Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Vzťahy

Rozchod po 3 rokoch. Ako sa s ním vyrovnať?

Zobraz úvodný príspevok
chodila som s priateľom vyše troch rokov....vačšina nášho vzťahu bola krásna, rozprávali sme sa o tom, ako sa po mojom štúdiu zoberieme (on by sa teda bol oženil aj skor), o detoch, plánovali zariadovanie bytu........ a zrazu sa všetko zmenilo.....povedal mi že ma uz lúbi iba trochu.....boli tu hádky ...no a nakoniec sme sa rozišli.......sú tomu už dva mesiace a ja ho stále veľmi lúbim.....on mi jasne povedal ze on mna uz nie. nechápem.....celý čas rozpráva ako ma miluje a potom len tak z ničoho nič ma lúbit prestane........urobili sme obaja vo vztahu nejaké tie chyby, ale ja som tomu chcela dat sancu....no uz je neskoro.....ked si pomyslím, že uz nikdy pri mne nebude, trhá mi to srdce.......ako sa mám s tým vyrovnať??? bolí to :-(
Odpovedať
1 2
3
4
…
14
ja by som miriel do takeho vztahu ani nesla...lebo je to len otazka casu, kym sa taky vztah skonci...mamicka sa postara.... ;-)
Odpovedať
...suhlasim presne, ze dotycny je prototyp slabocha
Odpovedať
Profilova fotka
chalupa • Dnes o 01:20 Je mi smutno... Všechno, co jsme si plánovali, se změnilo. Po 5,5 letech přišel rozchod. Bylo to jak blesk z čistého nebe... Plánovali jsme svatbu, výměnu bytu za větší, rodinu. Všechno je krásné, těšíte se. Žádná krize... A večer, po příjemné večeři... Chci se rozejít... Proč? Máš jiného? Ne. Tak proč? Prostě jsem došla k závěru, že tě mám moc ráda, ale jen jako kamaráda, nemiluju tě... Nemůže to být tím, že jsme spolu dlouho, že jsme si na sebe zvykli? Po čase první zamilovanost vyprchá... Ne, já tě nemiluju. Já jsem ještě mladá a myslím si, že jednou potkám někoho, koho budu milovat celý život... Žiješ v pohádce... Možná, ale musím to zkusit... A tak to zkouší... Já to nechápu. Pokud někdo ano, budu rád, když mi to zkusí vysvětlit... Pochopím, kdyby měla někoho jiného - je to důvod (aspoň pro mě určitě), pochopím, kdybych byl alkoholik, neschopný, bil bych ji... Ale tohle ne. Jsme spolu v denním kontaktu, kdy mi říká, že se jí stýská. Že je jí smutno a že si to, co teď dělá, možná bude jednou vyčítat. Ale prý to musí udělat. Kdyby to neudělala teď, přišlo by to jindy... Opravdu nechápu... Asi jsem jiný... stormie • Dnes o 03:03 no mna napadla len jedna otazka - kolko ma ta osoba rokov?? herminka • Dnes o 09:02 Taky na mě to, co o ní píšeš, působí nevyzrále. Ale pokud to tak cítí, je lepší, že k tomu došlo teď, brzký rozvod je dost hnusný, docela nedávno se něco podobnéhu událo v mém okolí a pro opuštěnou stranu (taky to byl muž) to bylo hodně nepříjemné, s rozchodem před svatbou by se dle vlastních slov vypořádal daleko líp (ony soudy a úřední řešení dané věci člověku moc nepřidají). Takové věci se bohužel stávají :-( Nezbývá, než Ti popřát, aby ses s tím vyrovnal co nejrychleji... kveta • Dnes o 10:16 Súhlasím s Herminkou. fridolinek • Dnes o 11:00 No občas každý z nás udělá něco co bychom nečekali.......dělat nepochopitelné a nelogické rozhodnutí je také jedna z vlastností lidí....znám to moc dobře. Většinou ti lidé prostě jenom zazmatkují a najednou nevědí co chtějí. Otázkou ale je, jeslit bys ji vzal zpátky? Asi ji máš moc rád, je ti smutno, ale můžeš se spolehnout na to, že tohle v budoucnu už neudělá? Co až přijdou děti a řekne ti, že je moc mladá a chce něco jiného? Podle toho co píšeš je to opravdu člověk, který neví co chce....a pokud si to neujasní tak nebude nikdy spokojený ani s novým partnerem (tam asi logicky taky přijde okamžik, kdy si řekne, jeslti je to ten pravý)....ale víš ty co a jak chceš dál? chalupa • Dnes o 12:46 Pravda, naše věky jsem nezmínil. Jí je 22, mně 34. Věkový rozdíl to je velký, nicméně oba jsme se s tím vypořádali. Její rodiče s tím také měli dlouho problém, nakonec však uznali, že to o věku není. Dokonce prý, když jim to doma řekla, že jsme se rozešli, tak jí "vynadali"... Ale asi ano, budu to muset přijmout, naučit se s tím žít a začít znovu jinde. Jinak já osobně nevím, co chci dál. Pokud by přišla, že se chce vrátit, asi bych neměl sílu říct ne... Na druhou stranu si opravdu nejsem jist, zda by to nenastalo znovu, protože před 3 roky jsme spolu řešili to samé. Potom se vrátila a bylo vše OK... Opravdu nevím, cítím v sobě šílený zmatek... xpila • Dnes o 12:54 Podlě mě to je holka, která opravdu neví, co chce (myslím, že věk není zas až tak důležitý). A pokud by se vrátila - to je na tobě, co uděláš, hlavně si to dobře rozmysli, abys pak nebyl ještě víc zklamaný. My jsme se s bývalým takhle rozešli třikrát, dvakrát jsme se k sobě vrátili a napotřetí už ne a bylo to to nejlepší řešení. Teď jsme skvělí kamarádi a každý máme svůj život. safovaverca • Dnes o 12:54 chalupa: podle mě neví ještě co chce. Bojí se, že nemá zkušenosti a že třeba TY nejsi ten pravý a někdo jiný může být lepší jak ty. A tak to chce aspoň zkusit, zkusit poznat, jestli někdo lepší na ní nečeká....měl bys jí nechat a asi se s tím smířit. Ona musí nabrat zkušenosti, musí spálit, nebo poznat, že udělala dobře.... catf • Dnes o 13:14 chalupa, osobne se ji vubec nedivim, ve 22letech je clovek jeste dite(at si rika kdo chce co chce)..navic ona ted ani neciti, ze jsi pro ni ten nejidealnejsi partner ..no neznamena, ze bys nakonec nebyl pro ni ta nejlepsi volba, ona se o tom ale musi presvedcit sama tim, ze pozna dalsi muze... v kazdem pripade bys ji mel dat prostor, nepremlouvat ji..to jedine muze hrat nakonec v tvuj prospech..nikdo nema rad prosici slabochy ;-) ...na druhou stranu by sis ty mel uvedomit, jestli ona je opravdu ta prava partnerka pro tebe(jestli to neni jen sila zvyku nebo jestli te ke svatbe netlaci tvuj vek) a jestli ti stoji za to na ni pockat...
Odpovedať
Profilova fotka
catf to napisala vystizne... 100% suhlas...
Odpovedať
•
Diskusia pokračuje po 8 mesiacoch
•
ja som na tom skoro uplne podobne len zatial este sme spolu len uz asi tiez nie dlho.... najradsej by som ho poslala tiez k vode ale nemam na to.... bojim sa presne toho isteho že by som ostala samam pretože ho lubim. a po 3 rokoch to tiez neni len tak.... a zase na druhej strane by som neprežila keby mi to povedal on že je konie no čo mam sakra robiť????????
Odpovedať
Ja co som mala prvy vztah - velku stredoskolsku lasku - 2 roky, tak to bo zo zaciatku tiez vztah o ktorom som si naivne myslela ze do konca zivota. Bol to o dva roky starsi chalan, travili sme spolu kazd volnu chvilku, pisal mi listy a nosil srdieckove cukriky, kazdu chvilu mi vyznaval lasku a tak sme si rozne predstavovali ze co vsetko bude po skole a ze by si ma potom rad vzal a podobne veci.... lenze bolo to az moc pekne na to aby to bola pravda. ani neviem ako ale zamiesala sa do toho jeho mama, on bol jej milacik a ja som bola len obycajne dievca, neviem, asi cakala nejaku princeznu.... ale aj tak som na vela situaciach zistila ze vzdy drzi viac pri nej, aj ked nemala vzdy pravdu, tak uz bol tak nauceny neist proti nej aj ked mal iny nazor ako ona... takze sme sa po dlhsich hadkach a napätych situaciach rozisli. teda on so mnou. vtedy som myslela ze umriem od smutku... a velmi dlho ma to trapilo. nevedela som si predstavit ako budem fungovat bez neho. spravil to az cas a par kratkodobych vztahov, ktorych konce ma tiez trapili, ale brala som to nejake ponaucenie. a teraz som aj rada ze som tym vsetkym presla, nejako ma to spravilo "normalnejsou", nehadam sa skrz prkotiny, viac tolerujem priatelove zaujmy, nemusi kazdu volnu chvilu travit len so mnou ak ma svoj program a podobne veci. a ovela viac si vazim tento terajsi uz vyse 3 rocny vztah.
Odpovedať
no ja som sice muz ale presiel som si tym po siestich rokoch pred svadbou som dostal kopacky ked ti mozem poradit nepisat mu, nevolat, neprosit sa, zmenit cislo a za ziadnych okolnosti s nim nekomunikovat a on sam pochopi co stratil to je jedina cesta a najviac mu dokazes svoju silu ja som robil pravy opak a bol to najvacsi omyl zivota, cim prejavis svoj zaujem tym mu zdvihas sebavedomie aky je on super ze sa onho zeny biju tot vsetko
Odpovedať
rozchod pred svadbou po piatich rokoch som si prežila i ja , nebolo to jednoduche , ale jeho dovod bol to , že nevedel či ma lubi ako snubenicu alebo ako kamaratku, aj ked viem , že sa bal zmeni a zľakol sa obmedzeni v manzelstve. Nebolo to pre mna lahke , nechal ma tesne pred mojimi štatnicami , a myslela som si , že môj život nema zmysel. Ale teraz som pochopila , že všetko zle je na niečo dobre , je to už za mnou a som rada ,že o tyžden ma nečaka žiadna svadba. My nie sme vobec v kontakte a tak to mame i troska lahsie , a mala som tu silu v sebe sa mu po tyzdni uz neozyvat, a dnes som na seba hrda .
Odpovedať
•
Diskusia pokračuje po 2 mesiacoch
•
ja som bola s priateľom rok, viem že to nie je tak dlho,ale mali sme sa fakt radi. potom prišiel rozchod, tiež kvôli tomu, že už ma neľúbil tak ako kedysi... najskôr som to dosť ťažko znášala, keďže on bol moja prvá taká ozajstná láska ;-) ale čas je najlepší lekár a dnes sme dobrí kamaráti ktorí si občas užijú :-D :-D :-D
Odpovedať
ahojte, pred vyse mesiacom som sa rozisla s priatelom s ktorym som bola skoro 5 rokov, zili sme spolu v jednej domacnosti, rozisla som sa s nim preto lebo som si myslela ze s nim nie som stastna, stale nieco rozpraval - proste reci ako koza bobkov a skutky ziadne a takisto mal "kamaratku" ku ktorej dla mna citil viac ako ku kamaratke, sice s nou potom prerusil kontakt, ale stratil vo mne doveru, o probleme s komunikaciou je zbytocne aj pisat- proste jednym uchom dnu a druhym von- toto ma privadzalo do maximalneho sialenstva, pravdepodobne na novy vztah pripravena nie som alebo co, viem ze si v prvom rade potrebujem dat dokopy svoj zivot, pracu a este ma caka jedna tazka veci- s expriatelom si podelit si , resp. ho vyplatit zo vsetkych veci, kedze sme nabytok a podobne veci do spolocneho bytu kupovali na polovicu, ani neviem ci ocakavam nejaku radu, alebo som sa skor chcela iba vyrozpravat :-S teraz sme v takom stadiu ze on sa odstahoval naspat k rodicom, ja do bytu po starkej ktory som si prerobila este pocas nasho chodenia (to ma muselo osvietit ze som to realizovala bez jeho financnej pomoci) a namieto toho, aby som bola spokojna ze su veci tak ako som chcela sa citim totalne prazdna, smutna, proste mi tu chyba aj ked mi rozum vravi ze som dobre spravila lebo by som s nim stastna nebola, srdce mi vravi nieco ine, navyse ako keby toho nebolo malo som prisla o pracu :-( , takze nejake naplnenie teraz nemam, nic ma netesi, nebavi, nemam zmysel zivota- cela som daka rozpoltena, neviem ci som dobre spravila alebo nie- neviem ci je vobec normalne aby clovek pomaly v 28 rokoch nevedel co chce, a do tohto celeho sa este priplietol jeden chalan- spoluziak z VS, starsi o 3 roky, zatial je to len v stadiu sms, ale viem ze keby som prejavila iny ako kamaratsky zaujem tak z jeho strany by problem nebol- neviem ci to nechat tak a byt ako kamaratka, kedze na novy vztah este pravdepodobne pripravena nie som, a este ma caka asi uplne najtazsia vec- kedze sme s expriatelom kupovali do spolocneho bytu zariadenie fifty fifty, musime sa nejak podelit.....a to uz teraz viem ze tio nebude pre mna jednoduche, lebo to uz bude skutocne asi posledna bodka za nasim vztahom, mam pocit ze mozme fungovat ako kamarati, ale to by som sa nemohla spravat ako krava ked nahodou pride alebo ho stretnem, som omrdena, ofucana a ani neviem preco......ani neviem ci ocakavam nejaku radu alebo sa chcela iba vyrozpravat :-S
Odpovedať
ahojte, pred vyse mesiacom som sa rozisla s priatelom s ktorym som bola skoro 5 rokov, zili sme spolu v jednej domacnosti, rozisla som sa s nim preto lebo som si myslela ze s nim nie som stastna, stale nieco rozpraval - proste reci ako koza bobkov a skutky ziadne a takisto mal "kamaratku" ku ktorej dla mna citil viac ako ku kamaratke, sice s nou potom prerusil kontakt, ale stratil vo mne doveru, o probleme s komunikaciou je zbytocne aj pisat- proste jednym uchom dnu a druhym von- toto ma privadzalo do maximalneho sialenstva, :-S teraz sme v takom stadiu ze on sa odstahoval naspat k rodicom, ja do bytu po starkej ktory som si prerobila este pocas nasho chodenia (to ma muselo osvietit ze som to realizovala bez jeho financnej pomoci) a namieto toho, aby som bola spokojna ze su veci tak ako som chcela sa citim totalne prazdna, smutna, proste mi tu chyba aj ked mi rozum vravi ze som dobre spravila lebo by som s nim stastna nebola, srdce mi vravi nieco ine, navyse ako keby toho nebolo malo som prisla o pracu :-( , takze nejake naplnenie teraz nemam, nic ma netesi, nebavi, nemam zmysel zivota- cela som daka rozpoltena, neviem ci som dobre spravila alebo nie- neviem ci je vobec normalne aby clovek pomaly v 28 rokoch nevedel co chce, a do tohto celeho sa este priplietol jeden chalan- spoluziak z VS, starsi o 3 roky, zatial je to len v stadiu sms, ale viem ze keby som prejavila iny ako kamaratsky zaujem tak z jeho strany by problem nebol- neviem ci to nechat tak a byt ako kamaratka, kedze na novy vztah este pravdepodobne pripravena nie som, a este ma caka asi uplne najtazsia vec- kedze sme s expriatelom kupovali do spolocneho bytu zariadenie fifty fifty, musime sa nejak podelit.....a to uz teraz viem ze tio nebude pre mna jednoduche, lebo to uz bude skutocne asi posledna bodka za nasim vztahom, mam pocit ze mozme fungovat ako kamarati, ale to by som sa nemohla spravat ako krava ked nahodou pride alebo ho stretnem, som omrdena, ofucana a ani neviem preco......ani neviem ci ocakavam nejaku radu alebo sa chcela iba vyrozpravat :-S nejak som ten predchadzajuci prispevok blbo skopcila :-)
Odpovedať
Profilova fotka
no ako tak pozeram, tak kriticky uz nie je 7. rok vztahu, ale piaty... ja som sa tiez pred pol rokom po piatich rokoch rozisla s priatelom, chvilu sme boli v kontakte, ale potom to jednoducho sekol a neviem o nom vobec nic, takisto on o mne. Nepisem mu, nevolam - aj ked na meniny mi napisal sms, potom ja jemu. To bolo vsetko.. Lenkazv - neboj zvladnes to, aj smutok prejde.. ja viem, ze sa ti teraz zda, ze toto vsetko su len reci, ale je to naozaj tak. Ja som si vymyslela hned po rozchode tolko aktivit, ze som nemala cas na nic mysliet a hlavne som sa musela unavit "do mrtva" aby som vobec zaspala. Nastastie mam perfektnych kamaratov a neraz som sa im aj o polnoci mohla vyplakat na ramene. Aj teraz mi je este obcas smutno, stale byvaleho priatela lubim, ale nebudem niekoho nutit, aby so mnou bol... A to s tym spoluziakom - ja sa na novy vztah necitim este ani teraz - ale u kazdeho je to ine... V kazdom pripade ti drzim palce x-) ak sa budes potrebovat vyrozpravat tak mi napis IP :-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
asi mas pravdu kaktusik, vsetko raz preboli a s odstupom casu sa nezda take hrozne.....ja na jednej strane pocitujem strasny smutok voci tomu celemu, voci tomu ako sa sprava (spravanie typu- jakziv ma nic lepsie ako rozchod nepostretlo, konecne som slobodny a mozem si robit co chcem a pod. , aj ked je to len pravdepodobne nejaka zasterka a urcite to nema tak na salame ako to preznetuje) a na druhej strane mam voci nemu neskutocnu zlost.....asi to vsetko chce len cas, v prvom rade sa musim najst urychlene pracu a zamestnat sa niecim, chodit cvicit a tak a nebudem mat aspon cas mysliet na sprostosti, keby to bolo tak jednoduche ako sa to pise..... :-S
Odpovedať
ale pravdepodobne je to jedina cesta ako sa z toho dostat, a co sa tyka spoluziaka- je fajn, velmi mily, so vsetkym mi chce pomahat,.....atd. ale z mojej strany pravdepodobne o nic viac ako kamaratstvo nejde, aj ked je to dobry chlap a viem ze by ma na rukach nosil......to sa asi neda sa zalubit len tak ked iskra asi nepreskocila......alebo da? :-)
Odpovedať
baby ja som v rozvodovom konaní, ziadost som podala ja, rozhodla som sa a mam rovnake pocity ako lenkazv. moj mm prosí, nech to nerobim, ale nikdy mi nebol oporou a ked sa vyskitli problemy na vsetko som bola sama, aj ked sa nam dcerka narodila, on ani nezostal v ten den doma z prace, este ma vysadil, nech idem nakupit co uznam za vhodne - ked sme sli z porodnice... vzdy ma od seba odhanal a xy vecí co tu nebudem ani rozoberat, tiez mal nejaku kamaratku o ktorej som sa dozvedela, tiez s tym sekol a tiez som prestala doverovat... je toho hrozne vela. mame domcek v ktorom som zostala ja s dcerkou, my sme na samotu zvyknute, lebo mm stale iba pracoval, alebo si siel potom po svojom, teraz tu uz nebyva 2mesiace a ja sa zrazu citim hrozne opustena, tiez mam priatelov ktorym mozem volat aj opolnoci, rodicov, kde mozme s malou travit cele tyzdne,ale nejako ma to nenaplna a som z nich nervozna, lebo ma chcu kvazi ochranovat a ,,organizovat,, zivot... a s priatelmi to tiez uz nemam chut omielat a rozoberat dookola...moj mm mi v podstate nikdy skaredo nepovedal, nebili sme sa, obcas sme sa pohadali, zarabal slusne peniaze, ale to asi pre stastny zivot nestaci,lebo ja so stastna nebola. viem, ze vie byt aj ,,normalny,, ale vtedy mam z neho pocit, ze sa silí aby bol taky akeho by som ho chcela mat ja... no a proste neviem ako to cele dopadne, vsetci priatelia niekoho maju,maju svoju pracu a my sme tu s malou zatvorene a uz mi je trapne vyvolavat stale niekomu, nech ku nam pridu... aktivity neviem ake si mam najst, lebo byvam na dedine a nic sa tu neda robit a sla by som aj do prace, hoc som na MD,len neviem do akej...lebo moje miesto bolo zrusene, chvilu to vypadalo nadejne, ze sa od januara budem moct vratit ale je to asi v passe. mam 31 a idem zacinat odznovu s malou dcerkou za ktoru mam obrovsku zodpovednost...ale je to moje slniecko...tiez mam mm stale rada, ale ja uz som prestala akceptovat tie jeho vrtochy...alebo je to len zvyk a strach zo zmeny? sama neviem...ale dovera je prec,sklamal ma na celej ciare...
Odpovedať
lenkazv - ten odstavec po smajlíka mame uplne rovnaky, tie reci a skutky...komunikacia... :-| viem ako ti je, lebo 5 rokov je dlha doba a kedze ste zili v jednej domacnosti, akoby ste boli manzelia.... aj ja si myslim a dufam, ze sa v dobrom rozídeme uz len koli dcere, ale fakt neviem ako to dopadne, netrufam si to ani odhadnut...
Odpovedať
drzim palce liliana15, Ty musis byt silna kvoli malej, lebo urcite chces pre nu to najlepsie a pokial by si nebola stastna Ty tak ona sotva- nemam sice deti ale takto nejak to vnimam, ked sa to tak vezme naco su nam chlapi v ktorych nemame oporu a na vsetko sme aj tak same? asi je to naozaj len sprosty zvyk, ze tolke roky clovek s niekym prezije tak je prirodzene ze mu chyba ked tu zrazu nie je, vsak pocas tych rokov boli aj pekne chvilky, ale asi radsej sama ako sa trapit, urcite sa ti podari najst si pracu a casom nejake naplnenie v zivote (to dufam ze sa podari aj mne :-) ) a casom sa mozno objavi niekto komu na vas bude zalezat, drz sa a urcite to zvladnes :-)
Odpovedať
a este k tomu ze prosi- Tvoj aspon prosi, moj povedal ze keby nebol taky tvrdohlavy, tak by sa mozno aj pokuisil to zvratit, ale kedze je tvrdohlavy.......tak co na toto povedat dievcata? nemam slov......napada ma jedno vystizne prirovnanie na 5 pismen a zacina na K a konci na T, asi ma to iba utvrdzuje v tom, ze nemam co lutovat a nema mi byt co luto.....
Odpovedať
Profilova fotka
lili neboj zvladnes to... 31 rokov je super vek a znova zacinat nie je az take strasne, mas dieta, ktore dava tvojmu zivotu zmysel a na to sa skus teraz zamerat... aj mne chvilu sli vsetci kamarati na nervy, kazdy mi chcel pomahat... my sme sa s byvalym priatelom najprv len teoreticky bavili o rozchode, kedze sme citili, ze uz to nie je to co predtym, ja som to ale za kazdu cenu chcela udrzat... Ani neviem kde som zobrala tu silu sa ho opytat, ci sa chce rozist. A ked sme sa rozisli, tak nakoniec povedal, ze sa mu asi aj ulavilo... no neviem aka je situacia u vas - ty si nepremyslala nad tym, ze by si manzelovi este dala sancu? alebo je to uz v stadiu, ze ina moznost nie je? a lenka s tebou uplne suhlasim, nenapisala by som to lepsie - vieme si velmi zvyknut na to, ze niekoho pri sebe mame... akurat s vetou o opore - ja som sa o toho mojho mohla opriet hocikedy... velmi mi pomahal, dodal mi sebavedomie a sla som na vysku.. a dnes som mu za to vdacna... aj ked mu to uz nemozem povedat...
Odpovedať
dakujem za podporu baby... :-) lenkazv - vies s nim to bolo tak, ze ked som chcela riesit ja, tak on bol tiez tvrdohlavy a riesit nechcel... riesi az teraz, ked to ma zapár... slubuje hory - doly... predsa, ked niekoho lubim, tak sa s nazim o to aby bol vztah v pohode a problemy riesit priebezne a zbavovat sa ich...a nie ignorovat, ignorovat a ked ma to zavalí tak sa z toho hrabat a tvarit sa, ved je vsetko v poriadku, o co vlastne ide...??? =-) kaktusik - on uz jednu sancu dostal a nevyuzil, chvilu bolo dobre, je pravda, ze potom ho zasiahli nejake okolnosti..ale ja si myslim, ze ked sa vyskytnu problemy rodina ma drzat pokope a nie sa delit... v tom je sila rodiny v sudrznosti a laske, opore...a uprimne ja som mala par mesiacov po svadbe, pocit, ze to nie je to prave orechove a nechcela som si to pripustit a tiez som to drzala silou mocou, len nech je dobre, ako hovorim mam ho stale rada, ale nie som s nim stastna aj ked fin.zabezpecena a toho sa asi bojim najviac, ci budem moct dat svojej dcere tolko aby jej nic nechybalo okrem lasky...
Odpovedať
Profilova fotka
lili - uplne s tebou suhlasim.. rodina ma drzat pokope, ja som sa vzdy snazila, aby sme problemy zvladali spolu... a pred svadbou si mala aky pocit? ze je to muz, s ktorym chces ostat do konca zivota? mne je dnes zrovna trocha smutnejsie ako inokedy... ale asi to je tym, ze mam toho vela v praci a v pondelok mam skusku...
Odpovedať
kaktusik - nebud smutna, drzim palce nech skuska dobre dopadne... ;-) no vedela som, ze nie je dokonaly - kto je? :-D bola som si vedoma, ze ma nejake svoje muchy, ale myslela som si ze laska vsetko prekonáááá. ano urcite som sla do manzelstva s tym, ze to bude do konca zivota... lenze po svadbe sa prejavili nejake tie crty o ktorych som ani netusila, napr., ze je dost naviazany na svoju matku, rodinu ... co som pred svadbou vobec tak nejavilo...a nakoniec ja a dcera sme daleko zaostali za jeho pracou, povodnou rodinou, jeho zaujmami...vztah nemoze fungovat, ked iba jeden ustupuje a druhy nie... -
Odpovedať
Profilova fotka
no ja som bola s ex skoro 3 roky..kedze sme si prestali rozumiet a kazdy z nas vyviedol pre toho druheho katastrofalne veci tak sa t proste zvucnou hadkou..ukoncilo..po tyzdni mi sice volal..a od segry som sa dozvedela ze ma chcel poziadat o ruku..ale o com by to bolo..on bol o 5 rokov starsi a nevedel co chce a ja maturantka som chcle chytit zivot do vlastnych ruk.. cely rozchod som znasala tiez tak ako vy..nevedela som co robit..maturity pred dverami ale ziadna chut sa ucit..nakoniec som chodila vonku s kamosom..mesiac poza skolu..nakoniec ked som sa vratila ( to bolo presne pred ustnymi skuskami par tyzdnov) tak ma skoro nepripustili k maturitam pre malo znamok,...ale vsetko som zvladla po mesiaci som s tym kamaratom zacala novy vztah..teraz sme zasnubeny,zije v jednej domacnosti a je nam dobre.. jeho ex je uz vydata a ja s mojim ex som +- po 2 rokoch zacala komunikovat navstevujeme sa..on ma priatelku a za par tyzdnov cakaju prirastok..taze myslim ze sme vsetci styria zisitili ze nas vztah nenaplna a ze je to uz len sila zvyku..dlhi cas spolu a strach z buducnosti... netvrdim ze so svojim terajsim priatelom budem do smrti..naveky..ale viem ze teraz som stastna a ze takto to chcem..dufam ze nam to bude klapat a ze nenastane cas rozchodu..ale keby aj tak sa zbalim a pojdem dalej..tak ako vacsina z vas..
Odpovedať
ahojte baby, nejak sme sa odmlcali na dlhsiu dobu :-| , ako ste na tom? ja som si akosi uvedomila po skoro 3 mesiacoch ze by som ho chcela spat, len zial cesta spat uz asi nevedie, ani neviem ako ale asi po 2 mesacnej odmlke sme sa opat stretli, pozval ma na obed tak som s nim sla, potom na dalsi a potom sme spolu stravili jeden vikend, ktory bol taky ze este asi dlho budem nan spominat, no a po tomto celom som si nejka uvedomila ze som asi spravila chybu a konala unahlene a chcela by som to vratit, lenze........je tu problem ta jeho "kamaratka" ktoru som minule spominala (mimichodom zadana baba ktora sa pred 2 tyzdnami stahovala so svojim frajerom do spolocneho bytu), denno denne sa stretavaju a sice mi tvrdi ze "zatial" su iba kamarati mam pocit, vlastne istotu ze ich vztah ten kamaratsky uz prekrocil, neviem co mam robit, povedala som mu ze chcem aby sme si dali druhu sancu, ze ho stale lubim ale viem ze beha za inou a to mi vadi, povedal mi ze nemam na neho tlacit ze sam nevie co chce, ona ho laka, asi je to nieco nove, nepoznane, pritahuje ho, neviem ako proti nej bojovat, najradsej by som ju uplne vymazala z jeho zivota, ale to sa neda, som z toho nestastna, z toho aka som sprosta, ako stale robim tie iste chyby dookola, robim kvoli nej sceny, pritom na to nemam dovod kedze sme stale rozideni, uz som si povedala ze sa ukludnim, budem to brat s nadhladom a proste pockam ako sa rozhodne, lenze tym ze mi povedal ze "zatial" spolu nic nemaju a nieco ho ku nej taha a ze nemam na neho tlacit mi to pride take, ze mi iba nechce do oci povedat ze ma uz nechce :-( , strasne ma to trapi ze aka som bola sprosta a konala tak ako konala, chcem ho spat, len neviem ako a neviem ci to ma vobec este vyznam sa o neho snazit
Odpovedať
baby vie mi niektora poradit prosim?
Odpovedať
Profilova fotka
lenkazv, tlacit na neho alebo davat nejake ultimatia nema ziaden zmysel, ak nema byt s Tebou z vlastnej vole, tak by Ti to skor alebo neskor zacal vycitat ... presla som podobnym, asi najdolezitejsie je udrzat si aspon stipku hrdosti a neprosit ho, aby sa vratil alebo aby sa s nou prestal stretavat ... ja som mojmu byvalemu dala cas, nech si spravi v hlave poriadok, po troch mesiacoch sa dal s tou druhou dokopy a o dalsie dva mesiace mi vyznaval lasku a pisal, ze keby to mohol vratit, tak ma nikdy neopusti (boli sme spolu viac ako 5 rokov) ... ale u mna skoncil, ked si s nou zacal, dovtedy som cakala a bola by som schopna mu odpustit ... teraz mam priatela,co by ma najradsej na rukach nosil, budem sa vydavat a som stastna :-) a byvaly? ked smesastretli, tak sa o svojej priatelke vyjadroval dost neuctivo (ani nechcem vediet, ci aj o mne tak hovoril, ked sme spolu boli), ale tvaril sa, ze vztah s nou berie ako cenu za to, ze ma opustil ... teraz maju dieta a tvari sa, ze je spokojny...
Odpovedať
dakujem pifina, viem ze neprosit ho ani davat mu ultimata nema zmysel a mozem ho tym akurat viac znechutit :-( , len neviem ci tie jeho slova o tom ze nevie co chce a nemam na neho tlacit atd. nie su len takou zasterkou a nevie ako mi povedat ze ma uz nechce, neviem, som zufala a totalne na dne, nic ma nebavi, som bez prace ktoru v takomto stave ani nemam chut si hladat, neviem ci som sa niekedy v zivote citila takto zle :-( , cele dni len lezim a hladim do blba a placem, ani veci ktore ma predtym bavili a tesili nemaju pre mna teraz zmysel, uz som aj rozmyslala ci by som nemala navstivit nejakeho psychologa alebo co, lebo mam pocit ze ta bolest ktoru v sebe mam ma nikdy neprejde :-(
Odpovedať
Profilova fotka
ver tomu, ze prejde... chod naprechadzku, prevetraj si hlavu, precitaj si dobru knihu,a lebo chod s kamoskou do kina ... proste sa snaz naplnit den nejakymi aktivitami, aby si nemala cas mysliet na to, co ta trapi ... prvy mesiacje najtahsi, ale da sa prezit ... ak potrebujes plakat, tak plac, ale neumaraj sa myslienkami na neho ... ked ta nejaka myslienka napadne, tak sa skus vedome "presmerovat" niekde inde - spomienky na dovolenku, skolu, kamosky - nieco, co s tym chlapom nema nic spolocne ... ak potrebujes psychologa, tak ho navstiv, ja som vtedy mala tiez taky pocit, nakoniec som napisala o radu do jednej internetovej poradne a miesto psychologa sa mi ozvali ludia, co prezivali rovnake a nasla som tam velmi dobreho kamarata, s ktorym sme sa vzajomne podporovali v "nemysleni" na byvalych ...
Odpovedať
a ako dlho ti trvalo kym si sa z toho dostala a to najhorsie mala za sebou?
Odpovedať
Profilova fotka
najhorsi bol mesiac pred rozchodom, ked sa riesilo, cisa rozist alebo nie, ta neistota ma nicila ... po rozchode prisla vlna ulavy, ale len preto,ze uz je konecne rozhodnute ... a potom dalsi mesiac, ten bol tvrdy, plakala som skoro stale, pokial som nebola zrovna v praci, nevedela som v noci spat (som si na spanie davala pivo, aby ma to aspon trochu otupilo a akonahle prestalo posobit,t ak som sa v noci budila) a zacala som fajcit (toto nerob,nedavam Ti navod, potom sa totho clovek tazko zbavuje) ... bolo tam viac veci, mali sme spolu kupeny byt, rodicia uz viac menej cakali, ze sa budeme brat a ja som radsej ani domov nechodila, aby som im nemusela povedat, ze sme sa rozisili ... a k tomu este problemy v praci (zmena vedenia a vypoved) ... ale postupne som uz nemala sil plakat,schudla som 5 kil, lebo som jedla len nasilu, aby som vobec dokazala fungovat ... a ked som sa s nim obcas stretla a videla som, ako mu ziaria oci kvoli inej, spraval sa ako pubertiak, ktory sa prvy krat zalubi, tak mi doslo, ze to nema zmysel, ze on si moje slzy nezasluzi ... odstahovala som sa zo spolocneho bytu, nasla som si pracu, prestala som sa s nim stretavat a postupne som sa zacala znova usmievat ... najprv len sem-tam, ale co den to bolo lepsie ... sice som sa este sem-tam rozlutostila, ale uz sa to nevratilo do toho stadia, ze bez neho nedokazem zit, lebo som videla, ze sa to da ... a ked sme riesili byt a hypoteku, uz som bola uplne v pohode, ze sme sa dokazali normalne porozpravat a dohodnut,nerobili sme si naprieky, az mi to nikto nechcel verit, ze sa tak da rozist ... vela pomaha, ak sa mozes niekomu vyrozpravat z toho, co citis a cim prechadzas ... dokonca niekedy to nemusi byt ani realna osoba, ja som mu napisala dlhy list,ktory som nikdy neodoslala, ale napriek tomu mi to velmi pomohlo, ked som sa"vypisala",z toho, co citim, ake boli moje predstavya tuzby a ako mi ublizil ...
Odpovedať
1 2
3
4
…
14
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?