Kocky, ja som nikdy nebola ten typ, ze by som patrila do volajakej partie. Vzdy som
Mala 1-2 kamaratky aj to sme sa videli len obcas. Manzel tak isto. Posledne roky si ale vsimam, ze sa cesty nas a nasich priatelov rozchadzaju. Baby maju ine zaujmy, chcu cestovat,budovat si karieru,pripadne zit naplno, ucastnit sa roznych akcii, pripadne robia hostestky... Ja som sa vydala,zaujima ma domacnost, praca, manzel,politika,dianie vo svete,skola... A zistujem, ze
Poslednou dobou,si zo svojimi priatelkami nemam co povedat.dokonca mi je ich luto, akym smerom sa uberaju. Pokial zila moja mamina,bola mojou naj kamaratkou,spolu sme kavickovái,smiali sa a niekedy sme predebatovái aj celu noc. Manzel a jeho rodicia su moja jedina rodina... Napriek tomu ze moje priatelky su mi stale vzdialenejsie,mam ich velmi rada a viem,ze sa aktualne hladaju a potrebuju skusit rozne situacie. Aj tak vsak s manzelom mame niekedy pocit, ze by boli pekne, mat spolocnych priatelov, takych naozajstnych, s ktorymi by sme si obcas niekam vyrazili a mohli preberat temy, ktore nas bavia... Nemate aj vy taky pocit, ze priatelstva uz nie su ake boli a ze su dost povrchne? Nas nebavi bavit sa len o autach,slapkach,peniazoch,znackach a nasich ,,celebritach,, a mam pocit, ze toto su jedine temy,ktore vacsina ludi altualne riesi :(((
Som v podobnej situácii čo sa týka priateľstiev. Občas som z toho smutná ale mám pocit, že už sa s tým nedá nič robiť... v poslednej dobe sa mi zdá, že v dnešnej dobe sa už ani nedajú nadviazať úprimné priateľstvá. Staré priateľstvá bohužiaľ časom vyprchávajú...ako píšeš, iné záujmy, priority atď...a nové nejak neprichádzajú a to sa považujem za priateľskú osobu
Tiez sme nato podbne. Ked sme sa zoznamili s mojim nastavajucim, kazdy sme mali svoj okruh kamaratov. Ale neda sa povedat ze by to boli pekne priatelstva, skor chodenie von a zabijanie casu, ziadne vazne debaty. Ked sme sa dali dokopy, pochopitelne sme spolu zacali travit viac casu, konicky, ine zaujmi (svadba, byvanie, rodina a pod.) a aj tie kamaratstva sa zrazu odmadzili len na ,,ako sa mas a co nove,, tiez mam niekedy pocit ke mat nejaku ,,partiu,, podobne zmyslajucu teda spolocne temy a zaujmi, by bolo fajn. Zajst si obcas naveceru ci vinko. No mozno sme este nestretli tych spravnych ludi alebo nam nie je sudene nieco take mat, a mozno je to len vo filmoch :D neviem tazko povedat. Tiez si myslim ze je mimoriadne tazke nadviazat uprimne priatelstvo.
Väačšinou človek priateľov nachádza pri spoločných záujmoch - to je potom hlavná spoločná téma, o ktorej sa dá diskutovať a postupne sa samozrejme objavujú ďalšie. S tým samozrejme úzko súvisí aj to trávenie voľného času. Máme priateľov psíčkarov, z cvičáku, a tiež od koní - máme dvoch psov a jedného koňa :) S psíčkarmi chodíme spolu na dovolenky, cez víkendy grilujeme, v zime občas usporiadame nejakú spoločnú chatu - trúfam si povedať, že sa kamarátime celkom intenzívne. S babami od koní som v kontakte hlavne ja (manžel aktívne nejazdí), tam mám kamošky fakt dôverné, a celkovo je tam super partia, robíme často párty, kam pozývame i drahé polovičky, takže manželia nekoňáci si spolu tiež dobre pokecajú, aké že to majú doma postihnuté ženy :))
Čo sa týka "povrchných" priateľstiev, nemôžem súdiť: keď vlastníte koňa, alebo viac psov, s ktorými aktívne niečo podnikáte a máte pritom normálne zamestnanie, ste večne bez peňazí, takže autá máme staré, handry kupujeme v sekáčoch a na značky sa fakt môžeme zvysoka vykašľať :)) Zato sme večne na čerstvom vzduchu, len zriedka sa nudíme a kamoši sú fakt kamoši. Pri takomto životnom tempe na povrchné priateľstvá fakt nemám čas :)
No u mna je to podobne, dokonca som tu aj na mojasvadba hladala nejake kamosky, par bab sa aj ozvalo, vytvorila som FB skupinu, ale mesiace presli, skusat saty som musela ist sama, nakoniec aspon kamos dosiel, ktory tam stal ako nestastnik. o chvilu sa vydavam a zrejme moja rozlucka so slobodou bude vyzerat tak, ze si kupim flasu a sa doma ozerem, sama. Kamosky su roztrusene a dalsie niesu take blizke kamosky, ale ktovie, mozno sa obetuju :) esteze sa mozem s priatelom o vsetkom porozpravat, on je asi moja najlepsia kamoska :)
ja mam len jednu kamaratku este od strednej skoly s ktorou som v kontakte skoro kazdy den. vidime sa nie moc casto momentalne ale tak raz za mesiac - dva sa snazime. Ma ročné dvojicky a byvame od seba hodinku cesty čo nie je vela ale pri pracovnych povinnostiach sa to nedá tak lahko. Z BA som prisla do kremnice za mojou laskou a tu nemam uz vobec nikoho. také ozajstné priatelstva uz vobec nie. máme spoločnych "priatelov" z fitka ale to je vsetko. inak rozumeli by sme si temach ktore ta zaujimaju to je nasa dennodena debata - politika, dianie vo svete atd... :-D
Baby,aj ja som mala kedysi taky pocit,ale naozaj treba ist medzi ludi,nejake zaujmy...napr.my sme si nasli kamosov tiez na cvicaku a teraz aj na tanecnom,kde chodime spolu...skuste take cosi..
@sandra1989 my sme taki prisposobivi, svojich kamaratov mame obaja radi, stretavame sa a ked chcu rozpravat o "blbostiach", tak rozpravame o blbostiach, nechodievame von zase kazdy den ani kazdy tyzden, mam kamosky s ktorymí sa nam podari stretnut sa raz za rok a s tymi najlepsimi tak raz za dva mesiace. ale proste si to priatelstvo prisposobujeme. manzelovi kamosi manzela automaticky zaskatulkovali, ze je zenas, tak uz s nimi na pivo chodit nebude, tak proste sa snazim aj sama ho vyhnat, aj ked by chcel byt niekedy pri mne, aby siel aj s kamosmi na to pivo, aby tych kamosov nestratil. a s niektorymi kamoskami mame o com pokecat vzdy, pri niektorych je to horsie, s niektorymi si povieme len co mame nove, pri niektorych si to zase pretrpim, ked riesia presne take veci ako ty pises, co ma uz velmi nezaujimaju. ale proste snazim sa udrzat priatelstva co sa daju, lebo priatelstva su na nezaplatenie. fakt mam kamosky s ktorymi sa stretneme raz za rok a castejsie sa neda a pri niektorych by sa mozno aj dalo, ale radsej nechceme, aby sme si to nepokazili. ale aspon tie priatelstva ostavaju, aj ked v inej forme ako doteraz
Ja mám jednu kamarátku, ale spoznali sme sa dosť neskoro, vo veku, keď sa už také tie pevné priateľstvá nedajú vytvoriť, lebo na to akosi nie je priestor. Spája nás najmä to, že obe rady cestujeme, ona má rodinu a ja frajera, čo je rád, že občas niekam vypadnem bez toho, aby som tam ťahala jeho, on je taký domased. Skôr ma mrzí, že nemáme žiadny spriatelený pár, s ktorým by sme šli napr. na dovolenku alebo podnikali nejaké akcie, jeho najlepší kamoš si našiel partnerku, s ktorou sme si veľmi nesadli. Okrem toho, všetci naši známi majú deti a ja deti nemám rada, takže tam spoločné akcie nehrozia :-)
@cervenaruza123 presne,suhlasim s tebou,mne sa zo SŠ veľa priateľstiev rozpadlo kvoli diaľke...zostali mi dve kamošky,aj s tými som tak raz za 4mesiace...Skor máme okruh ludí v ramci aktivit. Draheho kamoši maju deti a zas další kamoš nema ani frajerku, tak s nim podnikať spoločne akcie nehrozí..A nie vždy sa každemu hodí ísť na nejaku akciu...Netreba mať veľa kamaratov,pokiaľ máte pár kvalitných...ale ja som napr. rada,ked mám veľa známych a s každým sa da zažiť a pokecať o niečom inom...;-)
Ja vobec nesuhlasim s tym, ze "priatelstva uz nie su, ake boli, ze su povrchne", ludia su rozni, a tak to bolo aj v minulosti, inak sa vyvijaju, maju rozlicne zazemia, intelekt a podobne, a to vsetko formuje cloveka a rozhoduje o tom, s kym si rozumie a s kym nie. Okrem toho to, o com sa ludia bavia, predsa nemoze definovat hlbku priatelstva, akoze ked su dve kamosky co sa bavia o kabelkach a ine dve, co sa bavia o politike, tak priatelstvo tych prvych dvoch je automaticky povrchnejsie? A to uz preco? Tie prve dve si predsa mozu byt omnoho blizsie. Skor mam pocit, ze znalosti ludi su povrchnejsie, precita si to diskusiu na nete a tvari sa to ako neurochirurg po 20 atestaciach, medicina je len priklad, podobne to plati o politike, fyzike... Mam zopar kamosov resp. znamych, ktori sa pohybuju v umeleckej branzi (hudba, divadlo, moda), tak s nimi sa bavim o inych veciach ako s dobrym kamosom, ktory ma genialny mozog, a snazi sa ma naucit hrat sach, rovnako ako sa o inych veciach bavim s mojim naj kamaratom, s ktorym vacsinou riesime seba navzajom, svoje zivoty, vela sa bavime o praci, kedze ju mame rovnaku, a filozofujeme o svetonazore. Podla mna dobreho priatela mozes stretnut hocikedy, hocikde, a v akomkolvek veku, neviem odkial prameni ta predstava, ze priatelstva sa daju vytvorit len v skole, mam napriklad fantasticku priatelku, taku naozaj dobru priatelku, ktoru som stretla v praci, ked som ja mala 26 a ona 44, a dala by som za nu ruku do ohna. Mozno staci zahodit predsudky a otvorit sa novym zazitkom, doma v byte je tazke stretnut novych priatelov...
@sandra1989 cítim sa podobne! najskôr sme sa stretávali s drahého sesternicou a jej partnerom - žiaľ, potrebovala veľmi o mne a o nás klebetiť ... takže už nič ... teraz máme partiu ale nie je to ono ... stále sa niečo rieši ... vzťahy, vraj sa meníme všetci okrem jednej ... a tak ... máme jeden pár z partie tak trochu radšej a s nimi sa stretávame ... ale nakoľko aj oni pracujú tak všelijako a majú kopec svojich starostí hlavne v rodine tak je to len občas ..
teraz keď mi skončila škola, tak mám pocit, že som ešte viac sama .. proste nemám s kým drkotať o receptoch a varení, dokonca aj politike či ekonomike :D ja viem som divná ... ale fakt ma nebaví riešiť či je make up od max factoru lepší ako alverde z dm :D :D a tak no ... a to nehovorím o babyboooome .... sa vôbec nechytám :D
Ahojte, tak aj moja troska do diskusie.
Tiez mam take roztriestene vztahy kamaratske. Pomerne casto som menila skolske kolektivy, takze take skolske kamaratstva odvial vietor kazdou zmenou. Dokonca aj VS som studovala 3 roky ''tam'' a 2 roky ''tu'', pricom ''tam'' sa vyformovali ovela prijemnejsie vztahy, nez ''tu''. Bude to zniet ako klise, ze v BA nie su taki dobri ludia... v podstate by som nepovedala, ze ludia su zli, ale kazdy ma tendenciu hladiet si svoje. Chybalo mi naplnenie idealnej predstavy, ze SME kolektiv. Ze nieco robime spolu. Mozno aj moje zameranie na VS, ktore bolo nehromadne (ziadnych 300 ludi v rocniku), k takemu dost nizkemu cislu prispelo. A ako to byva, ludia studovali casto skolu ''aby nejaku mali'', nie preto, ze by ich to vyznamne zaujimalo, ze by chceli pocut a pochytit co najviac. Mne tak napriklad chyba jednoduche, obycajne posedenie si niekde, debaty, filozofovanie, ktore by nebolo nadutym predvadzanim sa... logicke, uprimne, kludne nadlahcene, ...intelektualne? a to nemyslim so ziadnym snobskym podciarknutim.
Rodina snubenca:
Do znacnej miery mam az nechut k partnerovej rodine, kde sa dar ''vazi'' velkostou -cim vacsi, tym lepsi, kde snubencov brat musi hovorit len o sebe, dokonca sa dokaze vytahovat vecami, ktore nie su na vytahovanie a nik mu na to nepovie, ci je normalny a ja nemam gule... A pritom ma to riadne stve. Predstavte si, ze by som chcela svetu povedat -aha, som cista ako lalia a odpovedou mi bude: Ano? A v rodine mate toto?
Moja rodina:
Moj brat ma velmi specificke dievca, s ktorym sa velmi tazko vychadza. Cize aj puta, ktore by mali byt najsilnejsie a mohli by byt silnymi vazbami v zivote, rodinne rovesnicke, pre mna zlyhavaju. Bud sa prisposobim alebo ma to bude ominat ako kamen. Ale prisposobili by ste sa moralnemu upadu?
Kamaratstva:
Jedna kamaratka sa vydala na Oravu, druha zije v Cesku, dalsia tiez v Cesku a ta, ktoru mam v BA je skor na take beznejsie, babske temy, ale nejakym sposobom to je taka konverzacia, ktora klze po povrchu. Asi samy viete, ako tazko sa opat ladi na podobny ton s niekym, s kym sa dlhsie nevidite.
Mam jedneho kamarata, ktory byva velmi daleko, ale raz za cas zavita do BA. Spoznali sme sa na jednej sutazi, cize nieco, co sklbi zaujmy. Ale ist s nim a so snubencom naraz von vyzera a posobi trochu absurdne. Kazdopadne neskusala som to a bolo by to asi divne.
No co... kracame si zivotom (behame, skaceme, podliezame) a hadam este postretavame mile, dobre, rozumne baby, ktore nepotrebuju medzi sebou sutazit (z coho potom vykukuje falos) a s ktorymi bude rozumna rec :) Podla mna je ich aj tu plno. Tak si drzme palce.
No ono je to tak, ze po skole sa proste ludia roztratia po svete a tie kontakty su obmedzenejsie, nejde o to, ze by boli priatelstva povrchnejsie, len to, ze mame viac slobody v cestovani so sebou prinasa tuto nevyhodu, ze proste nemas cely zivot tych istych ludi na tom istom mieste...
a co sa tyka toho, ze so slobodnymi kamaratkami mate odlisne temy, tak to je jasne, kazdy je v inej faze zivota, ma ine starosti, takze aj ine temy.
S jednou z najlepsich kamaratiek zo strednej som sa stretla asi po roku teraz, kedysi sme spolu vidli dlhe filozoficke rozhovory, rozoberali knihy, chodili do kina a podobne, teraz sme skor rozoberali svadby a deti byvalych spoluziakov:D
Kedysi sluzila rozlucka so slobodou prave na to, ze sa divca rozlucilo fakt so svojimi kamaratkami, lebo si uvedomovali, ze potom uz sa s nimi nebude tak casto stretavat,budu mat odlisne temy, odlisne povinnosti realne prechadzala do inej skupiny- k vydatým ženám, kde si musela hľadať nové priateľstvá, takže tá rozlúčka mala aj reálny zmysel rozlúčky... asi vedeli, prečo...
Je to zvláštne, veď keď toľko veľa ľudí chce to isté (pevné priateľstvo), potom by nemal byť problém si ho vybudovať, či? Ja mám to šťastie, že som v mojom partnerovi našla svojho najlepšieho priateľa. Popritom mám výborný vzťah s mojim bratom a švagrinou, s ktorými sa často stretávame a môžeme o všetkom pokecať. Mám tri blízke kamarátky, s ktorými sa stretávam, keď sa dá, s tou najbližšou každý týždeň-dva. S kamarátkou z detstva, ktorá býva ďaleko, si pravidelne píšeme siahodlhé maily alebo listy :-) Mám super kolegynku, s ktorou hocikedy môžem vybehnúť na kávu. Máme skvelých kamarátov z manželovej strany - jeden párik, s ktorým si veľmi dobre rozumieme, chodíme von, navštevujeme sa, boli sme spolu aj v Chorvátsku na dovolenke :-) Ďalej máme viacero kamarátov a známych, s ktorými sa navštevujeme a chodíme von párkrát do roka. Plus spoločne sa venujeme tancu a v tanečnej komunite sme spoznali množstvo ľudí, s ktorými sa dá pokecať.
Myslím, že tak ako všetko, aj priateľstvo si vyžaduje starostlivosť a tá keď chýba, priateľstvo začne chradnúť.. O vzťahy sa treba starať. Ale to si vyžaduje čas. Ja by som si tiež priala mať lepšie vzťahy s niektorými ľuďmi, ale zároveň mám toľko iných aktivít, že nemám vôbec voľný čas, nudu nepoznám a čas mi beží šialene rýchlo. Úprimne ani neviem, KEDY by som sa mala ešte viac socializovať. Ja som ale introvert, potrebujem priestor aj sama pre seba, mať svoj program, len ja sama, vo svojom svete.. A tak veľa čítam, venujem sa korálkovaniu, servítkovaniu, vareniu (to je moje hobby a relax :-)) . Zároveň potrebujem pohyb, tak chodím plávať, bicyklovať, občas behám, cvičím, chodím na túry.. Mne to stačí, práveže ešte cítim, že nemám dostatok času venovať sa všetkému, čo by som chcela.
Ale keď sa vrátim k Tvojmu príspevku - tie témy, ktoré si napísala, že väčšina ľudí aktuálne rieši - to som sa len zasmiala :-)) Z môjho pohľadu sú to pubertálne témy a ak ľudia v tvojom okolí ozaj toto riešia, tak zmeň prostredie, kým ti to udrie na mozog (nič v zlom :-)) Hovor o témach, ktoré ťa zaujímajú a všímaj si, kto reaguje, kto sa "chytá".. Určite takých ľudí nájdeš, lebo môžem povedať aj za seba aj za množstvo ľudí, s ktorými sa stretávam, že takéto témy (šľapky, celebrity, značky...) sa medzi normálnymi ľuďmi neriešia (dúfam, že nikoho neurazím, každý máme iný pohľad na to, čo je normálne...).
Nechcem ta urazit, ale nepaci sa mi tvoj nazor, ze zeny/dievcata, ktore nemaju partnera alebo nemaju take krasne manzelstvo akym sa ty prezentujes by boli "horsie" alebo sa hladali. Nie kazdy je rodinne zalozeny ako si ty, ak by si sa nedajboze rozviedla (co ti ale teraz pride nerealne, to beriem) tak by si sa musela obratit prave na kamaratky, ktore tym, ze si myslis ze okolo tvojho manzelstva sa toci cely svet, stracas. Hovorim, nepisem to v zlom, ale nepaci sa mi ked je niekto tak strasne zamerny len na jedno a potom pride zmena a on zisti ze nikoho nema. Nemusi ti byt luto tvojich kamaratok, nemyslim si ze tvoju lutost potrebuju, navyse ak vidia, ze sa na ne pozeras, ako keby boli chore, ked nemaju taky nalinkovany zivot ako ty, ze nevyhladaju vasu spolocnost. Nepisem to preto, lebo by som bola ako ony, sama mam pekny vztah, ale tento nazor sa mi proste nepaci. Ked chces ludi ako ty, tak si musis najst asi nove priatelstva
no máte tip na založenie skupiny.......ono je to ťažké nájsť niekoho .... ale časom sa z tých, s ktorými si nerozumiete stanú možno vaši veľmi dobrí kamaráti len treba vyčkať, kým sa dostanete na rovnakú vlnu.moja najlepšia kamarátka je môj manžel:DDDDD
ja som mala dokonca "partiu" ...vtedy som to brala ako dar z nebies, doslova, lenže potom som si našla svojho budúceho manžela (no dobre, dala som sa s ním dokopy) a oni to proste nepochopili, začali mi hovoriť, že sa mám spamätať, že mám aj na lepších, že je to mumák zo zapadákova........tak si viete predstaviť ako mi bolo.....a ešte k tomu kamarátka, ktorú som brala ako najlepšiu sa za mňa v tejto skupine nepostavila....dokonca doteraz s nimi chodieva von (ja som ju tam priviedla, vlastne sa to dá brať tak ako keby ma nahradila)
no ale k téme, @sandra1989 proste máš iné záujmy, to sa stáva, ale nemyslím si, že by to bolo niečo zlé....možno ani nebudeš vedieť ako a buď si nájdeš nové kamarátky, s ktorými si budeš rozumieť viac ako s ktoroukoľvek inou doteraz alebo sa Ti "vrátia" tie staré :) a toto blbé obdobie bude len nepríjemná spomienka :)
Dievčata ja to pocitujem rovnako :) pred svadbou som mala vela kamosiek a kamaratov, ale s casom kamosky sa rozprchli po svete kamosi sa ozenili a ja som sa prestahovala do ineho mesta za manzelom kde nikoho nepoznam a stava s a zo mna zienka domaca, ktora caka na svojho manzela doma nikde nechodi, nechcem mu tym liest na nervy, lebo ja to zle prezivam. Takze hľadam nove kamošky z kosic s rovnakym problemom. mozno sa tu nejake najdete a spolocne vytvorime nove pekne priatelstva :) tinka z kosic
U mňa podobne, môj najlepší priateľ je manžel :-) Potom mám ešte dvoch, s ktorými si píšem už cca 8 rokov a bavíme sa fakt že o všetkom, áno chlapi sú to ale úplne v pohodke :-D Jeden žije v Rakúsku a druhý asi 150km odo mňa. Chýba mi ale skutočná priateľka. Jedna sa mi vydala na Zamagurie a už má dve deti, druhá býva s manželom a tiež dvoma deťmi ´na maďaroch´ a tretia zostala v Anglicku takže píšeme ;-( Tu mám dve kamarátky, jedna je však pracovne vyťažená takže na seba máme málo času a vlastne iba voláme ;-( A druhá má už dve deti tak si viete predstaviť. Je to ťažké pretože v podstate mám veľa kamarátov a známych, ale všetci sú preč, alebo majú nabité životy, ešte aj brat mi žije 100km odtiaľto a sesternice mám v Bratislave, Brne a Manchestri. Niekedy by som sa tiež najradšej odsťahovala, lebo s prácou je to tu zlé, už sa to podobá na východ. Tak stále čakám čo život prinesie...
Mam pocit že manželovi priatelia má tak ako pred svadbou aj po nej stále nemusia ...moja naj kamošk a sa oodsťahovala ďaleko občas sa cítim sama ...poslednú dobu je mi naj kamošku mama.....často s manželom nevieme ako zabiť nudu či voľný cčas. ..kino..obchody ...no cítim sa osamelo ...Keď sme v vonku s ,, priateľmi " ktorý spolu žúru ju každý týždeň a m vybehne me koli povinnostiam a práci mojej škole von raz za mesiac sama cítim že tam už nepatríme (m) ...... keďže obaja pracujeme manuálne na šport či fitko cez voľno ani ne myslíme .....občas som zZ toho všetkého zúfalá ....
My so snúbencom, ak máme voľný čas, tak ho najčastejšie trávime spolu, keďže ani nebývame blízko seba. Pozrieme si film, chodíme na prechádzky, do kina, jeden čas sme chodievali aj do posilky. S kamoškami si občas vyjdem, najmä so spolužiakmi alebo naj kamoškou zo strednej. Snúbenec sem tam s kamarátmi, ale už to nie je tak často ako predtým. Ale napr. mne osobne to nejak neprekáža. :) Beriem to ako normálnu súčasť života, že som sa posunula niekam ďalej, ako napr. niektorí rovesníci a veľa vecí mi už ani nechýba, ako diskotéky a pod.