ahoj ;-) nezamyslajte sa prosim nad tym nickom ale vsetko co som skusila bolo uz obsadene...
moja otazocka znie ci je podla vas (ci uz z vlastnej skusenosti ci z pocutia) lepsie byvat pred svadbou spolu, alebo zacat spolocne byvanie az po nej... na jednej strane by som s nim byvala veelmi rada, trosku by sme sa otukali a spoznali sa v novych situaciach... ale na druhej strane po svadbe by to uz nebolo nic vynimocne, uniklo by to caro "noveho spolocneho zivota"... l
en pre info svadbu zatial nechystame, ale schyluje sa k tomu ze obaja odchadzame z domu tak neviem ako riesit to byvanie, ci kazdy sam ci spolocne... mozno viete co myslim, dufam ;-) dakujem za rady
Spolocne byvanie pred svadbou je uzasne, pretoze len tak clovek zisti, ci partner, ktoreho si vybral je skutocne ten pravy. My sme sa po piatich mesiacoch zasnubili a po 8 mesiacoch sme zacali spolu zit vo vlastnom byte. Nase spolocne byvanie je naplnene stastim, porozumenim a uz by ani jeden z nas nechcel byvat oddelene. Urcite to odporucam a moj nazor je, ze poniektori, ktori spolu chodia aj 5-6 rokov bez toho aby byvali spolu, nemozu povedat, ze sa dokonale poznaju.
Vrele odporucam a hopsa stahovat sa :-)
Erinciatko - zaujimave :-)
My sme spolu pred svadbou nebyvali, bolo by to dost nerealne a bezdovodne ... byvali sme velmi blizko pri sebe, takze nebol problem stravit v jednej ci druhej domacnosti dostatok casu... mozno, keby sme byvali niekde daleko od domova obidvaja, tak by sme mozno uvazovali o spolocnom byvani ... inac za kazdu cenu mi to nepride rozumne.
Uz sme po svadbe 3/4 roka a nemame nejaky problem so spolocnym byvanim..
My budeme bývať spolu až po svadbe.To bude ten krok,ked bude všetko nové - vrátane spoločného bývania, zvykania na druhého...ja by som pred svadbou nechcela bývať s priateľom.
ja si myslim ze spolocne byvanie pred svadbou je dolezite a ti co tak nerobia su vacsinou motivovani nabozenskymi dovodmi, prip. financnymi.
ale kk007 - ked pises ze sa obaja stahujete z domu, tak je to jasne nie? ak viete, ze chcete byt spolu, tak budete zbytocne platit najom 2x :-)
Jsem ráda, že jsem narazila na tuto diskusi - měla jsem nějak za to, že protože je Slovensko religióznější než Česko, bude společné bydlení méně časté, ale jak vidím, snad většina je pro společné bydlení...
My jsme spolu s manželem před svatbou nebydleli, bylo to částečně z náboženských důvodů, částečně proto, že mi připadá trochu divné druhého před svatbou zkoušet, jestli s ním budu schopna žít (dle mého se to dá poznat i "jen" při chození spolu, na společných dovolených, při různých těžkostech apod.). Připadá mi to podobné, jako kdyby si ti, kdo chtějí dítě, od někoho miminko na pár měsíců půjčili, aby zjistili, zda se o něj budou schopni postarat, jak bude jejich vztak při dítěti vypadat atd. Doufám, že mě za tento názor neukamenujete ;-)
herminka, ja by som to opisala naopak: spolocne byvanie nie je skuska vztahu, ale urcitym vyvojovym krokom, ked sa dvaja maju radi a chcu byt stale spolu tak sa k sebe nastahuju. A dalsim krokom byva svadba (alebo aj nie)..
To len cirkev tie dva kroky spaja dokopy... :-| A musim k tomu dodat, ze je podla mna pokrytecke, ked dvaja spolu pred svadbou spavaju, ale tvrdia, ze spolocne byvanie kvoli viere az po svadbe..(tym nenarazam na nikoho konkretne)
ja si myslím že tým vývojovým krokom je svadba a až potom spoločné bývanie.odjakživa to tak bývalo a cirkev nič nespája, len dodržuje tradíciu.toje ale len môj názor. ;-)
ahojte...jas mojou zivotnou laskou byvam od tretieho mesiaca nasho chodenia..nejak tak same to prislo, ze sme nemohli byt bez seba ani sekundu..vobec to nelutujem, nas vzajomny vztah sa velmi okresal a este vacsi spevnel, ze teraz ked je odo mna sekundu prec neviem byt bez neho..mozno je to chore:)--..ale nam to nevadi:)..proste sa potrebujeme..sme aj dostatocne stari...Ja mam 28 on 30, sice nie sme spolu dlho ale po roku chodenia a zitia vieme ze k sebe patrime a nevieme bez seba zit a preto sa aj mozno pre niekoho narychlo ale pre mna tak akurat, budeme uz v septembri brat...a ja budem hrda pani:}..nevymenila by som zivot bez neho ani za nic..podla mna, zivot tak rychlo uteka pomedzi prsty, ze je najlepsie ako len moze byt, ked si s clovekom ktoreho milujes, co najcastejsie, a nieleen pri dovolenkach a nocnych stretnutiach, mozno tvrdo povedane, ale hlavne vtedy, ked sa pritrafi v zivote aj smutok a plac, proste problemy, a je uzasne ako sa da vsetko hravo zvladnut ked mas pri sebe v takych chvilach cloveka, ktoreho milujes a ktory miluje teba...krasny vecer ,prajem..a ja idem plakat do vankusa..lebo nemam pri sebe draheho..odisiel mi, dnes na sluzobku do bruselu:((((..na tyzden:((..zblaznim sa bez neho.
Hm.. aj tak si nedokážem prestaviť, ako by som si pokazila život, keby som si s mojím bývalým povedala "najprv svadba, potom spoločné bývanie"... už by som zrejme písala do témy "prvý rozvod" a nikdy by som nestretla toho najúžasnejšieho muža pod slnkom (toho môjho, samozrejme :-D). Ja si zas dosť dobre neviem prdstaviť, že by som s drahým pred svadbou nebývala.. nie je to žiadne spolužitie "na skúšku", je to jednoducho tým, že svadba je neskutočný záväzok, pre mňa je to navždy, ale to neznamená, že s tým človekom mám chuť iba chodiť na kávičky a občas na dovolenku...bývať spolu je pre mňa krok pred svadbou, nie po.. po svadbe sú detičky :-D Možno aj vďaka tomu, že sme si s drahým tak sadli úplne vo všetkom, som sa nebála svadby rok po našom zoznámení, niečo také ako myšlienka, že už bude dosmrti len s týmto mužom, mi nikdy nenaháňalo strach, práve naopak.. to si fakt nedokážem predstaviť bez toho, aby sme pred svadbou spolu bývali... Pripadá mi to ako mačka vo vreci (možno kôli tomu, že z môjho otca sa po svadbe mojich rodičov vykľul pekný ....).
Všetkým vám držím palce, aby ste takéto prekvapká zažiť nemuseli ;-)
Ahoj "snúbenice" aj "manželky"!
S tým "mojim" sme spolu 6 rokov, z toho 1,5 roka máme spoločnú adresu a pol roka sme zasnúbený.
Tým že sme sa rozhodli spolu bývať sme akoby prešli do ďalšieho "levelu", kde sme sa naučili žiť spolu.
Nechápte to zle, nie žeby sme nevedeli spolu fungovať v dobe, keď každý z nás býval u rodičov... ale spoznávať partnerove dennodenné zvyky a rituály v domácnosti nemáte šancu len ked ste spolu pár dní v týždní, resp. na dovolenke, stanovačke. Už len to, akým spôsobom si odkladá veci keď príde z práce vám ukáže či mu budete robiť slúžtičku, alebo rovnocenného partnera...
A tie maličkosti, ktoré sa v domácnosti objavia, vám fakt môžu napomôcť k tomu, že si uvedomíte, že toho vášho si ešte predsa len musíte trošku "prevychovať" predtým ako mu poviete "áno"... :-D Lebo, čo ak sa to prevychovať nedá a vy s jeho špinavými ponožkami pod posteľov budete musieť zaspávať ďalších 50 rokov... :-D :-D :-D
Keď už ste manželia, ťažko sa vracia späť...a prevychováva...to už si je chlapík istý že ste jeho a nesnaží sa...
Nech už spolu bývate, alebo nie, prajem všetkýýýýým nech vám klape, pred aj po...
Ja si nemyslim, ze nie je mozne spoznat dokonale buduceho partnera len pri spolocnom byvani ... my sme pred svadbou spolu nebyvali a po nej sme nemali ziadny vazny problem si jeden na druheho zvyknut, ziadne krute odhalenie zlozvykov, vyraznych chyb sa nekonalo ... travili sme spolu dost vela casu a to aj v rodinach oboch, takze bolo dost casu aj prilezitosti na vzajomne spoznanie.
Nabozenske dovody? Neviem o tom, ze by nejaka cirkev zakazovala spolocne byvanie pred svadbou ... este som o tom nepocula :-)
Suhlasim s Ivanou - hlavne s tou poslednou vetou ...
my sme pred svadbou spolu chodili viac ako 6 rokov. co sa tyka spolocneho byvania - obcas sme spolu byvali. drahy sa od rodicov odstahoval 10 mesiacov pred planovanou svadbou, ja som sa ucila na statnice a keby sme spolocne byvali v tej dobe, asi by som ich neurobila na prvy krat:-D inak sme si v pohode sadli, tiez si myslim, ze cloveka za ten cas spoznas, vies, co mozes ocakavat, ake ma zlozvyky... jednoducho ak nie si slepa a hlucha, tak to vies. aj bez spolocneho byvania pred svadbou.
NO vela ludi dokaze celkom dobre tajit to aky v skutocnosti su. Nie su vsetci len dobry a nie kazdy vztah sa dobre skonci.
Ja pracujem s ludmi ktori si to tiez mysleli ze svojich milovanych dobre poznaju a bohuzial po par rokoch sa z nich vykluli tyrani, manipulatori a zli ludia. A to vam poviem ani do jedneho by ste to nepovedali.
Dakujte Bohu ze vy ste sa nicoho takeho nedozili a nasli ste spravneho cloveka, lebo ked to takto clovek vidi neubrani sa pocitu ze musi byt vdacny ak najde pohodoveho cloveka.
Ja som s mojim ex tiez byvala pred svadbou a diky Bohu za to. Nebol ani tyran a ani manipulator ani zly ale bol natolko odlisny ze by to skratka nefungovalo a toto som nemohla vidiet inac len pri spolocnom byvani. Navyse nebol ani z toho isteho mesta, tak by som dnes uz asi horko lutovala.
Ked sme sli spolu byvat nebolo to s tym ze to bude na skusku ale navzdy, bohuzial nebolo to tak.
Vsetko ma svoje klady a zapory.
Ivano, dle mého je dalším vývojovým krokem, když se dva mají rádi a chtějí být spolu - vzít se. Jedině pokud je nějaký objektivní důvod (např. studium, nepříznivá situace v rodině apod.), se mi zdá společné bydlení jako rozumný nápad, jinak nevidím důvod, proč by člověk měl svatbu oddalovat. A podle toho, co tu většina holek píše, "že až při společném bydlení člověk pozná, zda je to ten pravý, oťukáte se, zjistíte, zda vám to spolu klape", dle těchto vyjádření (všechno to jsou citace z tohoto fóra) bych řekla, že vám jde spíše o tu zkoušku. Ale tím nechci rýpat, je to jen takový drobný postřeh :-)
Ano, církev nezakazuje společné bydlení, ale žít spolu "jako bratr a sestra" není jednoduché ;-)
Luciferova, souhlasím s Tvými slovy "jednoducho ak nie si slepa a hlucha, tak to vies. aj bez spolocneho byvania pred svadbou." - perfektně shrnuto, cítím to přesně tak ;-)
Ještě jedna věc: vždycky bude ten, kdo jde "proti proudu", divný - před revolucí to byli ti, kdo spolu žili bez svatby, dneska to jsou ti, kdo spolu před svatbou nežijí...
v podstate sa nebranim myslienke spolocneho byvania pred svadbou, ale nemozem uverit tomu, ci ide o SKUTOCNU LASKU, ak jedinym dovodom rozchodu po 4 rokoch spolocneho byvania vie byt partnerova lenivost a neporiadnost...
Ještě jsem si vzpomněla na něco a pak už vás nechám na pokoji :-D
Manželova sestřenice žila se svým přítelem a po nějakém čase se rozešli. Protože to ale bylo jiné než rodné město té sestřenice, nemohla se vrátit k rodičům a žijí spolu v jedné domácnosti doteď, ačkoli se rozešli a asi by nejraději jeden druhého neviděli... V tom vidím úskalí (nejen v nemožnosti se vrátit, ale někdo se třeba nechce vracet k rodičům a nemá možnost či finance, aby si našel jiné bydlení).
Urcite treba spolu byvat, aspon 2 tyzdne :-) hoci len na nejakej dovolenke. Pretze az tam zistite, ako sa sprava vasa laska, ked rano vstava (ci rano nic nestiha a nebude vas znervoznovat), zistite ci vam bude vadit ak si chlap vecer vizuje ponozky a hodi ich do kuta ci ku posteli. A zistite co robi ak ma pocas dna viac casu, ci sa len tak poneviera, alebo aj robi nieco zmysluplne. A mnozstvo inych veci, ktore nemate sancu zistit pokial spolu nestravite isty cas.
Ja som za spolocne byvanie pred svadbou.S nastavajucim spolu byvame prakticky od zaciatku vzathu,ani jeden niesme s mesta,kde zijeme teraz,bolo to pre nas riesenie,ako byt spolu.Ma taku pracu,ze sa budeme kazdych par rokov stahovat do ineho mesta,statu..Predtym som zila s byvalym a az po roku sa ukazalo,ze mam vlastne doma tyrana a dalsi rok mi trvalo,kym mi to doslo a urobila som s tym nieco.S terajsim si v spolocnej domacnosti vyhovujeme,uz mame zabehnute svoje systemy a kompromisy a o tom to je.Laska je sice krasna,ale skor ci neskor to pobluznenie vyprcha a budeme zit realny zivot,v ktorom si budeme musiet vyhovovat.Bez spolocneho byvania pred svadbou by som sa asi ani nevydala.Je to svojim sposobom skuska vztahu a ak vyjde toto,svadba sa moze konat.Nerada by som sa totiz za par rokov rozvadzala kvoli tomu,ze nevieme spolu existovat v spolocnej domacnosti.
Ja som tiež za spoločné bývanie pred svadbou. Už nemám 20, a tak som si overila, že "klasické chodenie" nikdy neukáže aký je človek v skutočnosti. Vidieť sa 2-3 hodinky každý deň / s to sa všetky páry nestretávajú každý deň, lebo majú aj iné povinnosti / je pekné, ale to sa človek dokáže "naladiť" na tú chvíľu, aj sa pekne oblečie a vyfintí, nakoľko sa na stretnutie teší. Ale keď žijete s človekom každý deň, s ranným vstávaním až do neskorého večera, keď je unavený, nemá náladu,... lebo aj také chvíle v živote prežívame a uznajme si, že často, tak až tam sa človek prejaví aký je a aké má skutočné vlastnosti. Ale treba ešte podotknúť, že na to "pravé orechové" si treba počkať tak cca pol roka, lebo človek sa dokáže pretvarovať a prispôsobovať cca pol roka, potom už prejaví svoje naozajstné JA-ponožky v kúte, pivko s kamarátmi každý deň, zrazu nenavarené, neupratané,...... A aby ste to správne pochopili, toto som nemyslela v zlom, ale taký sme. A preto som za to, aby si to ľudia skúsili. Mne ani tak nevadia rozvody z dôvodu výberu partnera s ktorým sa k sebe nehodia a nemajú si čo povedať, skôr mi vadí, že ženy/muži potom trpia v manželstve s rôznymi tyranmi a nevedia sa z toho dostať, lebo niekto si na nich nárokuje z právneho hľadiska Ty si moja žena/muž a Ty ma musíš poslúchať.
myslím si, a aj som to už vyššie uviedla, že spoločné bývanie nie je o skúške toho druhého, ale je akýmsi prirodneným ďalším krokom vo vzťahu pred svadbou, keď sa dvaja rozhodnú do toho ísť. A to sa už snáď poznajú natoľko, aby vedeli odôvodniť svoje rozhodnutie, prečo si idú vziať za manžela/ku práve túto osobu. Ale mnohokrát sa až pri spoločnom každodennom žití, keď sú partneri nútení riešiť aj veci, ktoré by bez spoločného žitia ešte neriešili, zistí, kto aký je. Kto bude hlavou a kto krkom rodiny, ako pristupujú k financiám a pod. a zažiť "prekvapenie" po svadbe, keď majú partneri dosť čo robiť, aby si vôbec uvedomili, že sú manželia a aké povinnosti im z toho zrazu plynú a nie ešte riešiť veci ohľadne bývania, sťahovania, spoločných financií a zvykania si na každodenný život s tým druhým.
Nesúhlasím s tým, aby sme takto "skúšali" žiť s každým priateľom/kou, ale len skutočne žiť s tým, pre koho sme sa rozhodli. Nie na skúšku ale z lásky.
Hm ... urcite niektori ludia dokazu tajit, aki v skutocnosti su, ale ak mam niekoho uprimne rada, dovolim mu, aby ma spoznal a to dokonca aj z tej negativnej stranky a nebudem vedome pred nim nic zatajovat, no nie? Uprimna laska taketo veci nerobi. Aspon ja si to tak myslim a tak to aj robim ... nemala som problem sa prejavit pred priatelom este pred sobasom aj v negativnejsom svetle, a neskor som si uvedomila, ze ake je to dolezite, ze ma ma rad aj napriek mojim chybam a nedokonalostiam a to je perfektny a dost dolezity pocit a poznanie ... ci si niekto odklada svoje oblecenie do skrine alebo kopne si to pod postel, na to nepotrebujem s tym clovekom byvat v jednej domacnosti, to predsa vidim aj ked vojdem do jeho izby ... my sme spolu travili dost vela casu, na roznych akciach, aj navzajom u seba doma, takze sme si dost rychlo vsimli, ci je ten druhy napr. poriadkumilovny alebo nie, ci je lenivy, ci mu robi problem venovat sa domacim pracam, ako si vychadza s rodicmi, surodencami a podobne...