktorych poznam chce deti. Nie preto, ze by ich nejako extremne "bavili" skor je to preto, ze vacsina muzov ma v sebe zakorenenu potrebu ukazat aky je samec a ze dokaze splodit potomstvo. Takze si s partnerom velmi dobre ujasnite ake su vase spolocne priority a podla toho sa rozhodujte. Ak sa s tym on dokaze zmierit tak super, ak nie pocase zacne hladat to co mu chyba... ;-(
ked vravis, ze mas o dva roky statnice, tak si este mlada, po statniciach nastup do prace, ved na to studujes, aby si sla pracovat a nie rodit deti hned po skole:) by ma zaujimalo, co robi priatel, ked chce z toho uzivit rodinu..vysvetlilo by to len, ze je o dost starsi od teba.. lebo mlady chalan asi nema na byt, v ktorom ako rodina budete byvat. urcite sa nenechaj do nicoho tlacit, ty to dieta odnosis a budes sa musiet starat na materskej, aj potom..alebo chce ist na matersku on? podla mna to na teba pride v pravy cas, ked budes zo par rokov v praci, trochu zabezpecena financne okolo 28-30r., to uz budes mat ineho..
@nicole3006 tiež som toho názoru, že ak si myslíš, že tie deti vôbec nebudeš chcieť...je to síce super chlap, ale bolo by to voči nemu nefér - určite by vám na tom vzťah stroskotal - na druhej strane, aj keby nie, bude s tebou nešťastný. Prečo vlastne deti nechceš? Vieš, veľa mamičiek by ti povedalo, že aj keď napríklad príde "nechcené" dieťa (si tehotná a neplánovala si to), tak tie pocity, ktoré počas toho tehotenstva budeš zažívať, ti úplne zmenia názor na materstvo.
Mám s tebou niečo spoločné - ale len toľko, že ZATIAĽ nechcem deti (ale z iných dôvodov ako ty) - mám 22, brali sme sa pred rokom. Ak by sme mali svoje bývanie, kľudne ostanem tehotná aj teraz. Na druhej strane, určite to chcem stihnúť do 25 (možno aj obe, ako by som chcela - snáď nám Pánbožko dopraje). U nás momentálne ide o toto: obaja sme v skúš. dobe - keď nám uplynie, začať riešiť hypotéku a bývanie a keď bude už všetko v klídku, môžeme ísť na deti (prosím vás, tú hypotéku pred tehotenstvom nerozoberajte, máme to premyslené, len sa mi to tu nechce vypisovať).
Druhá vec je to, že OBAJA chceme deti a máme v tom jasno, len ešte čakáme na správny čas a správne okolnosti. Keby to bolo na manželovi, už ich máme, ale už sa naladil na moju vlnu, že najprv poriešiť bývanie :)
A ak by som náhodou ostala tehotná aj teraz, tak by to síce bol škrt cez rozpočet a trošku by ma mrzelo, že sme nestihli všetko poriešiť tak, ako sme chceli, ale určite by to dieťa nebolo nechcené. "Hodinky" mi tikajú už teraz, keď vidím mamičky s deťmi a tehotné ženy a viem, že môj muž bude vynikajúci otec, lebo deti miluje, občas s nimi ná viac trpezlivosti ako ja :D a rád s nimi blbne, vysvetľuje im a tak. A vieme aj, že ich chceme viesť obaja tou istou cestou - k správnym hodnotám, k prírode atď...takže ja sa na tehotenstvo a bábätko veľmi teším :)
@mimidudik mám 24, priateľ 29, už dva roky bývame vo vlastnom byte, pred tým sme na skúšku bývali dva roky v prenajatých, ja som v 19 odišla z domu a starala som sa o seba, takže som samostaná, máme spoločný byt (napísaný je pol na pol na obidvoch) mame spoločnú hypotéku. Finančnej stránky sa moc neobávam, aj ked musím uznať že predstava môjho drahého akoj e na rodičovskej ma naozaj pobavila. My všetky tieto veci čo ludia pred/po svadbe riešia vlastne mame zariadené, nikdy by sme nechceli bývať u rodičov - to by asi zle dopadlo
@nicole3006 Ak dovolíš, pridám svoj názor: môžeš mi veriť, že väčšina dievčat netúži bláznivo po bábätku, je to prirodzené, je v tom strach, obavy o zdravie a stratu pohodlia a mnohé iné riziká, ktoré keď si uvedomíš, aj ťa chuť prejde. Ale...a to je obrovské ale.... keď svojho muža miluješ, zrejme zatúžiš po dieťatku už len kvôli nemu, pretože mu dáš ten najväčší a najkrajší dar, nič hodnotnejšie totiž nie je. Aj Váš vzťah sa tým rozvinie do úplne iných rozmerov a naplní inými hodnotami. Po tom sa nedá netúžiť. A ešte ma napadol jeden argument. Predstav si, že by Ti zrazu lekár povedal, že možno dieťa nebudeš nikdy mať a Ty budeš postavená do úplne inej situácie ako si teraz. Teraz si myslíš, že môžeš a nechceš. Ale skús si predstaviť, že Ťa život o túto možnosť pripraví - nezačneš až potom túžiť po niečom, čo nie je tak ľahko dosiahnuteľné?
@nicole3006 tak to je ok, lebo je len malo mladych parov, co su takto zariadeni..no ked uz mate spolocnu hypoteku, tak prvy krok do spolocneho zivota uz mate za sebou, vtedy otazka o detoch nepadla, ked ste si ju brali? inak tu matersku urcite na nho pouzi:)
@mimidudik vtedy sme sa o tom nebavili, je pravda že mne sa ani do toho moc nechcelo ale argument že čo platíme za prenájom si už môžeme splácať vlastný byt bol silnejší, ako on mi raz povedal že keby som zarabala viac ako on tak doma s dieťaťom ostane ale jeho mama by sa ku nám asi musela presťahovať aby to prežil :-D