S manželom nie sme katolíci len na papieri a to pre nás nebolo len uzavretie manželstva, ale vyslúženie si sviatosti manželstva. Ak by sa ma to pred dvoma rokmi opýtal kňaz, tak odpovedala by som asi toto. A v kostole asi preto, lebo sme si túto sviatosť vykonali navzájom nie len pred ľuďmi, ale pred Bohom. A pre nás to bolo to najdôležitejšie. Hádam je to takto aj u Teba, tak preto uvažujete o svadbe v kostole.
Veľmi súhlasím penn, cirkev nevyhľadáva ovečky, ale ovečky sa utiekajú k Bohu ...
Mna sa take daco farar vobec nepytal...jedine co chcel vediet, je ci budeme deti vychovavat v krestanskom duchu, dame ich pokrstit, ci mame nejake tajomstva pred sebou, ktore by mohli ohrozit nase manzelstvo a take podobne veci.
Nás sa takéto niečo farár vôbec nepýtal a to sme s drahým neboli v kostole ani nepamätám a poslednú spoveď môžem rátať na desať rokov a viac. Len nám povedal, že ak nechodíme do kostola, tak by sme mali začať a potom tie otázky, čo sú v žiadosti, čo sa musí spýtať.
Treba odpovedat to co clovek citi-aj to ked mozno odpovies ze nevies-mozno to bude knaz ktory sa o tom s tebou porozprava a mozno sa vela dozvies ty aj tvoj nastavajuci- ja som za uprimnost.
Presne, kto vie úprimne prečo do toho ide, vie na to zodpovedať. Pred viac ako polrokom sme chodili na snúbeneckú prípravu a na prvom stretku sa nás to pýtali. Každý odpovedal inak ale krásne vystihol podstatu. Ja som povedala, že preto, lebo "sami túto náročnú "cestu do neba vo dvojici" nezvládneme, preto potrebujeme Božie požehnanie a pomoc. Preto veriaci si túto sviatosť vysluhujú pred Bohom - prosia ho o silu vydržať a vytrvať vo všetkých podmienkach manželského sľubu (jednota, nerozlučiteľnosť, vernosť, byť otvorení založiť si rodinu, viesť deti k viere). Bez Boha sa to nedá zvládnuť - predsa sme len slabí :-)