chodila som s priateľom vyše troch rokov....vačšina nášho vzťahu bola krásna, rozprávali sme sa o tom, ako sa po mojom štúdiu zoberieme (on by sa teda bol oženil aj skor), o detoch, plánovali zariadovanie bytu........ a zrazu sa všetko zmenilo.....povedal mi že ma uz lúbi iba trochu.....boli tu hádky ...no a nakoniec sme sa rozišli.......sú tomu už dva mesiace a ja ho stále veľmi lúbim.....on mi jasne povedal ze on mna uz nie. nechápem.....celý čas rozpráva ako ma miluje a potom len tak z ničoho nič ma lúbit prestane........urobili sme obaja vo vztahu nejaké tie chyby, ale ja som tomu chcela dat sancu....no uz je neskoro.....ked si pomyslím, že uz nikdy pri mne nebude, trhá mi to srdce.......ako sa mám s tým vyrovnať??? bolí to :-(
Mám problém z podobnej kategórie a zároveň je odlišný...mám priateľa už skoro 3 roky...zo začiatku to bolo úžasné...ale ako to už býva, vytratila sa vášeň. Viem, že je to prirodzené, ale necítim sa šťastná. Partnera mám super, nemá nejaké veľké chyby, miluje ma nadovšetko, jednoducho úžasné. Jediný problém čo mi napadá je, že náš vzťah upadol do stereotypu, nemáme práve peniaze, nežijeme spolu a nemáme kam chodiť, čo ma občas dosť deprimuje. No a navyše som zistila, že to vôbec nie je môj typ (výzorom)...a v podstate ma na ňom fyzicky nič nepriťahuje. Je pohľadný, nemyslite si, že by sa mi hnusil alebo niečo, je zlatý, ale jednoducho ma nepriťahuje...a zrazu keď všade okolo seba vidím mužov podľa môjho gusta podlamujú sa mi kolená. A neviem čo mám robiť. Zároveň mi niečo chýba a chcela by som niekoho iného a zároveň si rozchod s mojim partnerom neviem ani zďaleka predstaviť. Vie o mne všetko, mám v ňom istotu, všetko...som zmätená...zažil niekto niečo podobné? Občas si prajem aby bol na mňa zlý, či aby sa rozišiel so mnou on, aby som to mala jednoduchšie, len že on je až príliš perfektný. Je úžasný, no mne napriek tomu niečo chýba :/
Pripájam sa k tejto téme, totiž na vlastnej koži som zažila aké to je po 7 rokoch zažiť rozchod so snúbencom.... Keď tak spätne spomínam 5 rokov bolo úžasných, bola som do neho zbláznená a mala som pocit že aj z jeho strany je to podobné, možno aj bolo... A potom akoby sa niečo stalo, akoby som vytriezvela, začalo mi na ňom vadiť aj to čo sa mi na ňom predtým páčilo, proste sa to začalo pomaly ale isto kaziť. Už ani milovania neboli to čo bývali aj keď sme sa snažili kadejako si ho spestriť, začal to byť stereotyp. Samozrejme už som sa potom začala akosi okolo obzerať aj keď som si nevedela predstaviť to že by som mala snúbenca podviesť, raz som síce na to mala príležitosť ale rozum zvíťazil a neurobila som to. On však bol presvedčený o tom že som ho podviedla a pohla som rozprávať a vysvetľovať...... Nakoniec a na ten okamih asi nikdy nezabudnem - v mobile som mu našla sms od nejakej baby "dúfam že na tento večer nikdy nezabudneš" a už mi bolo jasné čo je vo veci - podviedol ma. Samozrejme zatĺkal a zatĺkal a ja sprostá som mu odpustila..... od tej chvíle som mu však neverila, podozrievala ho a vzťah išiel rapídne dolu vodou, nasledovali časté hádky, výčitky a dookola. Po polroku keď už som začala uvažovať o rozchode ale nemala som na to odvahu, bola som zbabelá.... na jednej strane mi už ten vzťah nevyhovoval, nebola som šťastná, nedokázala som sa ho vzdať, bola to akási istota ktorú som sa bála opustiť. Jedného dňa prišla sms - "končíme, rozchádzam sa s tebou" - prišla od snúbenca, od človeka s ktorým som strávila 7 rokov, obetovala mu tretinu zo svojho života a stála som mu len za sms nič viac, ani vysvetlenie a rozhovor. Odmietal sa stretnúť, uviesť dôvod proste nič..... Nakoniec z neho vyliezlo že si našiel inú cez pokec a že sa s ňou stretáva už 4 mesiace, ešte len to bol šok..... odišla som so slzami v očiach a nedokázala sa z toho spamätať. A samozrejme až potom som sa od jeho kamaráta dozvedela, že ma už roky podvádzal kade-tade a ja som mu na to neprišla.Tak to už bola rana pod pás - už sú tomu 3 roky ale dodnes som mu neodpustila, to ako sa zachoval.... zanechalo to vo mne veľmi hlbokú ranu ranu na srdci, ktorá sa len pomaly hojí. Dokonca aj teraz keď mám úžasného manžela a dcérku sa mi o bývalom v noci sníva, niekde ešte v podvedomí žije.......asi to bude ešte dlho trvať kým to všetko prebolí....
@ekellly ahoj, podĺa mňa určite choď, neber to ako rozchod alebo ako prestávku, jednoducho keď máš možnosť ísť pracovať na prázdniny, niečo si zarobiť a zažiť niečo iné.. prečo nie? urobíš si poriadok v hlavičke, zistíš čo vlastne chceš po čom túžiš a možno tým ako mu budeš chýbať zistíš ako mu na tebe skutočne záleží.. vieš život nie je len o pekných sms a randenie, v bežnom živote potrebuješ hlavne partnera ktorý ťa podrží v každej situácii, vždy sa ťa zastane a objíme ťa keď budeš mať pocit že ti padá celý svet na hlavu.. veľa šťastia a dobre sa rozhodni :-)
@gabikaf a možno ani neprebolí.. keď ti človek takto ulíži, nie je ľahké odpustiť a zabudnúť.. hlavne že máš teraz po boku človeka ktorý ťa miluje a váži si ťa.. neboj, bývalému sa to určite vráti možno v inej forme.. mám takú obdobnú skúsenosť a tomu človeku sa to vratilo tak že je stále sám...
Zžila som tiež bolestný rozchod po 4 rokoch chodenia,nebudem rozpisovať lebo je to dlhé ale príčinou rozchodu bola moja možno nezrelosť,neustále som sa urážala potom neskor ked sa bavil o svadbe tak sa mi do toho nechcelo ist možno som sa bála akejsi zodpovednosti,neskor ked si všímala aj iné najmä jednu-ktoru si potom zobrala tak som stratila celu svoju hrdost cela som sa mu podriadovala,prestala som sa malovat,nosit mini lebo žiarlil a ja hlupa som myslela že to tak má byt,tak sme sa rozišli pretože videl že to nemá zmysel a zrejme tá po ktorej už dávnejšie pozeral mu dala najavo že..... no bolo to pre mna bolestné trvalo mi hrozne dlho až som sa dala do kopy a začala chodit von po 2 rokoch samoty som si našla niekoho pri ktorom som pochjopila celý predchádzajuci vzťah že všetko čo po 4 rokoch skončilo bolo celé zle že vztah sa mal stavat na iných zakladoch dnes som vydatá,mám užasne dieta a skveleho manžela ale občas si zmyslím na moju byvalu lasku a rozmýšlam že keby som robila niečo iné a neničila vzťah či by sme boli štastný občas sa zajdem pozriet na miesto kde si ma všimol a kde sa do mna zalubil,vraveli sme si že sme stratili 4 roky života že sme možno nepasovali k sebe ale nedá sa zabudnut na to pretože mi tolo dalo nejaku skusenost a že som sním prežila aj niečo krásne a šialené čo by som už asi v mojom veku už nesoravila
Všetko ma svoju príčinu, treba si uvedomiť aký je partner na začiatku, milý, nežný, uprimný,zodpovedný atď. to znamená že vie byť podľa naších predstáv, problem je v jednej veci a to veľmi prostej, partner časom mysli všetko samozreme a nevaži si čo ho stretlo, no keď o to pride vtedy spozná skutočnú hodnotu čo stratil..........viem tiež čo je to byť sklamaný v láske a láska, ktora skonči kvoli nevere ani nebola láska, tam sa len ukaže s kým ste skutočne žili a netreba sa preto trápiť, ja viem..zamrzi keď druhá polovička skutočne milovala a potom ho to trápi, ale na druhej strane si treba uvedomiť že pre takehoto partnera sa netreba trapiť lebo vam zato vobec nestoji..ja osobne by som dal pár rad, treba biť ostražity s kým si partner píše na socialných sieťach, aký má k vám pristup, keď vám niečo vadi,treba si sadnúť a porozprávať sa a sledovať ako javý váš partner záujem o to čo mu hovoríte, pokiaľ je skeptický a nema záujem to riešiť tak z toho nikdy nič veľke nebude, práve naopak. A pokiaľ partner povie že vás už nemiluje tak nastali vo vás zmeny, ktore si ani neuvedomujete, preto vam povie...na druhej strane si myslím že pokiaľ je prava laska, tak sa nedá len tak prestať milovať, ak sa hovorí: je to proste chemia, buď to tam je alebo nieje,tak isto nieje dobre keď svoje osobne sukromne až intimné záležitosti rozoberate pred svojimi kamaratmi, v prvom rade škodite samemu sebe a aj tak nič nevyriešite, práve naopak, budete mať len vačši chaos, taketo veci sa rozoberaju čisto s partnerom, nemá nikto pravo vedieť o vašich veciach, neviete ako sa komu možu danne veci hodiť a obratiť to proti vám..
bohuzial nemyslela som si, ze budem prispievat prave do tejto temy, dufala som skor v tie pozitivnejsie. z prispevkov tu je mi velmi smutno, ale na druhu stranu mi pomahaju, pretoze mnohe su povzbudzujuce. tento rok budem mat 26 a po 4 rokoch vztahu sa so mnou rozisiel moj priatel. velmi ho milujem a celu dobu som bola strasne stastna, mala som pocit, ze sme dospeli do stadia, kedy by sme sa mali vziat a ja som nikdy nebola na svadbu a deti,ale pri nom som to silne pocitila potrebu toho zavazku a vsetkeho, tesila som sa ako budem aj pani v domacnosti, mala som u neho kopu veci, kluce od domu, krasny vztah s jeho mamou, spolocne urobenu izbu, bolo mi tam lepsie ovela ako doma, prezili sme vela zlych situacii a vzdy som pri nom stala a zrazu ako kopanec do brucha mi priatel oznamil, ze nevie ci mame buducnost, po nejakom case, ze nevie ci mam miluje a chce cas a presli dva tyzdne a dnes som si vystahovala veci. najtazsi den a okamihy v mojom zivote, opustat nieco, co mal byt moj domov a moj zivotny partner, otec mojich deti.ked som ho objala pred domom a musela sa pozerat ako odchadza. kazdu chvilu placem, neviem ako sa udrzim nemysliet na to a nerozplakat sa v praci. vobec som si nevsimla ze sa nieco s nim deje, este nedavno sme hovorili o dovolenke, o tom co musime skusit, o napade na zarobkovu cinnost, ktoru by sme mohli rozbehnut a o par tyzdnov toto, ze on to tak neciti. viem, ze cas je najlepsi lekar a dufam, ze aj ja si raz poviem ze mal pravdu a najdem niekoho ineho a lepsieho, ale trochu ma to desi, lebo mne sa spamatat trva strasne dlho a chcela som rodinu a dieta pred tridsiatkou a mam pocit ze aj keby som zajtra niekoho stretla tak to nestihnem. a co ak budem musiet prezit dalsie vztahy ktore nikam nepovedu. to sa boji aj on a ma 30, ale ked si pomyslim ze on bude mat zastupy napadnicok a muz si moze vyberat baby snad od 18tky a ozenit sa a mat dieta moze aj v 40tke a ja kde mam pocit ze vsetci v takomto veku su uz vybrani a zadani a na mna uz nikto neostane. uz nechcem, byt vo vztahu je ten najlepsi pocit v zivote, ist spolu spat a spolu sa zobudzat, neviem co budem rodit bez tych malickosti, zvykov, vsetkeho. velmi sa bojim, ze co ak ma situacia a tuzba po rodine donuti znizit latku a skoncit s niekym, kto nebude az tak dobry. viete ako v mladsti chcete pekneho, uspesneho, mudreho, aktivneho a neviem akeho a nakoniec sa to znizi na to ze nepije, nebije ma, da sa zniest :-) to su vylevy z prveho dna, takze viem, ze sa mozno nad tym pousmejete, lebo viete tak ako ja, ze postupne to bude lepsie. ale uz som to naozaj nechcela zazit a to ani nemam s cim porovnavat, lebo stredoskolske lasky a tento uzasny vztah. preco? preco mam taku zlu karmu? je mi to tak luto. najhorsie je ze nemam vlastne nijake blizke kamaratky a nikdy som nebola na rozpravanie o citoch takze sa nemam o koho opriet. takze vlastne som sa chcela iba trochu vypisat a dat to zo seba von. dakujem
po prvom rozchode som skoncila na rocnom uzivani antidepresiv... po 2. som uz bola mudrejsia... nechal ma zo dna na den, zmenil si cislo, prestal odpisovat a komunikovat vobec, bez vysvetlenia to po dvoch rokoch ukoncil, nestala som mu ani za sms :-( nechcela som zazivat ten kolotoc znova, ozvala som sa svojmu ex ktory cakal len na to, plus som namotala dalsieho plus som si konecne po rokoch kupila vytuzene steniatko... ti muzi mi davali tolko lasky a pozornosti ze som nemala kedy mysliet na byvaleho... po mesiaci mi pri myslienke na neho netiekli slzy a po 2 som bola "vyliecena" :-) viem ze to nebolo fer voci nim, ale obcas clovek musi byt aj sebec ked chce zvladnut tazku zivotnu situaciu bez vacsej ujmy ktorou rozchod urcite je.
Ahojte ludkovia.. Mam 22 a rozisli sme sa s priatelkou po 3rokoch. Citam si vase prispevky a tie ma pohanaju vpred. No Mam rovnaky problem.. Mal som priatelku a po 3 rokoch sme sa rozisli. Neskutocne ju lubim zazil som s nou vela krasneho a vela veci chcem vratit spat je krasna, inteligentna a strasne dobra.. No pred 3 tyzdnami sa nieco stalo. Jazdim do nemecka a spat preprava ludi. Raz som isiel do nemecka a je zvyk ze mi napise (davaj si na seba pozor lubi, ta :*) alebo mi prezvoni a v jeden den nic. Rano ako som sa vracal domov som jej pisal ze si na mna ani nespomenula a jej odpoved bola prepac matko. V ten vecer bola do 2hej v noci von co nebolo u nej vo zvyku. A zrazu mi povedala zei musime pokecat ze sa chce rozist ze chce byt sama ze je mlada a ze si ce uzivat zivot. Nieconpodobne sa stalo po lete v zahranici kde sme boli spolu 1den sme prisli domov boli sme s kamosmi v kupeloch a ona zacala sa strasne vzdialovat kaslalanna mna nepsravala sa pekne a nemal som z toho dobry pocit v tedy sa so mnou rozisla. Prisli sme domov a bol som z to velmi smutny stale sme to riesili pisali si kupil som jej kiticu ruzi a po par dnoch sa ozvala ze jej chybam a ze to vhce skusit znova. Skusili sme to a sme teraz tu. Znova. Je to velmi tazke clovek planuje spolocnu buducnost a zrazu mu to spadne ako domcek z karat. Pytal som sa co sa deje preco sa to deje a stale si stoji za tym ze zistila ze nas vzthah z jej strany bol len o zvyku ze ma uz nelubi ze som dobry chlapec a ze ked by sme to skusili stalo by sa to o 1 ci 2 roky. A potom mi povedala ze citi ze niesom pre nu partner na cely zivot a ze si chce uzivat.no hned ako sme sa rozisli este pred tym sa mota okolo nej jeden chlap s ktorym mi povedala ze sa dobre pise ze si snim rozumie a take. Pritom ona za 3 roky v zitvote nespravila nic zle preto som ju miloval neskutocne mila a dobra a zrazu sa rozhodla uplne inak. Ani som to necakal naozaj., myslim si ze si nieco zacala s nim vela veci tomu naznacuje. Velka chyba bola ze ona bola svoje cele detstvo uzavreta doma otcim ju nikde nepustal ako som prisiel do jej zivota ja otvorili sa jej dvere a moznosti. A teraz som tu a neviem co dalej. Som s tym ako tak vyrovnany no ked si spomeniem o co som prisiel fu :) len skoda ze ona si to nepovie :).. este som jej povedal a poprial jej nech je stastna ked to tak citi. Som strasny dobrak a mam ju strasne rad a nedokazem ju ignorovat ale boli to chcem odist do zahranicia zabudnut no zase odidem a stratim svoje mladi neviem poradte mi :-x
by som vypadla niekam za pracou a kebyze sa vratim a on ma zbada to by si videla tu zmenu, mne sa to stalo chalan ma nevidel doslova 5 rokov to mu padla sanka a ze vse lutuje, ale ja nie dospela som zmudrela som , jednoznance kaslat nanho vypadnut a zacat zivot niekam inam s niekym inym uvidis prides na ine myslienky, a ziskas take sebavedomie, ze druhy budu len tak kukat, ale budu mat naco, lebo clovek sa meni
@katrin21 masb uplnu pravdu ja som zazila nieco ine, ale od svokry ziadna podpora, ani nic podobne, moj manzel bol tazko chory velmi jedno maminka si ho ani nevsimla mne vynadala, ze som hysterka svihnuta, sprosta a figu viem nakoniec jej rupli nervy zdvihla na mna ruku a jej nevesta to jest ja dostala rozum len taky rachot , ale vies co ma to tak nesmierne posilnilo, ze teraz jej nemam problem povedat hocico ju to stve, lebo nado mnou nema kontrolu , ale to ja ani nedovolim
Ahojte, nikoho tu nepoznám ale tiež by som sa chcela podeliť o svoje trápenie či skúsenosť...pred rokom a pol som stretla chlapa na internetovej zoznamke...ani ma veľmi nezaujal ale dlhší čas sme si písali až jedného dna ma požiadal o stretnutie. Súhlasila som. Brala som to ako večernú zábavku. Lenže keď som ho prvý krát uvidela tak sa mi podlomili kolena a preskočila tam iskra. Ja som vtedy mala rozbehnute niekde nie čo iné ale to hneď upadlo do zabudnutia. Po 4 dňoch som s nim spala...tak dajak to medzi nami bolo nádherne a cítili sme to obaja...ako čas plynul tak prišli dajake tie nedorozumenia..keď sa dvaja nepoznajú tak sa stava...lenže mne to začalo byť divné a po troch mesiacoch som prišla na to že on si vypisuje zo svojou dávnou láskou..s dievčatom menom Eva ktoré ale nikdy nevidel. Dajak mi ale hovoril že sú len kamaráti a že je to v pohode. Lenže mne to nedalo a jedného dňa zhodou okolnosti to bol deň kedy som ho prišla predstaviť našim som mu pozerala telefón a našla som mu tam že jej písal že ju ľúbi a že mu chýba a pritom o 5 minut na to to povedal mne. Tak sme to riešili asi mesiac a pol až nakoniec sa to vyriešilo a ustáli sme to..a prežili tie najkrajšie 2 dovolenkové týždne. Ale mne ostal šrám na duši a celý ďalší rok sme sa stále rozchádzali a schádzali a ja som nechápala že prečo. Lenže moje vnútro mi stále hovorilo že je to chlap môjho života a že to musíme zvládnuť. Ja som ho nikdy neprestala lúbiť. Lenže vo mne bola veľká nedôvera už toľko. Po čase si zasa písal z dajakou kamoškou a zasa to bol predmet našej hádky a mesačného rozchodu. Po tom mesiaci sme to dali zasa raz dokopy a bolo to skvelé...zasa som sa zamilovala bláznivo a bola som šťastná že ho mám. Ale môj pocit vnútorný mi hovoril že sa vrátila ta baba s pred roka Eva a že sú v kontakte...hovoril že nie že všetko je v pohode. Lenže o par dní neskorej sa to potvrdilo a zasa s ňou píše a volá a mne klamal do očí že to tak nie je. On tvrdí že sa pri tom smial keď mi to hovoril a že som ja ta hlúpa že som to nepoznala že klame...po par dnoch som mu volala tak dajak spontálne a on mal obsadené. Tak som volala s jeho maminou ktorá je ta najskvelejšia žena na svete a pomáha mi ako len sa dá. Tak som mu potom skúila znova zavolať a on mi tvrdil že volal s maminou pritom som vedela že klame lebo ja som ňou dovolala. A tak som mu vynadala a zložila. On odpísal že mi klamal lebo mi nechcel ublížiť. Odvtedy sa neozval. Nereaguje ani ja jednu moju správu. Napísal mi len na narodky a aj to takú správu že som preplakala celý deň.
Či ho prosím, žiadam o hoc akú reakciu ignoruje ma. Cítim sa veľmi zle a prázdno, pretože ja ho aj napriek všetkému čo mi urobil milujem a chcem byť s ním. Lenže takto neviem ako dlho ešte zvládnem to všetko a neviem ako sa mám posunúť ďalej a čo vlastne má on v hlave že sa tak ku mne správa. Ja som pre neho urobila veľa pekných gest a veci a on mi žiadne nikdy neoplatil. Nežiadam to ani..chcem len naspät svojho muža, kamaráta a lásku. :-( Cítim sa ako uväznená v drevenej truhle kde nie je kyslík..nemôžem spať, jesť, žiť. Len plačem a píšem mu v nádeji že jedného dňa sa zľutuje.
cas, cas, cas teraz je to najhorsie ver mi, ale postupne casom to prejde mam odskusane ver mi cas je najlepsi lekar, len aby za tebou raz prisiel a pre neho davno nebolo velmi neskoro, cas je najlepsie lekar
@hurby chýba ti sebaúcta, navštív odborníka, klameš sama seba a nechceš si priznať, že si mu ukradnutá. Nezabíjaj drahocenný čas smútením za niekým, kto za to nestojí, možno okolo teba chodí niekto, kto by ťa mal rád a ty ho pre svoj žiaľ nevnímaš.
presne viem aky je to hrozny pocit, nemat pri sebe cloveka ktoreho lubis s tym pocitom este ze sa k tebe ani nevrati, ale ono to znie fakt ako klise, ale cas je najlepsi lekar. treba sa snazit si hlavu a myslienky niecom zamestnat, nejake konicky zaluby, kamarati, a postupne to prejde 🙂
chce to len cas boli to,no este to aj bude boliet, pokial sa s tym sama tak nejak vnutorne nezmieris a neprides na to, ze to tak malo byt a bolo to dobre rozhodnutie
@rybienka jasné. Jasom si to tiež všimla, že mnohých to celé okolo korony proste rozdelilo. Ono nie len že boli spolu zavretí, no aj ten stres a neistota okolo bežných vecí sa mnohým proste stala osudným
@zuzancela asi tak nejak, vela vztahov to proste nezvladlo, no treba to brat tak, ze to tak proste malo byt a snazit sa posunut sa dalej k niecomu lepsiemu
Aki raz vztah z hocijakeho dovodu skonci, mali by sme to brat tak, ze proste to tak ma byt. Tak ako pisala @molisia. Musi to ale jasne, ze preboliet. No pride de, ked sa s tym kazdy proste zmieri
Tak nie zakazdym si treba povedat ze je uplny koniec, takto nefungovali vztahy kedysi ked ludia od fakt mladosti az po starobu boli spolu lebo sa snazili svoje problemy riesit a nie pri prvom probleme sa rozchadzat.
no take nieco zaboli, ci sa clovek rozide po pol roku, po troch rokoch alebo po 10tich ak sa ludia mali radi. ale fakt uz ked je definitivny koniec, treba sa vyplakat, treba si tym prejst a hlavne mat pri sebe rodinu a kamaratov, nech ti nie je smutno a teda najst si nejaku aktivitu ktora by ta bavila.
Mala by si to brat tak, ze aj dobre, ze ste sa rozisli teraz a nie po 5 alebo 10 rokoch. Ak to nema klapat, tak sa to neda drzat na silu. CAs to zahoni neboj, len treba vydrzat
ale tak ako sa hovori po vojne je kazdy general vsakze, aj niektore rady ako tak citam. ak ste sa uz rozisli teda a je to nenavratne, treba sa pokusit ist dalej, casom sa to nejako podda a bude lepsie.