Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Život po svadbe

Bojím sa, že sa po svadbe zmením... k horšiemu

Zobraz úvodný príspevok
Profilova fotka
ahojte, prosím pomôžte mi vyriešiť takú moju dilemu. Bojím sa, že sa po svadbe zmením. Tak nejak podvedome, že to bude k horšiemu. Myslím, že to pravení už z toho vedomia, že naraz zmením bydlisko, priezvisko, začnem variť... Ja sa nechcem zmeniť k horšiemu :-(
Odpovedať
1
2
herminka:u nás bolo napríklad také, že stále, keď mal ku mne drahý prísť, tak som popratala svoj večný bordel na písacom stole. Až po asi troch rokoch prišiel na to, že ja v skutočnosti, čo sa týka papierov, kníh, učenia som neskutočný bordelár :-)
Odpovedať
Herminka, bojíš sa, že Ťa nebude mať rád, keď zistí, aká si? Povedz si to tak: budeš mať Ty menej rada jeho, keď ho viac spoznáš?
Odpovedať
Profilova fotka
toho varenia sa až tak nebojím. Ja som taký typ, že ja najradšej varím sama, nemám rada, keď sa mi do toho niekto stará. Preto som sa aj kedysi obávala, keď budeme bývať u svokrovcov, ako budeme spoločne variť, ale teraz je už problém vyriešený, lebo budeme mať kuchyňu sami :-D A veľmi sa teším, keď si ju budeme zariaďovať - kupovať hrnce, taniere, príbor, šálky a bude to naše. A tiež sa teším, keď pojdeme do obchodu a budeme kupovať potraviny a vymýšľať čo z nich uvaríme. :-)
Odpovedať
ja osobne sa viac teším zo spoločného zariaďovania, ako z príprav na svadbu. Zo svadby mám taký malý stresík, ale spoločné nakupovanie a chystanie si užívam naplno
Odpovedať
Profilova fotka
Ja tiež môjho upozorňujem na moje chyby a aj on na svoje a to je fajn, my pred sebou takého veci neskrývame. Teraz keď nad tým tak rozmýšľam, takéto pocity môžu prameniť už v detstve, naši sa rozviedli takže som vyrastala bez otca... No neviem, nie som psychológ, ale rada by som sa s nejakým porozprávala :-D
Odpovedať
o čom Veronika pokecáme ? ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
holky já s manželem žiji už 5 let, v jedno bytě, a změny tehdy byly, a to spíše v tom, fungování, chodila jsem na výšku, manžel pracoval, ale šlo to, a teď po svatbě se mi změnilo akorát příjmení, a nejen to, jsem hrdá na to když žíkám manžel :-D a ne přítel. janak vás zdraví další Verča
Odpovedať
Profilova fotka
nika.r - môžeme o tých prípravach na svadbu, z čoho máš stresík?
Odpovedať
všetky tie prípravy, dohadovania, aj keď so snúbencom sa zhodneme, sú trochu problémy s budúcimi svokrovcami. a tiež, či na seba nájdem šaty a topánky - mám 153 cm a nohu trojku ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
to ja mám zas opačný problém, mám 187 cm a nohu 8 :-(
Odpovedať
Profilova fotka
nika.r - môžeme pokecať cez ip, čo?
Odpovedať
fajn nápad :-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
Ahoj, Veronika, o tom strachu by si mala povedat v prvom rade svojmu nastavajucemu. Ak mu o tom nemozes povedat, potom to znamena ze nie je to vhodny clovek pre zivot s tebou. Som smutna z odpovedi tych, ktore sa "musia manzelovi ospravedlnovat" a pripravovat ho na to, ze nebudu doma varit... - ved to predsa nie je ich povinnost! Nie je to ani tvoja povinnost. Nie je to povinnost nikoho. Ked sa mu to nepaci, nech si navari sam. Ak ho na to naucis od zaciatku, bude to vyhra aj na cely zivot. Napokon, mozete sa pri tom striedat - ale nemalo by to byt podla mna tak, ze ty budes varit 5x v tyzdni a on raz a uz sa to bude pokladat za rovnost. Veci by mali byt fakt rovne - nezamienajme si rovnost s nerovnostou. Ak muz varit nevie, nema pravo vycitat ani tebe, ze to nevies alebo neurobis. Ked je lenivy sa to neucit alebo nema ochotu, tak je to jeho volba. Akurat muzi sa za take veci ospravedlnovat nemusia a my ano! To je velmi smutne! Vies, moje kamaratky, ktore sa vydali sa po svadbe naozaj zmenili. Najviac ma vzdy mrzelo, ze nevedia byt spontanne, ako predtym a hlavne, ked sa s nimi chcem porozpravat o normalnych veciach, neda sa to, lebo melu neustale dookola len o detoch. Pritom samy maju osobne problemy, pocity, smutok i veselost, ale akoby zrazu neexistovali, len tie ich deti - a este to zakryju nalepkou "dobra matka". Mam jednu vydatu kamaratku, ktora taka nie je a s tou je to fakt fajn. Ty mozes byt dalsou takou - ale aka budes je naozaj len na tebe! Jedina rada - maj svoju hodnotu, vaz si samu seba a vzdy, ked budes mat pocit, ze si "horsia", pozri sa na manzela, ci vsetko, co tebe "nejde" on robi a zvlada. Obrat si to - ked ty nevaris, on vari? Ked si ty nebola na nakup, on bol? Ked ty nevies opravit svetlo v kuchyni, on vie? Nie su zenske a muzske ulohy a prace - je len to, na com sa dohodnete a co u seba navzajom respektujete. Prajem ti, aby si toto zvladla - ale len ak to zvladnete obaja spolu, nebude v tomto smere dalej co riesit.
Odpovedať
Profilova fotka
komix: neviem, ale nie som si istá, či tvoj príspevok je tak úplne "rovný"... žena a muž sú prirodzene rozlišné stvorenia. Ženy sú i dnes jemnejšie stvorenia a muži tí silnejší, nech tvrdíš čo chceš. Nehovorím, že je normálne, aby žena po svadbe začala variť a zúrivo putzovať domácnosť, ale tiež nepovažujem za vhodné povedať mužovi: "neviem variť, no a a ty vieš?" A pokiaľ niekto považuje za rovnosť že on varí 6x v týždni a ten druhý iba raz, prečo nie? Je to o manželoch a o tom, čo oni považujú za normálne. Je tiež na zamyslenie, prečo ženy, ktoré sa stali matkami už hovoria len o deťoch.... možno preto, že toto je pre ne zmysel života a nie rozpustilosť a spontánne výlety do Viedne... ;-) Nechcem ťa napádať, alebo zhadzovať, ale zdal sa mi tvoj príspevok trochu krutý a "nerovný" ;-) Za norálne považujem komunikáciu medzi manželmia tiež, že ak má Veronika strach, porozpráva sa o tom s manželom... to je základ... a harmónia vznikne časom, to je prirodzené... 8-)
Odpovedať
madeleine, suhlasim s tebou vo vsetkom...! ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahojte babky a hlavne madeleine a komix. Obe ste ma svojimi prispevkami veľmi potešili, lebo v oboch je kus pravdy. Viem čo chcete povedať, ja nemám problém sa o tomto mojom strachu porozprávať s budúcim manželom, práve naopak už sme sa o tom rozprávali a môžem povedať, že môj strach opadol. Ten strach čo som opisovala v prvom príspevku nepramenil z neistoty či si beriem toho pravého alebo nie ako som čitala v niektorom z príspevkov, ale z úplne ľudského strachu z nepoznaného. Veď si priznajte, baby, keď ste nastupovali do nového zamestnania tiež ste mali strach ako to zvládnete, či budete dobrá v tom čo robíte, nie? A keď ste sa tam už oťukali a bol dobrý kolektív, strach opadol. Už sme nejaký čas spolu bývali, tak v tomto sa poznáme, poznáme aj svoje muchy, a varenie tiež nie je problém... čo sa týka toho či budem variť každý deň alebo nie, len mi bude nejaký čas trvať kým sa do toho zasvätím, lebo ešte som veľmi nevarila. A ja sa to chcem naučiť. A keď ma to bude baviť, tak budem variť aj dvakrát denne :-D Je fakt super, že ste tu babky, vždy pripravené pomôcť, poradiť. Dúfam, že aj vy si tu nachádzate cenné rady, teším sa na vaše ďalšie príspevky :-)
Odpovedať
ahoj veronika, ak ste uz zili spolu predtym, tak sa naozaj bat zrejme nemusis. My sme zacali spolu byvat az po svadbe vo vlastnom bytiku a musim vam vsetkym povedat, ze je to uplne uzasne - to prave nepoznane... Myslim, ze sa viac tolerujeme, vychutnavame si tu spolocnu zmenu ako manzelia a pre oboch je to prvy partner, s ktorym vobec zijeme. Cize ja som tu zmenu pocitila absolutne, ale iba v pozitivnom zmysle... ;-)
Odpovedať
Niko.r, já fakt nemyslím, že se před ním přetvařuji a neví, jaká jsem, mám spíš strach, že se změním, ale taky jsem si s ním o tom popovídala a jsem už uklidněná ;-) Janičko, díky za pozitivní psaní, doufám, že to budeme mít taky tak ;-)
Odpovedať
herminka, super, som rada, že si už spokojná. Nemyslela som to presne tak, že sa pretvaruješ, asi to tak vyznelo, prepáč. len si uvedomujem, že aj ja s mojím drahým sa stále spoznávame a stále je niečo, čo o sebe ešte nevieme a asi je to tak u viacerých párikov. čo ale určite nie je na škodu...čím viac sa poznáme, tým sa máme radšej. :-)
Odpovedať
Ahojte, zvlast veronika13! Chcela by som napisat par slov k tomu, co tu zaznelo, tak poporiadku: Madeleine - ze zena a muz su prirodzene odlisne stvorenia je tvoj nazor a nemusi s nim kazdy suhlasit. Ja napr. nesuhlasim. Su odlisni v biologickej stavbe tela, v pohlavnych organoch, ale to je vsetko, s cim som ochotna suhlasit. Zbytok je dany: socializaciou, vychovou a vzdelanim, prostredim, v ktorom clovek zije a ludmi, ktorymi je ovplyvneny atd. Ale to by bolo na dlhu debatu - proste skratka: to, co si myslis nemusi byt pravda pre kazdeho. Sme si rovni - je to tak v ustave, vstupujeme tak aj do manzelstva atd. Ak si myslis, ze si rovni nie ste, tak... Je to tiez tvoj nazor. Poznam zeny, ktore vobec nie su jemne a su to zeny. Poznam muzov, ktori vobec nie su silni a su to muzi. A nikto nemoze povedat, ze nie su. Ak nepokladas za vhodne povedat muzovi, ci vie varit, tak si budes musiet zvyknut na to, ze to od teba bude vyzadovat ako samozrejmost - ved je to tvoja praca, nie? Je to tvoja prirodzenost. Casom to uz ani neoceni. Bude to rutina. Tebe to mozno vyhovuje, ale neznamena, ze kazdej. Moja mama to tiez napr. varila cely zivot, ale bola by byvala rada, keby od mladosti naucila svojho muza i v tomto na nejaku tu vacsiu rovnost. Lenze teraz je uz dost "pozde". Co neurobis od zaciatku, na to si ten druhy zvykne a potom sa to tazko meni. Ale nejde len o to - moze sa ti v zivote cokolvek stat, mozes ochrnut a zostat lezat. Potom sa zacne ucit varit...? Alebo napr. nebudes moct nikdy odist na sluzobnu cestu ci niekde inde, lebo muz si nevie navarit? Kazdy to ma nejak vymyslene, ale mal by si to zvazit a pocitat s nasledkami. Ak niekto poklada za rovnost aj to, co rovnost nie je, je to na nom, ale mal by s tym pocitat. Hovoris, ze je to na manzeloch, lenze prave niekedy zeny nemaju odvahu povedat o tom takto priamo manzelovi - takze neviem, ci vzdy je to na NICH, na ich spolocnom rozhodnuti a na tom, co oni OBAJA pokladaju za normalne. Ci to nie je niekedy len na jednom z nich... Neviem, ci pre vsetky zeny je zmyslom zivota hovorit len o detoch, ale ak si precitas knihu Betty Friedan Feminine Mystique, tak uvidis, ze aj tie zeny zacnu casom trpiet, aj keby tie deti milovali sebaviac, lebo naplnenie musi byt vyvazene. Nemoze ist len z jednej strany. Ako tie zeny nenaplni len vylet do Viedne, tak ich nenaplni len sediet doma s detmi. Ista "rozpustilost", ak takto nazyvas nejaky ten vylet, je podla mna celkom normalna. Mat deti neznaci len sediet doma - inak sa clovek utrapi. Mozno sa ti zdam kruta, ale ver, ze zivot byva omnoho krutejsi. Ja som hlavne taka, ze sa snazim na veci pozriet realne a chcela som to povedat aj veronike. Cim skor si cim viac veci uvedomis, tym lepsie, lebo im mozes predchadzat. Komunikacia je na prvom mieste, s tym suhlasim. Ale musi to byt naozaj komunikacia, nie sustavne ustupovanie a podobne. Harmonia moze a nemusi vzniknut casom - to zalezi prave na tom, nakolko k sebe budu otvoreni, uprimni, tolerantni a ustretovi. Veronika13 - som rada, ze vam to ide a ze sa viete porozpravat, lebo to je fakt zaklad. Ale plati pre mna vsetko to, co som tu napisala (aj) pre madeleine: rovnost by byt mala. Ak ta ten druhy respektuje ako plnohodnotnu bytost, vazi si aj tvoju pracu v domacnosti a kedze si ju vazi, dokaze sa v nej s laskou striedat s tebou. To je podla mna rovnost. Povedz, nie si rada, ked ti muz navari nieco dobre, obsluzi ta - a potom ty jeho? Nie je radost striedat sa a robit si potesenie navzajom? Ja fakt neuznavam delenie roli, pretoze ochodobnuje ludi o poznanie toho, co robi ten druhy, o tesenie sa z podobnych veci, o ich ocenenie a pochopenie.
Odpovedať
Profilova fotka
komix: ja s tebou súhlasím, že veľkou mierou na sa našich vzťahoch odráža socializácia... a nehovorím že sme si nie rovní v právno, sociálnom, či inom slova zmysle... ja osm povedala, že je normálne, ak sa dvaja na svojich "úlohách" dohodnú... nie aby žena mlčala a trpela, pretože neviem povedať, že jej niečo nevyhovuje. Nie som vo vzťahoch nová, učím sa na svojich a cudzích chybách... a o tom, ako budeme kvôli svojim deťom trpieť my, či tvoje kamarátky sa môžeme porozprávať, až ten čas nastane... lebo nemá zmysel sa baviť o knihe... a vlastne ani o cudzích skúsenostiach.. lebo ja poznám niekoľko žien, ktoré tým nikdy netrpeli... počnúc mojou matkou (mám 4 súrodencov), tetou, ktorá si popritom vybudovala lekársku kariéru, či kolegynkami, ktoré sú happy, keď sa vrátia domov a majú tam rodinu a deti... ;-) nie je účelom hry sa tu opakovať. Máš svoju pravdu a ja svoju... a každá tu vlastne žijeme svoju pravdu... a o tom, čia bola lepšia sa môžeme porozprávať tak o 5 - 10 rokov... dúfam, že to tá stránka s nami vydrží.... :-D
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj komix, súhlasím s Tebou, komunikácia, vzájomná úcta a hlavne láska sú veľmi dôležité. Život prináša rôzne situácie a len vďaka týmto hodnotám ich môžeme úspešne zvládať. Ale učíme sa celý život, aj vzájomnej komunikácii, úcte aj láske a vtom je život krásny. Je výstižné, že "každá tu vlastne žijeme svoju pravdu", každý má svoj život, teda spoločný život s našími polovičkami a len na nás(aj s polovičkou) záleží aký si ten život urobíme. Podľa seba viem, že častokrát nestačí len raz povedať, že to treba aj viackrát opakovať, ale je aj dôležité akým spôsobom . Niekedy od môjho milého chcem niečo čo jemu nie je prirodzené, čo doteraz nerobil (napr. že pracovné veci patria na stoličku(alebo na miesto na to určené) nie na zem alebo pod posteľ). Tak teraz hľadám spôsob ako ho to naučiť, ale takým spôsobom, aby to necítil ako buzerovanie. ;-)
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?