Čo takto nejaký vtip na rozveselenie?

muzovi pristupi krasna dlhonoha blndinka, pobozka ho a vravi:

"Milacik, uvidime sa aj dnes vecer?" On jej odpoveda:

"Ale samozrejme, macicka."

Blondinka odide, sokovana manzelka sa pyta manzela: "To ktobol?!"

Manzel kludne odpoveda:"Moja milenka."

Manzelka dostane hystericky zachvat, vrieska na muza:

"Ty svina, ja sa s tebou rozvediem, toto nestrpim...!!!"

Manzel nadalej pokojne odpoveda: "Ok, rozvedme sa, ale

zabudni na tie dovolenky v Karibiku, norkove kozuchy,

lyzovacky v Alpach..."

Manzelka prudko stichne, nastane napate ticho, v ktorom

manzel pokojne pokracuje v jedle.

Okolo prechadza starsi pan s krasnou brunetkou, pozdravia sa

s manzelom, manzelka sa pyta: "To kto bol?"

Manzel na to: "Kolega z prace so svojou milenkou."

Manzelka je chvilu ticho a potom hovori:

"Pch, ta nasa je krajsia."

Tak toto je historka čo sa mi prihodila keď som mal myslím 12 alebo 13 rokov a bol som na pionierskom tábore v Poľsku.

Poľsko je čudná krajina, hlavne čo sa týka kuchyne. Majú značne podivné stravovacie návyky a špeciality, napríklad Jahodovú POlievku. To je vám taká grcanica čo su v nej rozpadávajúce sa uvarené kusy jahôd v takej neurčitej vodičke a navrchu plávajú ozrutné mastné oká. Je to úplne nechutné a v kombinácii s komunistickou masovo-táborovou vývarovňou sa človek móže dočkať fakt tvrdých atakov na črevo. Ja som teda tietok ich blafy pár dní nežral a živil som sa Krówkami a solenymi hranolkami pri výletoch do mesta. Ovšem to sa nedá furt a není každý deň ani výlet, tak som nakoniec musel tú vydrbanú polievku zožrať, a k tomu ežte dake hnusné masné baklažány asi so zemákmi. Pripadal som si jak na obede u papuáncov.

Efekt sa dostavil pochopiteľne v najhlbšej noci. S ťažkou potrebou som sa zobudil a pochopil som, že sa nevyhnem návšteve hajzľov, podivnej búdy situovanej asi 200 metrov cesty temným lesom od okraja tábora. Tú

osvetlovali žiarovky na kábli zavesenom na vetvách a hompáľajúcom sa

vetre. Móžem vám povedať že k večeru to tam vypadalo jako scéna zo Stephena Kinga. Ja som tam teda ešte nikdy nebol ani len za šera ne to o druhej v noci.

Lenže čo móžete robiť keď tie zasrané jahody už klopali na anál.

Fígeľ bol ešte v tom že tie žárovky boli pravda prima cieľ pre každého debila čo šiel okolo a zbadal na zemi šuter, čímž bolo nemysliteľné absolvovať ten kus bez lampy na batérky.

Ja som takú teda nemal ale moj najsámlepší kámoš mal presne takú, tak som sa našuchol do gumákov a začal ho budiť.

"Kde máš lampáš ?" "Čóóó?""Kde máš tu blbú baterku ?" to už ma festovo bralo na sračku.

"Pod vankúšom .." sa obrátil na bok a uvoľnil mi cestu k spásonosnému svetlu.

Ja odhodím ten vankúš a kokos hrabnem tam a nahmatám dáke kovové smetie. Ten jebo malý elektrikársky amatérsky tu vydrbanú lampu večer rozobral na najmenšie kúsočky. Bol som v riti.

Už som cítil že není čas na nič iné než bežať zo stanu a vyklopiť náklad jahod v lese za stanom tak som sxmatol hajzlák a letím von.

Samozrejme jak som vkročil na mesiačikovým svetlom zaliaty buzerplac tak to už milá prdel nevydržala a s dosť velkým prdom to pustila šecko ..

Dosral som sa jak dementny dochodca. Ale brutálne. Všetko som to mal osraté, celé pyžamo, hlavne jedna strana a sračky som mal v čižmách. Uplne jedna plná čižma hovna. Stál som tam a plakal som a nevedel čo robiť ..

som

ucítil novú mohutnú vlnu a xcel som utekať za stan ale jak som sa pohol tak teplá tekutina sa zas valila go mojich gumákov. Tak som rezignoval a proste som len sral postojačky. Keď už nebolo čo a slzy oschli prišiel čas nápravy škôd .. bolo leto tak som sa vysliekol donaha a hajzlakom sa trocha utrel

vnikol som do stanu a s mydlom a uterakom som išiel do stredu buzerplacu, kde pod vlnitým plechom boly také kohútiky z cisterny, asi meter nad plechovým válovom. To boli Umyvárky.

Teraz si ešte predstavte jak sa tam krčím v tieni, mesiacom jasne osvetlený buzerplac, zo všetkých strán asi 50 stanov po 10 luďoch, a ta voda jak robí strašný rámus na tom plechovom koryte. Nejak to ale nikoho neprebralo tak som sa omyl a pustil sa do prania tych gumágov a pyžama.

Samozrejme karma je karma a ja som nebol ušetrený hanby. Po chvíli šla okolo parta starších polákov a poliek čo akože na stráži si tam vymieňali sexuálne informácie, a mali lampu čo snáď odmontovali z protilietadlovej betérie alebo čo, každopádne keď to mna namierili pripadal som si jak zajac pred kamiónom. Strašne sa rehotali, ja som sa tam krčil ponížený a nahý jak žebrák na dezinfekcii. Pár minút si zo mňa robili prdel a potom chavalabohu odišli. Aspoň že som im nič nerozumel.

Nejak som to potom šecko dopral a vyvesil a išiel spať. Ráno som to musel oprať znova, lebo v pyžame bolo ešte kilo zaschnutého hovna.

Už NIGDY nebudem žrať vydrbanú polskú jahodovú polievku a vám doporučujem to isté.