chodila som s priateľom vyše troch rokov....vačšina nášho vzťahu bola krásna, rozprávali sme sa o tom, ako sa po mojom štúdiu zoberieme (on by sa teda bol oženil aj skor), o detoch, plánovali zariadovanie bytu........ a zrazu sa všetko zmenilo.....povedal mi že ma uz lúbi iba trochu.....boli tu hádky ...no a nakoniec sme sa rozišli.......sú tomu už dva mesiace a ja ho stále veľmi lúbim.....on mi jasne povedal ze on mna uz nie. nechápem.....celý čas rozpráva ako ma miluje a potom len tak z ničoho nič ma lúbit prestane........urobili sme obaja vo vztahu nejaké tie chyby, ale ja som tomu chcela dat sancu....no uz je neskoro.....ked si pomyslím, že uz nikdy pri mne nebude, trhá mi to srdce.......ako sa mám s tým vyrovnať??? bolí to :-(
ciusinka, jasne. ved vravim, ze by to s nim mala skoncovat, suhlasim s vami. hadam 95% z nas si take nieco prezilo. nie?
ja ked som sa nevedela vzdat svojej predstavy (ze ma predsalen lubi, lebo ja jeho velmi, a ze sa to nejako spravi, a ze ma BUDE milovat a ze sa nieco zemni, ...a tak podobne), tak som si povedala, ze - ved co?!
rozidem sa s nim (lebo tak je to spravne a rozumne) a kebyze naaaaahodou casom zisti, co stratil, tak nech sa chlapec snazi. a potom sa uvidi.
a hned mi bolo lahsie. srdce tak nebolelo.
a ked som si toto povedala, uz som sa nejako vyliecila - a aj ked sa zacal snazit, uz som mala na obzore inych napadnikov, alebo som sa tesila, ze si mozem uzivat single zivota.
elka, je to super prilezitost zmenit svoj zivot k lepsiemu. 8-)
dievcata, dakujem za vsetky vase prispevky! viete je tazke sa s nim rozist a to vobec nemam nasadene ruzove okuliare , ale keby ste vedeli aky je to skvely muz. ani vam by sa nerozchadzalo lahko! viem ze k tomu co sa stalo som vo velkej miere na vine aj ja, lebo ked som zacala tusit ze ma ma rad tak som ho zacala vyuzivat...prides vtedy a pojdeme tam a tam, kupis mi to a to... neskor som zacala ziarlit, nadavat mu...dokonca som nechcela aby vobec isiel za svojim bratrancom ci inymi pribuznymi. viem ze ma miloval a robil vsetko preto aby som bola spokojna. ale asi ten pohar trpezlivosti pretiekol... chovala som sa zle, nepripustne ...ja o tom viem a menim sa...ale nechcem ho stratit, no uz je mozno neskoro
Milá ellka samozrejmže, že nie je nachybe len ON. Vo vsťahu ste dvaja. Nechápem ale jednému z tvojej poslednej správy si pekne kydaš na hlavu, tak prečo by si mala dávať šancu ty jemu?nemá ju dať náhodou on tebe? Celkom asi tomu nerozumiem.
Možno by si mala trochu zabrzdiť a nerobiť si z miláčika otročíka. Pravda je však taká, že ak Ťa raz prestal milovať už ťa nikdy nebude milovať rovnako. Zostane tam to, že ťa pre niečo prestal mať rád. A ty môžeš potíšku trpieť a čakať, že ťa ten úžasný muž jedneho dňa bude mať rád, alebo si jedného dňa do tvojej spálne privedie inú. No je tu možnosť začať nový život s novým úžasnym mužom.
ellka, skus mu povedat, ze sa chces zmenit... ze ho nechces stratit. ked si sama priznala pravdu, o tom, aka si bola zla, tak to je prvy krok.
bud raz uprimna a mozno sa to este bude dat zachranit...
Mam pocit, ze ma nejaku inu alebo aspon zacina po nej pokukovat. To su take typicky chlapske kecy, nechava si ta v zalohe, keby sa mu ta nova neosvedcila. Samozrejme, ze sa mozno mylim a ak ano, zasluzisi druhu sancu ak bol k tebe taky uprimny,ale asi som z chlapov dost sklamana, tak neviem. Cest vynimkam ;-)
myslím, že sú všetci rovnakí alebo aspon polorovnakí. Mám kamaráta, kotrý sa o svojej priateľké vyjadril ako o nejakom konáry. Že on je ako opica, nepustí sa jedného konára, kým nemá v ruke druhý. 8-( Tiež myslím, že má vo výhľade inú. No tiež pravda že ak treba dať druhú šancu tak ju daj, Prinajhoršom sa zase budeš trápiť len ty...
ellka sorry, ale potom sa nedivim, ze sa s Tebou rozisiel =-) akoze vyuzivanie vo vztahu je dost riadny brutus a je to prejav podla mna necestnosti cloveka, sorry. Ber to ako krute poucenie a sancu zacat menit samu seba, a az ked to vsetko odstranis, tak plac nad tym, ze este stale nemas nikoho. Dovtedy bud k sebe kriticka...
no a nadavat mu? =-) :-N To kde je ta ucta? Ked si si ho nevedela vazit teraz, nevedela by si to ani potom, a jedna z veci, ktora sa prisaha pred oltarom, je ucta (Budem milovat a CTIT)
moj priatel tiez chcel si uzivat ze sme uz dlho spolu to bolo teraz nedavno v decembri sme mali zasnuby a v aprili sme sa zobudil zacal ma odmietat a ze naco budeme spolu stale vsade chodit ..... tak som mu povedal ze dobre uz ma nebavilo stale po nom chodit a vyplakavat aby sme to dali dokopy..... priatel sa zobudil az ked sa okolo mna zacal tocit jeden chlapec ktory sa mi dost pacil... a ptom si uvedomomil ze ja som laska jeho zivot a ze on si nevie predstavit zivot bezo mna.... ja som mu len na to povedala ze dobre rano ...
elka
ja som vo vzťahu mala podobný problém: aj mne priateľ povedal, že nevie či ma ľúbi a potom, že ma ľúbi už len trošku a potom že ma neľúbi...............neviem to pochopiť......proste ešte nejaké dva týždne pred rozchodom vravel, že ma ľúbi.....síce sme mali problémy...ale chceli sme to zachrániť a potom bum zrazu rozchod.......tiež som vo vzťahu urobila kopu chýb (aj on), ale tak veľmi by som chcela vráťiť čas, napraviť to a byť s ním......neviem čo ti mám poradit...ja by som asi tiež sa usilovala o záchranu vzťahu....ale predsa, ak ťa naozaj neľúbi...tak neviem či to má zmysel.............hoci aj ja stále verím, že môj bývalý pochopí čo stratil....som asi poriadne naivná, ale neviem sa zmieriť s jeho stratou.............tebe držím palce aby si sa správne rozhodla :-)
myslim ze ked povedal ze ta uz nelubi tak to asi tak bude.. :-( lebo ja som tak citila k byvalemu - ked som mala 18 tak som sa s nim chcela rozist a chcela som mat volnost... Tiez som mu povedala ze ho asi uz nelubim, ze sa citim obmedzene a chcem sa rozist...On stale prosikal, tak sme sa este dali do kopy ale nemalo to vyznam, lebo sme to takto tahali este vyse pol roka a nakoniec som ho nechala, lebo stale sa ma vypytoval ci ho este lubim a bol az moc pozorny cim mi zacal liezt na nervy. Takze som to skoncila. Preto si myslim ze ten pravy (ci prava) by v takychto veciach nevahal.. lubim-nelubim.. To musi vedet, teraz pri manzelovi to viem isto :-)
Baby budem rada ak aj mne poradíte. Strašne sa bojím, že sa náš vzťah skončí. Chodím s priatelom skoro rok ja mám 27 on 30. Zoznamili sme sa cez internet. Som jeho prvá veľka láska. Po poroku mi rozprával, že my budeme spolu štastní, lebo sa o všetkom rozprávame budeme mať rodinku, domček... a bla bla bla. Teraz od septembra má v práci jeden dôležitý projekt v práci býva celé dni. Domov sa chodí len vyspať. Stretávame sa maximálne cez víkend. Viem na 100% že je v práci :) Mám strach, aby sme sa neodcudzili navzájom. Teraz sa mu ide ženiť jeden kamoš a povedal, že to je cesta k neštastiu. Tak som z toho nešťastná. Ja ho vôbec nechcem do svadby tlačiť, ale chcem mať istotu že ten vzťah má význam. Nechcem s ním premárniť čas. Myslíte si, že je nezrelý alebo prečo teraz takto uvažuje ???
a nespytala si sa ho ako to myslel ze je to cesta k nestastiu? lebo vies, ja som nieco take uz tiez parkrat zatrusila ale to som poznala bud zenich alebo nevestu ;-) :-D ze co su zac?
tak sa najprv spytaj a potom sa budes trapit hej? ;-) vies ja mam taku skusenost ze najvecsie hadky vznikaju z toho ze si nerozumieme alebo navysvetlime ako sme to mysleli. a chlapi su v tomto experti. lebo my zeny to pochopime zvycajne inak ako oni myslia. ;-)
ahoj meca, napisala som ti dlhy prispevok ale medzicasom ma odhlasilo, tak ma skoro piclo, teraz sa ponahlam z domu tak to uz nemozem napisat nanovo, pokusim sa inokedy, ale napisem ti aspon v skratke moju situaciu.
ja v poslednej dobe uvazujem nad tym, ze moj terajsi vztah nema zrejme buducnost. sme spolu dva roky, priatel ma 31 rokov a v poslednej dobe z neho zacinaju vychadzat take podivne nazory na partnerstvo a manzelstvo ze ma to az odradza. vsetci jeho kamarati co sa venuju svojim priatelkam a travia s nimi dost casu su pre neho na smiech a podpapucnici, lutuje tych co su zenati a maju deti,cuduje sa im ze sa dobrovolne na nieco take dali, on sam sa neciti vobec ani len na byvanie so zenou pod jednou strechou, nieto este manzelstvo alebo deti, vyjadril sa ze do buducna chce mat deti ale najskor v 4O-ke co je pre mna a moju plodnost uz dost neskoro. on chce mat proste svoj klud a priestor a nechce aby mu ho nieco narusalo, chce mat absolutnu nezavislost. obmedzuje ho aj to ked si chcem s nim naplanovat vikend ci dovolenku, vyjadril sa ze ho to stresuje. zo vztahu si berie len to co jemu vyhovuje a ostatne bezne veci co patria ku vztahu ho otravuju. na zaciatku to bolo este fajn, ale cim dalej sme spolu tym viac sa akoby snazil nenechat nas vztah aby sa dotykal jeho zivota viac nez si to on praje.
tigricek:ajoj pokús sa nájsť si dake hobby co byti zabralo vela casu alebo chodievaj vela do spolocnosti kamaratky behaj po obchodoch nieco pekne si kup proste musis mat program a vela dobrych ludi okolo seba aby si nemala cas na rozmyslanie ;-) a co ho aj stretavas samozrejme tym myslim nahodou?
to tomkovazuzi:
ja mam kamaratku,s ktorou sa minuly tyzden rozisiel po 6 rokoch priatel cez telefon... a povedal jej,ze nevie,ci ju ma rad a ze on potrebuje v zivote zenu,milenku aj kamaratov. a ze zistil (akoze po tych 6 rokoch!!!) ,ze ona mu toto nedokaze tolerovat,tak ze bude lepsie,ked to ukoncia.charakter :-S no a skutocnost? nasiel si inu...
tak to je dost tvrde, ani sa mi nechce verit ze aj take sebecke hovada su medzi nami. chuda kamoska, musel to byt pre nu riadny sok. a este s nim stratila 6 rokov! :-S
ejoy...tak pre mna by to bol jasny signal...ze ee, tady cesta nevede, mozno tvrde, ale ja by som hladala cloveka s podobnymi planmi a predstavami o buducnosti ako su tie moje...v 20tke sa to chlapovi da tolerovat, vsak v tom veku som ani ja o zakladani rodiny neuvazovala, ale 3Orocny chlap by uz mohol byt uvedomely a minimalne k tebe je to nefer
ahoj baby..................začala som túto tému v septembri dva mesiace po tom čo som sa rozišla s priateľom. Radili ste mi, že vsetko vylieči cas. Asi to tak aj malo byt, ale u mna sa to nejako zmenilo. Koncom septembra som bola na oslave u kamarátky, kde bol pozvaný aj moj bývalý. Normálne som sa mu pozdravila a bavila sa s babami. Lenze potom sme isli s babami von, oni niekam odbehli a ja som tam stála sama. Moj bývalý za mnou prisiel a zacal ma bozkávat.....ako sa to stalo uz ani neviem, taká som bola z toho vyvedená z miery. Pravdou je že som sa nebránila, pretoze ho stále lúbim. Strávili sme spolu prakticky celý vecer. Odvtedy sme sa velakrát rozprávali o nás, o tom, aké sme mali problémy.......povedal mi ze ma stále lúbi, chodili sme spolu von, na prechádzky, volali si...........vsetko vyzeralo byť v najlepšom poriadku....veci sme si vyjasnili a chceli byť zase spolu....mozno to bola chyba, ze raz to uz zle dopadlo, dopadne to zase, ale proste my sme si chceli dat sancu......konecne som bola stastná.........lenze v tento pondelok sa vsetko zmenilo......dozvedela sa to jeho mama, spravila totálnu scénu, ze ako ona našim rozchodom trpela, že ona to zase prežívať nebude, a že určite sa zase rozídeme, že ona mu nedovolí byť so mnou, ze má proti mne veľa, že som ju sklamala, že všetci sa jej vypytovali, prečo sme sa rozišli a podobné reči. Preplakala som celé noci. Priateľ ma uisťoval, že to bude v poriadku, že ma ľúbi. A zrazu uz nic z toho nie je pravda. Poslal mi sms, že to celé koncí, ze on uz nikoho nechce zatazovat, ze ved nie som hlúpa, pochopím to, ze mám skolu a pod. Uz predtým sme s jeho rodicmi mali problémy, ale teraz sa vsetko kvoli jeho mame skoncilo. On sa jej bojí, je nou ovplyvnovaný a na mna sa proste vykaslal. Viem, asi je to tak lepsie,pretoze vsetci mi hovoria, ze aj keby sa dáme dokopy, tak ona mi robí zo zivota peklo. Ale mne je z toho na zosypanie. Tak som snívala o tom, že uz budeme spolu štastní, robili sme si plány a niekto to takto znicí. Z jeho mamy sa vyklula jedna sebecká zena, čo myslí len na seba, vsetko sa tocilo okolo toho ako ona trpela a ze jej bolo ublízené. Neviem čo robit, uvedomujem si že uz spolu nikdy nebudeme a dost to bolí. Keby vtedy za mnou neprisiel, ja ho otravovat a dolizeat za ním nebudem.....on to celé medzi nami rozpútal znovu a potom ma jednou esemeskou odkopol, ako by som prenho nic neznamenala........mám chut ho zmlátit, vynadať mu aj jeho mame,proste hocico, som taká plná hnevu a bolesti ze az...........on bude mať 24 rokov.....dokedy sa mieni drzat maminej sukne?????????? Pripadám si ako v stredoveku, ked sa nariadovalo,ze kto si koho vezme. Akým právom niekto rozhoduje o tom, že kto s kým bude, alebo ze kto koho moze lúbit? Ja to nechápem...............ze jej ublízili, pcha.......a ze ako ona a jej synácik ublízili mne, to ich nezaujíma
Ahojte.
Po par prispevkoch som to uz prestala citat, lebo to vsetko vo mne vzbudzuje smutok. Vidim, ze asi nie som sama, ktora ma taketo problemy. Vlastne ma ich asi kazdy (alebo ich mal).
Mam/mala som 5rocny vztah. zacalo sa to zaciatkom tohto leta. Vtedy sme sa skoro prvykrat rozisli, ale vyriesili sme to. Chvilu to bolo krasne, ale potom prisli dalsie problemy. Minuly stvrtok som na neho nakricala, v piatok som plakala v jeho objati a teraz v stredu som mu opat povedala, ze je koniec. Teraz islo o uplne smiesnu vec, ale uz som to nevydrzala. Vybavil chatu na Silvestra a mam si ju zaplatit sama. Problem je v tom, ze to stoji 10000. Ja na to nemam a aj keby mi to rodicia zaplatili, nechcem to od nich. Jeho reakcia bola taka, ze bud pojdem, alebo pojde bezo mna. On tam chce ist.
Tak som mu vynadala, ze ked nie sme manzelia, preco rozhoduje za mna, kam pojdem, co budem robit a podobne. Vidim v tom z jeho strany podraz. A aj ked ho velmi milujem, povedala som mu, ze je koniec.
Dva dni sa mi neozval a prave dnes zavolal, akoby sa nic nedialo, ze ci idem na tu chatu. Opytala som sa ho, ci je vsetko v poriadku, on, ze to nechce teraz riesit. Tak som povedala AHOJ a zlozila.
A ja sa teraz trapim a mam chut kricat z plneho hrdla. Uz ani plakat nevladzem.
Vecer idem s byvalymi spoluziakmi do mesta, takze sa aspon trochu odreagujem, ale bojim sa toho, ze mi to tam pride velmi luto a zlozim sa tam pred nimi. (ved tam bude minimalne jeden stastny parik) Viem, ze hlava mi hovori nie, ale srdce ho stale velmi lubi a nechce ho stratit. Ved to je moj prvy princ, ktoreho som mala. A viem, ze mam len 21 rokov, som este mlada a pridu aj ini chalani, ale teraz to velmi boli.
Gabi
ja mám tiez iba 20 rokov a takisto bol tento chalan o ktorom som písala moj prvý priateľ. A tiez mám pocit, že to je strasne tazké... este o to tazsie,ze ja som to uz raz prezívala...rozchod a to vsetko a ked som si myslela ze vsetko uz bude ok, zjavil sa, dal mi nádeje, nasluboval kopu vecí a potom sa kvoli svojej mame na mna proste vykaslal...jeden vecer posle sms, ze mam byt pokojna, ze vsetko bude dobré, ze ma lúbi, no a na druhý den ma odkopne
ja to tazké, ale nejako tým musíme prejst, inak to uz nepojde. drzím ti palce, aby to prebolelo a aby si bola stastná. Dúfam,ze aj ja raz budem
tigricek,
clovek, ktory nebojuje o svoj vztah si nezasluzi, aby si sa kvoli nemu trapila... teraz vsetko vidis pesimisticky, ale ver mi, ze po par rokoch budes jeho mame vdacna, ze ti pomohla prist na to, s kym mas tu cest... :-) drzim palce.
Tigricek, dakujem za podporu. Len najhorsie na tom je, ze pravdepodobne si mysli, ze ho len skusam, ze sa k nemu vratim. A ja by som aj hned bezala, keby aspon trosicku este prejavil zaujem o nas vztah. Ale on nie, on to nechce riesit. Takze vlastne sme vo faze, kedy ja som povedala, ze je koniec a on dalej pokracuje vo vztahu.
Najhorsie je pre mna vlastne to, ze sa vobec nevyjadril, ze to odklada - teraz neviem, co si mam o tom mysliet - je koniec alebo nie?! Chce este bojovat, alebo sa uz vzdal?!
Ahoj Tigricek,
ja sa Ti ani necudujem, ze by si ich obidvoch niekam nakopala...to neni normalne. Ale hlavne on je strasny slaboch. A bude s tym mat aj v buducnosti problemy, lebo bude kazdy vztah podriadovat tomu, ci s tym jeho mama bude suhlasit. To neni zrely clovek na vazny vztah. Bohuzial si to musis pretrpiet, kym sa z toho dostanes..ale vydrz to. s nim by si to aj tak mala tak, ze by si musela neustale tolerovat jeho mamu vo vasom zivote a asi by si aj bola ta druha :-|. V buducom vztahu si skus co najskor pozistovat tieto rodinne vztahy-hlavne vplyv mamy.
Mna by to neskutocne rozculovalo, keby sa moj partner nechal prilis ovplyvnovat rodicmi. Partneri za sebou maju vzajomne stat aj keby rodicia akokolvek s niecim nesuhlasili..ved ten vztah ma v opacnom pripade labilne zaklady.