Ahojte baby...veľa tu neprispievam, ale mám problém a chcela by som vedieť váš názor...sme spolu s priateľom niečo vyše 7 rokov, väčšinou to bol vzťah na diaľku, pretože najprv on študoval inde ako ja, ja som skončila školu pred dvoma rokmi, zamestnala som sa v rodnom meste, zatiaľ čo on ďalej študoval v inom meste, takže sme sa stretávali iba cez víkendy....ja ako zamestnaný človek niekedy najradšej prídem domov, sprcha, telka a spať a teším sa naňho cez víkendy, no on na internáte rieši párty, kamarátov a pod. a niekedy som mala pocit, že ja som mu iba na obtiaž, že ho ťahám od kamarátov...a tak mi asi pred dvoma dňami povedal, že už za mnou cez víkendy chodí iba zo zvyku, lebo tak sme to robili stále, ale že nechce zahodiť 7 rokov vzťahu...ľúbime sa, v minulosti sme aj plánovali spoločnú budúcnosť a pod. ...ja som si našla už prácu v meste, kde študuje, on v júni by mal školu ukončiť a tiež sa tam zamestnať, máme rezervovaný byt na prenájom, že by sme mali konečne bývať spolu...napísal mi, že chce skúsiť bývanie spolu a uvidíme, ako to bude, či to bude lepšie alebo nie....a teraz moja otázka: aké máte s tým skúsenosti? myslíte si, že keď pôjdeme spolu bývať, sa to zlepší?...obaja už budeme mať prácu a budeme riešiť iné záležitosti ako on doteraz, budeme spolu častejšie, čiže aj komunikácia by mala byť lepšia (osobná a nie cez telefón alebo FB)...je tu niekto, kto prekonal takúto krízu úspešne? resp. máte nejaké rady, ako to spolu prekonať okrem komunikácie?
@zesaw Ahoj,myslim,ze kriza dorazi do kazdeho vztahu.My mame opacny problem,ze sme zasa stale spolu,takmer 24 h denne,spolu pracujeme,spolu byvame a to uz takmer 7 rokov.Tiez uz nastal taky stereotyp,tak sme to zacali riesit spolocnymi konickami,sportom.Obaja mame radi motorky,tak sme sa zhodli,ze si spravime na nu vodicky ,kupime nejaku a budeme jazdit po Slovensku.Jeho velkym planom je jazdu po Europe.Tak sa uz na to pomalicky pripravujeme a v lete chceme vyrazit.To nas napriklad tak viac spojilo,robime si plany,stale mame o com debatovat...Napriklad ja sa zas rada chodim s kamoskami bavit a mojho to vobec nebavi,tak sme uzavreli kompromis,ze ked ja idem na disku,on ide zas s kamosmi na pivko..Tak by som radila tiez ho neobmedzovat,pretoze chlapi to neznasaju a vidim to aj podla jeho kamosov,ktory su zenaty a maju doma takzvane sekery a nic ine nerobia,len sa na ne stazuju a myslim,ze taketo vztahy dlho nevydrzia,pretoze raz to chlapov prestane bavit,ked sa citia pod papucov..Urcite by ste si mali najst nieco spolocne,sem tam niekam vyrazit,do kina,na veceru,bowling...Aby ste vypadli aj z bytu von,pretoze na zaciatku spolocneho byvania to bude krasne,ale casom sa moze dostavit ten stereotyp...
@zesaw uvidis sama ale urcite obrovska skuska kazdeho vztahu je spolocne byvanie a domacnost.je to nieco uplne ine ako randenie..bud zistis ze vam to spolu pojde a ak nie tak nie.my sme spolu zacali byvat po pol roku chodenia,isli sme hned nato,byvame spolu uz vo vlastnom dome a o mesiac sa berieme..
tak víkendy spolu a pod. už máme za sebou...aj sme rok spolu bývali (to sme obaja ešte študovali, takže na víkendy som chodila domov) a on nie je mamičkovský typ, takže i vie navariť, upratať, oprať....takže toho sa ja neobávam, aj keď sme si varili spolu, som mu povedala, že nech niečo spraví a spravil, nie je problém...moja obava je len to, že či si myslíte, že to vzťahu pomôže, že keď ukončí školu, začne pracovať, spoločné bývanie a častejšie spolu...či je šanca, že si uvedomí, že chce byť so mnou naozaj, nielen zo zvyku ako mi povedal
Mozno si aj ty uvedomis, ze si s nim len zo zvyku. Nechcem Ta strasit, ale caka ta veky boj. Po takom dlhom case "slobody" sa prisposobit . A tym, z ste spolu tak dlho ste prisli o ten najzamilovanejsi cas. No kazdopadne spolocne byvanie je samozrejma postupnost. A len cas ukaze aky je vas vztah silny. A nehovorim o vareni atd. To je len bonus ak ti chlap vie navarit. Doteraz to bolo len chodenie. Vztah na dialku je len pre dobry pocit ze niekoho mas a by ti mal kto kupovat darceky na sviatky.
@zesaw tzv. prechodeny vztah, frajer sa zamestna, najde si kolegynu pipku a do 6m bude ozeneny.
ved vy nemate nic spolocne len ste si to nevsimli, resp nechceli to vidiet
@zesaw Môj prvotný pocit po prečítaní tvojho príspevku bol ten, že ten vzťah asi nemá veľký zmysel, keď ti priateľ hovorí, že za tebou chodí už len zo zvyku. Osobne si myslím, že sa váš vzťah len zhorší keď spolu začnete bývať. Veď už teraz spolu netrávite veľa času, a už ste upadli do stereotypu, pričom by ste si mali byť len vzácnejší, keď sa vídate málo. Bývať spolu znamená byť spolu takmer permanentne a prakticky nemáš možnosť ísť preč, keď sa pohádate alebo si začnete liezť na nervy. Možno tvoj priateľ nie je pripravený na vážny vzťah, keďže radšej sa zabáva so svojimi priateľmi, pričom ty už si niekde úplne inde ako on. Prepáč že to hovorím takto, ale toto som videla viackrát už na svojich kamarátoch. Aj môj priateľ pred pár rokmi prakticky nebol na vzťah pripravený. Ale to našťastie my obidvaja nie, len sme zozačiatku viac chodili s kamarátmi ako sami dvaja. A potom sme sa nejak prirodzene dostali do fázy, keď sme potrebovali byť spolu stále viac. Ale dúfam že sa mýlim, a vám to spolu vyjde :-) Len nedovoľ, aby ťa priateľ trápil tým, že on sa bude niekde zabávať bez teba zatiaľ čo ty budeš plakať do vankúša, nenechaj si vziať hrdosť :)
No ja by som nad vami nelámala palicu ako dievčatá predo mnou. Pripomenulo mi to obdobie chodenia s mojím teraz už manželom. Každý sme na VŠ študovali v inom meste, bolo to náročné, komunikácia cez mobil a internet prinášala mnoho nedorozumení. Posledný rok keď manžel študoval ja som už pracovala, tiež v inom meste. On sa na intráku chodil zabávať, keď prišiel v piatok domov, ja som bola po celom týždni unavená a bola som rada že som doma..veľmi ťažko ma vedel pochopiť. Zlepšilo sa to až vtedy, keď aj on začal pracovať. Časom sme si kúpili spolu byt a minulý rok sme sa zobrali. Možno paradoxne spoločné bývanie náš vzťah veľmi utužilo, nijaká kríza neprišla. Keďže obaja už pracujeme, máme podobný životný štýl, spoločných kamarátov, s trávením voľného času problém nemáme. Mám pocit že keď sme začali spolu bývať náš vzťah nabral nový rozmer a prišlo obdobie "znovuzamilovania". Takže ak ho ľúbiš a vidíš že aj priateľ to chce skúsiť, išla by som do toho. Držím vám palce!
až teraz som si všimla, že tu boli aj iné príspevky okrem tých, na ktoré mi prišli upozornenia....ja som tu hľadala možnosti, ako riešiť môj problém k lepšiemu a to som sa dočkala až od dvoch dám (slečien) :) nikto z vás nevie, aký sme mali vzťah, a prečo ma ešte ťahať na dno, že ten vzťah nemá zmysel, keď už sama sa z toho cítim mizerne? určite to nebolo o tom, aby som niekoho mala a kto by mi dával darčeky na sviatky...my sme sa milovali, aj sa dúfam milujeme stále (ja ho milujem, za neho rozprávať nechcem), ja som tu hľadala rady, ako zlepšiť svoj vzťah s ním a nie či ho ukončiť alebo nie...keby som v tom nevidela nádej na zlepšenie, tak už s ním nie som...takže nejaké rady, ako to prekonať nemáte?