Snúbenec a jeho kocúr

Zobraz úvodný príspevok

Zobraziť profil

raspberyy raspberyy

Autor diskusie

20.06.2016

Ahojte dievčatá, možno sa vám bude zdať, že riešim blbosti, no mne sa to tak nezdá. Idem pekne od začiatku. Bývame spolu so snúbencom v jeho byte a bohužiaľ, už keď som sa tam nasťahovala, čo bolo minulý rok v júli, mal kocúra. Najprv mi nevadil, aj keď mi niekedy liezol na nervy, no dalo sa to prežiť. Zlom nastal v septembri, keď mi zničil stacionárny bicykel, počas víkendu, kedy som nebola v byte, čiže tam bol len snúbenec. Na otázku, že kde bol, kým mi ho zničil mi nič nepovedal. Bola som riadne nasratá. Potom asi o dva dni sme sa o niečom bavili a on zrazu povedal, že či ešte stále riešim ten sprostý bicykel? Vtedy ma to tak vytočilo, že až. Ten jeho prístup k tomu. Jemu by azda nevadilo, ani keby mu poškriabe auto...Od toho momentu mi ten kocúr začal veľmi vadiť, nehovoriac o tých chlpoch po celom byte! On si ho predtým púšťal aj do spálne, na postel, proste všade. Tak to bolo aj keď som sa nasťahovala. Až do cca augusta, kedy bol ten kocúr na operácii oka a musel mať na sebe golier aby si do toho nešiel. Keďže mal golier, nemohol sa oblizovať, čiže ešte väčšie množstvo chlpov po byte. Vtedy už snúbenec sám od seba povedal, že skúsi zatvárať dvere do spálne, ktoré boli dovtedy stále otvorené, aby sa jeho milovaný kocúr nebál(neviem čoho). Vtedy mi aspoň trochu odlahlo, no aj tak všade v kuchyni, v obývačke, v kúpelni sú jeho chlpy. Vysávať sa musí každý deň, inak by sa tam nedalo bývať. Jeho chlpy sú ešte aj na sporáku, na parapetách, na oknách. Nehovoriac o tom, že keď idem prať, tak všetky snúbencove veci sú od jeho chlpov. Už som ho donútila si ich očistiť, no mal s tým veľký problém. Samozrejme, že sa to nedá očistiť úplne všetko a preto pri žehlení strávim asi 3x viac času kvôli tomuto problému. A teraz k pointe.. V apríli tohto roku sme sa zasnúbili, svadba bude budúci rok v auguste. Po svadbe budeme kupovať väčší byt, lebo samozrejme chceme deti. A tu je ten problém. Ja si neviem predstaviť, že budem vychovávať deti v takomto prostredí, plnom kocúrových chlpov. Keby ich bolo málo, tak by som to nejako prežila, no toto sa prežiť nedá. Už som mu to v decembri minulého roku hovorila, že ak chce mať so mnou rodinu, tak kocúr musí ísť preč. Jeho reakcia bola že prečo, tak som mu to vysvetlila a na to mi povedal, že to budeme riešiť potom. No viem ako by to dopadlo. Nič by nespravil, len by povedal, že ho preč nedá. Tak ako aj túto sobotu, keď sme upratovali a ja som mala nervy samozrejme. Dostali sme sa k tejto téme a on mi ráne povedal, že ho nikdy preč nedá. Potom bol nahnevaný a nebavili sme sa spolu. Ja som sa ho pýtala, že čo mu je, aj keď som vedela, o čo ide. Jeho odpoveď bola nič. Veľmi ma to hnevá a trápi. Nechcem deti vychovávať v takom prostredí a on toho kocúra nechce dať preč. Neviem čo mám robiť. Bolo aj obdobie, kedy sa ku mne správal, akoby mal toho kocúra radšej ako mňa. Raz mi aj povedal, že on nemôže za to, že kocúra mal skôr ako sme sa spoznali. Minulý rok pred vianocami mal kocúr akési čudné obdobie a každú noc asi týždeň vkuse cca o 3-4 ráno prišiel pri dvere a začal nahlas mraučať a pazúrmi škriabať na dvere (sú z veľkej časti sklenené). Tak si asi viete predstaviť, aký hluk to mohol byť. Ráno sme sa zobúdzali unavení a nervózni, hlavne snúbenec. Ja som nič nechcela hovoriť, lebo som vedela, že ak niečo poviem, zatnem do živého. Vyvrcholilo to v jedno sobotňajšie ráno, kedy sme sa ako inak zobudili nevyspatí a nervózni a snúbenec prišiel s tým, že musíme kocúra znovu púšťať do spálne. No ja som to najprv brala ako vtip, ale keď to zopakoval, tak som mu hneď povedala, že určite nie. Vtedy to vybuchlo. Začal na mňa kričať, že kvôli mne je nevyspatý. Lebo mne vadia po*ebané chlpy. To bolo prvý krát čo na mňa kričal. Ja som mu povedala, že určite nie kvôli mne sa nemôže vyspať a keďže som veľmi citlivá povaha, začala som plakať. To bolo tiež prvý krát. On sa mi ospravedlnil, no ja som ho nepočúvala. On možno ani len netuší, ako sa ma to dotklo..Odvtedy tému kocúr vyťahujem len zriedka a veľmi opratrne. Tak to bolo aj tento víkend a dopadlo to tak, že sa so mnou nebavil, ako som už písala. Reagoval presne tak, ako reagujem ja, keď ma niečo trápi, no on mi to stále vyčíta. Možno som na vine aj ja, ale ja keď sa mám rozprávať o niečom čo ma veľmi trápi, hneď plačem :-( Je to hrozné. Vôbec neviem čo mám robiť. Nechcem aby nás rozdelil kocúr. Možno sa z tohto príspevku zdá, že nemám rada zvieratá, no opak je pravdou, lenže ja som vyrastala na dedine, kde sme mali a aj stále máme zvieratá vonku, mám dvoch psíkov, mali sme mačky, máme všeličo. Podľa mňa zviera nepatrí do bytu ale budiš. Keby mu tie chlpy tak veľmi nepadajú, tak by som to prežila...asi ma z toho už porazí :-( Neviem, či niekoho bude zaujímať môj problém, no potrebovala som sa vyrozprávať(vypísať).....

---

0

Páči sa mi to

Odpovedať

Viac...

Poslať súkromnú správu

Nahlásiť príspevok

Článok sa načítava...